Reformy pomohli
Úverovú politiku bánk v značnej miere ovplyvnila aj reforma bankového sektora v podobe reštrukturalizácie úverového portfólia vybraných bánk, ale aj v podobe privatizácie bankových inštitúcií. Štrukturálne reformy spolu so zmenou výkonu menovej politiky výrazne prispeli k štandardizácii prostredia. Vytvorili priestor na podstatné zvýšenie vplyvu trhových faktorov na úverovú politiku bánk a rozhodovanie sa nebankových subjektov.
Reformy v bankovom sektore sa v rokoch 1999 - 2001 odzrkadlili v spomalení medziročnej dynamiky úverov podnikom a obyvateľstvu. Ozdravenie bankového sektora sa spolu s poklesom úrokových sadzieb prejavilo v postupnom zvyšovaní medziročnej dynamiky úverov . Zníženie úrokových sadzieb a rast úverov sčasti ovplyvnilo aj znižovanie sadzby povinných minimálnych rezerv. Zrýchlenie dynamiky úverových aktivít pravdepodobne sčasti reflektovalo aj potrebu financovania rýchlejšieho ekonomického rastu.
Zmena správania
Pohľad na absolútne prírastky úverov naznačuje určité zmeny v správaní sa jednotlivých ekonomických subjektov i zmenu štruktúry rastu úverov. Kým v rokoch 1999 - 2002 boli prírastky úverov obyvateľstvu takmer konštantné, v roku 2003 sa výrazne zvýšili. To okrem nižších úrokových sadzieb ovplyvnilo rozvoj hypotekárneho úverovania a program štátnej podpory na tieto úvery. Po tom, čo sa po roku 1999 utlmil rast úverov v cudzej mene, je v roku 2003 možné pozorovať ich výrazný nárast. Predovšetkým v dôsledku apreciačného vývoja výmenného kurzu slovenskej koruny a očakávaní pokračovania tohto trendu sa pri čerpaní podnikových úverov nahrádzajú korunové úvery úvermi v cudzej mene (takmer 100 percent objemu úverov v cudzej mene sú úvery podnikom).
| Medziročná zmena úverov podnikom a obyvateľstvu v mld.. Sk | |||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | |
| Úvery podnikom a obyvateľstvu | 17,8 | 18,4 | 22,8 | 36,6 | 47,4 |
| Úvery v Sk | 10 | 20,1 | 19,6 | 35,8 | 32,8 |
| Úvery podnikom | 0,6 | 12,2 | 11,5 | 26,4 | 10,1 |
| Úvery obyvateľstvu | 9,4 | 7,9 | 8,1 | 9,4 | 22,7 |
| Úvery v cudzej mene | 7,8 | -1,7 | 3,2 | 0,8 | 14,6 |
Úvery podnikom
Vývoj úverov podnikom v rokoch 1999 - 2001 čiastočne ovplyvnili reformy prebiehajúce v bankovom sektore, do istej miery však pravdepodobne odrážal aj spomalenie tempa hospodárskeho rastu v rokoch 1999 a 2000. Posledné dva roky zaznamenávajú úvery podnikom relatívne dynamický vývoj, pričom v roku 2003 je zrejmá zmena preferencií v prospech čerpania úverov v cudzej mene. Tie sú, vzhľadom na pretrvávajúci úrokový diferenciál, aj napriek poklesu úrokových sadzieb z korunových úverov, z hľadiska úrokových nákladov atraktívnejšie. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii štatistika úrokových mier za úvery v cudzej mene, je možné rozdielnosť úrokových nákladov korunových a devízových úverov aproximovať úrokovým diferenciálom peňažného trhu .
Okrem vyššej úrokovej atraktívnosti úverov v cudzej mene môže v prostredí apreciačného trendu výmenného kurzu byť ich čerpanie (ak sú tieto zdroje konvertované do korún) vzhľadom na kurzový zisk ešte výhodnejšie. V prípade opačného vývoja (depreciácie) môžu veritelia utrpieť kurzovú stratu. Preferencia devízových úverov zo strany podnikov a ochota poskytovať tieto úvery naznačuje relatívne silné očakávania ďalšieho zhodnocovania výmenného kurzu slovenskej koruny. (Samozrejme, sú podniky, ktoré preferujú čerpanie devízových úverov bez ohľadu na očakávaný kurzový vývoj. Súvisí to s ich stabilnými príjmami zo zahraničného obchodu.)
Úvery obyvateľstvu
Zrýchlenie dynamiky, ale aj výrazné zvýšenie absolútneho prírastku korunových úverov obyvateľstva v roku 2003 v rozhodujúcej miere ovplyvnil rozvoj hypotekárneho bankovníctva v posledných rokoch a štátna politika podpory týchto úverov .
Aj v predchádzajúcich rokoch pri úveroch obyvateľstvu dominovali úvery na nákup nehnuteľností, resp. stavebné účely vo forme úverov stavebných sporiteľní. Tieto úvery majú aj naďalej rozhodujúci podiel na celkovom stave úverov obyvateľstva. Ich objem však od roku 2002 viac-menej stagnuje, resp. zaznamenáva len nepatrný prírastok.
Hypotekárne úvery
Rozvoj hypotekárneho bankovníctva výrazne zvýšil dynamiku rastu úverov obyvateľstva, pričom rast hypotekárnych úverov postupne nahrádzal prírastky úverov stavebných sporiteľní.
Rast hypotekárnych úverov stimulovala predovšetkým skutočnosť, že predstavujú dlhodobý zdroj financovania kúpy nehnuteľností s relatívne nízkymi úrokovými nákladmi. Aj keď sa štátny príspevok na úrokovú mieru z týchto úverov od roku 2003 znížil zo 4,5 percenta na 2,5 percenta (od roku 2004 na jedno percento), v záujme zachovania atraktívnosti tohto produktu banky tomuto kroku prispôsobili svoju úrokovú politiku. Priemerná úroková miera z hypotekárnych úverov sa tak v roku 2003 pohybovala mierne nad piatimi percentami, teda v porovnaní s úvermi stavebných sporiteľní nižšie (ich priemerná úroková miera je v podstate konštantná, šesť percent). Na úvery, na ktoré boli podpísané zmluvy od júla 2003, prestala byť výška štátneho príspevku garantovaná na celé obdobie splácania úveru. To v snahe klientov podpísať úverovú zmluvu pred týmto termínom výrazne zvýšilo dopyt po hypotekárnych úveroch. Okrem relatívne nízkeho úročenia tak boli významným stimulom pre rast hypotekárnych úverov aj zmeny v politike štátnej podpory bývania. Medziročný prírastok hypotekárnych úverov v porovnaní so 6,8 mld. Sk v roku 2002 sa v roku 2003 zvýšil na 13,5 mld. Sk. V budúcich rokoch pravdepodobne nie je možné očakávať v systéme štátnej podpory výrazné zmeny a teda ani neštandardné stimuly pre dopyt po hypotekárnych úveroch.
Výraznejší dopyt po hypotekárnych úveroch pravdepodobne ovplyvnila aj situácia na trhu nehnuteľností (najmä na bývanie). V poslednom období rástli ceny nehnuteľností a vznikol previs dopytu po nehnuteľnostiach nad ponukou. Ten okrem rastúceho dopytu ovplyvnilo aj zníženie počtu dokončených bytov o 1,6 percenta v porovnaní s rokom 2002. Znížil sa aj počet novozačatých a rozostavaných bytov. Jedným z faktorov, ktorý mohol stimulovať rast cien nehnuteľností, bol aj blízky vstup Slovenska do EÚ a s ním očakávaný rast ich cien. Cenový rast na trhu nehnuteľností mohla ovplyvniť aj snaha čerpať hypotekárne úvery pred skončením platnosti garancie fixného štátneho príspevku.
Stavebné úvery
Kým hypotekárne úvery v roku 2003 v rozhodujúcej miere prispievali k medziročnému rastu úverov podnikom a obyvateľstvu, vplyv úverov stavebných sporiteľní bol v porovnaní s ich dominanciou v predchádzajúcich rokoch zanedbateľný .
Rovnako ako pri hypotekárnych úveroch sa postupne znižovala štátna podpora vo forme štátnej prémie ku vkladom stavebného sporenia. Aj táto skutočnosť sa okrem vyšších úrokových sadzieb na úvery stavebného sporenia (v porovnaní s hypotekárnymi) odzrkadlila v stagnácii týchto úverov. Vzhľadom na to, že čerpanie úverov v stavebných sporiteľniach sa v značnej miere viaže na predchádzajúce sporenie, tvorba vkladov do určitej miery determinuje budúci rast úverov. Ilustruje, že prírastok úverov stavebných sporiteľní predchádzal rast vkladov.
Prírastky vkladov stavebných sporiteľní sa od začiatku ich činnosti postupne znižovali a v roku 2002 ich stav dokonca poklesol. Mierny prírastok vkladov stavebných sporiteľní v roku 2003 naznačuje obnovenie záujmu obyvateľstva o túto formu sporenia. Môže to súvisieť aj s celkovým poklesom úrokových mier z termínovaných vkladov a zvýšením atraktivity stavebného sporenia ako vkladového produktu (priateľskí sporitelia). Pri obnovení ich rastovej tendencie by sa v budúcnosti mohli úvery stavebných sporiteľní aj zrýchliť.
Spotrebné úvery
Rast konkurencie na maloobchodnom trhu a rozvoj rôznych foriem splátkového predaja sa prejavil vo zvýšenom záujme obchodných bánk o poskytovanie spotrebných úverov . Ich absolútny prírastok, ako aj celkový objem je však zatiaľ relatívne nízky. V roku 2003 dosiahol stav spotrebných úverov obyvateľstvu 8,7 mld. Sk a medziročne vzrástol o 2,1 mld. Sk.
Zaujímavou charakteristikou vývoja spotrebných úverov je, že ich rast sprevádzalo postupné zvyšovanie úrokovej miery. Veľmi nízku priemernú sadzbu zo spotrebných úverov obyvateľstva v roku 1999 pravdepodobne ovplyvnili nízkoúročené úvery z minulosti. Dokumentuje to aj relatívne vysoký rozdiel medzi úrokovou mierou zo stavu úverov a z čerpaných úverov. Postupne so splácaním starších úverov sa úroková miera z čerpaných úverov a zo stavu úverov približovala. Zvyšovanie objemu spotrebných úverov aj napriek dosť vysokému úročeniu pravdepodobne ovplyvnila skutočnosť, že nemusia byť vždy účelovo viazané a môžu nadobúdať hotovostnú formu pôžičiek. Na rozdiel od splátkového predaja majú spotrebné úvery dlhšiu splatnosť. Rozhodujúci podiel tvoria strednodobé úvery. V decembri 2003 ich podiel na celkových spotrebných úveroch obyvateľstvu predstavoval vyše 80 percent.
V poslednom období rýchlejšie rastú aj ostatné úvery . Ich podiel na úveroch obyvateľstvu ku koncu roka 2003 bol takmer 19 percent. V priebehu minulého roka sa ich stav zvýšil o 6,6 mld. Sk na 16 mld. Sk. Časť sem zaradených úverov má takisto charakter spotrebných úverov. Ide o úvery na prechodný nedostatok zdrojov, kam sú začlenené úvery, pri ktorých nie je špecifikované ich použitie. Ich medziročný prírastok v roku 2003 predstavoval 2,8 mld. Sk a ich stav dosiahol 5,7 mld. Sk. Ak by boli tieto úvery medzi spotrebnými úvermi, potom by prírastok spotrebných úverov bol v roku 2003 4,9 mld. Sk a ich stav by predstavoval 14,4 mld. Sk.
V rámci ostatných úverov výraznejší rast zaznamenávajú investičné úvery. Ich objem po dlhodobejšom poklese zaznamenal v roku 2003 nárast o 1,5 mld. Sk. Ide o úvery na stavebné účely, rekonštrukcie a pod., ktoré nie sú úvermi stavebných sporiteľní a ani hypotekárnymi úvermi.
Od roku 2003 v rámci ostatných úverov zaznamenáva relatívne dynamický rast aj prečerpanie bežného účtu (medziročný nárast o 1,5 mld. Sk). Vyššie využívanie tohto úverového produktu pravdepodobne súvisí s rastúcou ponukou komplexných balíkov bankových služieb pre obyvateľstvo.
Úvery obyvateľstvu a ceny nehnuteľností
Ceny nehnuteľností môžu zohrávať významnú úlohu pri formovaní dopytu po úveroch a, naopak, ponuka úverových zdrojov môže mať dosah na cenu nehnuteľností.
Vzhľadom na to, že fyzický objem nehnuteľností je z krátkodobého hľadiska fixný, hodnotu kolateralizovaných nehnuteľností určuje predovšetkým pohyb ich ceny. Rast agregátneho dopytu, pokles úrokových sadzieb alebo iné racionálne a iracionálne faktory môžu vyvolať zvýšenie cien nehnuteľností. To zvyšuje hodnotu aktív domácností a teda aj ich prístup k úverom. Vyvolaný rast úverov potom zvyšuje ekonomickú aktivitu, pričom môže vyvolať ďalší rast cien nehnuteľností. Môže tak dôjsť k vzniku samočinne sa stupňujúceho procesu.
Nastať však môže aj iná situácia, keď dodatočná ponuka úverov (v situácii nadbytku likvidity) zvýši dopyt po nehnuteľnostiach, pričom ich ponuka je z krátkodobého hľadiska fixná. To potom tiež vedie k rastu cien nehnuteľností.
Na základe databázy cien nehnuteľností (byty - predaj; cena/m2), poskytnutej časopisom Trend, ich vývoj charakterizovala rastová tendencia . Tá sa začala výraznejšie prejavovať predovšetkým od roku 2001. Pomerne výrazný rast cien bytov nastal aj v roku 1998. Pravdepodobne to ovplyvnili očakávania znehodnotenia koruny (pod vplyvom ruskej krízy), neistota súvisiaca s parlamentnými voľbami, ale aj opustenie fixného kurzového režimu a depreciácia koruny. Na tento vývoj pôsobil pravdepodobne aj rozbeh poskytovania úverov stavebných sporiteľní (ich stav sa v priebehu roku 1998 zvýšil z 2,3 mld. Sk na 9,6 mld. Sk).
V nasledujúcom roku sa rast cien bytov spomalil. V roku 2000 ich ceny dokonca klesli. Pravdepodobne to spôsobil balíček stabilizačných opatrení s dosahom na pokles, resp. stagnáciu domáceho dopytu. Určitý vplyv na ceny nehnuteľností mohol mať aj vývoj na úverovom trhu, ktorý ovplyvnila reštrukturalizácia úverového portfólia vybraných bánk a ich príprava na privatizáciu. Prejavilo sa to v nižšej ochote finančných inštitúcií poskytovať nové úvery. Od roku 2001 sa rast cien bytov obnovil. Kulminoval v roku 2003, keď na medziročnej úrovni dosiahol približne 25 percent.
Naznačuje súvislosť medzi rastom cien bytov a medziročnou dynamikou úverov obyvateľstvu. Spomaľovanie rastu, resp. pokles cien bytov v rokoch 1999 a 2000 sprevádzalo zmiernenie medziročného rastu úverov. Zrýchlenie cenového vývoja bytov v rokoch 2001 a 2002 však nemalo vplyv na zmenu rastu úverov obyvateľstvu. Ten je zrejmý až od roku 2003. Pri hodnotení vzťahu medzi rastom úverov a cien nehnuteľností je potrebné mať na zreteli, že úroveň medziročného rastu úverov obyvateľstvu do značnej miery ovplyvňuje ich základňa. Napríklad, ak v roku 1998 dosahoval ich medziročný rast takmer 48 percent, v absolútnom vyjadrení úvery vzrástli o 8,5 mld. Sk. V roku 2003 bola síce dynamika rastu úverov v porovnaní s rokom 1998 približne o osem percentuálnych bodov nižšia, ich absolútny prírastok však dosiahol približne 24 mld. Sk (takmer trojnásobok v porovnaní s rokom 1998).
V absolútnom vyjadrení boli prírastky úverov v období rokov 1998 - 2002 v podstate konštantné, pohybovali sa v rozpätí 8 - 9,5 mld. Sk. Z tohto hľadiska predstavuje rok 2003 určitý zlom vo vývoji úverov obyvateľstvu. Okrem výraznejšieho nárastu úverov určených na nákup nehnuteľností, resp. stavebné účely (predovšetkým hypotekárne úvery) došlo v roku 2003 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj k prírastku iných foriem úverov, na ktorých čerpanie mohli mať vplyv ceny nehnuteľností (najmä prostredníctvom zvýšenia hodnoty kolaterálu).
Čo sa stalo v roku 2003?
Predovšetkým v roku 2003 je tak možné usudzovať na určitý príčinný vzťah medzi vývojom úverov obyvateľstvu a cenami nehnuteľností. Vzhľadom na to, že ponuka nehnuteľností je v krátkom časovom horizonte fixná, rástli ich ceny. Zvyšovala sa tak aj hodnota kolaterálu (v tomto prípade cena nehnuteľnosti). Domácnosti ho mohli použiť ako zábezpeku úveru. Napríklad pri hypotekárnom úvere na nešpecifikovanú nehnuteľnosť slúži ako kolaterál iná nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žiadateľa/príjemcu úveru. Vyššie úverové zdroje tak predstavovali ďalší dodatočný tlak na ceny nehnuteľností.
Vyššie ceny nehnuteľností mohli ovplyvniť nielen čerpanie hypotekárnych úverov, ale aj iných foriem úverov, predovšetkým spotrebného charakteru (spotrebné úvery, úvery na prechodný nedostatok zdrojov), ktoré môžu byť rovnako zabezpečené nehnuteľnosťou. Obyvateľstvo čiastočne kompenzovalo dosah rastu životných nákladov (úpravy administratívnych cien a nepriamych daní) a poklesu reálnej mzdy na konečnú spotrebu práve čerpaním úverov určených na nákup spotrebných tovarov.
Na základe jednoduchej ekonometrickej analýzy (Granger Causality) možno usudzovať, že rast cien nehnuteľností vplýva na rast úverov obyvateľstvu a najmä hypotekárnych úverov a úverov stavebných sporiteľní. Na druhej strane vplyv rastu úverov na ceny nehnuteľností nie je jednoznačný.
V tejto súvislosti treba konštatovať, že použitá metóda nezohľadňuje také vplyvy, ako je rozvoj nových úverových produktov, očakávania súvisiace so vstupom do EÚ, reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora. Práve tieto faktory mohli zohrávať významnú úlohu pri rozvoji úverových aktivít a raste cien nehnuteľností.
Porovnanie úverovej zaťaženosti
Podiel úverov domácností na HDP je na Slovensku porovnateľný napr. s Českou republikou a Maďarskom . Predovšetkým v roku 1999 dosahovala hodnota tohto ukazovateľa približne rovnakú úroveň vo všetkých troch krajinách. V ďalších rokoch však v Maďarsku, ale aj v Českej republike tento podiel zaznamenal rýchlejší rast. V roku 2003 výraznejšie vzrástla jeho hodnota aj v SR a je mierne pod úrovňou v Českej republike a približuje sa úrovni, ktorú dosahovalo Grécko v roku 1999. V súvislosti s prístupovým procesom do eurozóny a v prvých rokoch členstva zaznamenával tento ukazovateľ v Grécku relatívne dynamický rast smerom k priemeru eurozóny. Pristupujúce krajiny a Grécko však dosahujú v porovnaní s eurozónou výrazne nižšie hodnoty tohto podielu.
Rovnako podiel spotrebných úverov na konečnej spotrebe domácností je v rámci porovnávaných krajín najnižší. Kým v Grécku a Maďarsku sa tento ukazovateľ relatívne dynamicky približuje priemeru eurozóny, na Slovensku sa zvyšuje len pomaly. Treba si však uvedomiť, že v roku 1999 bola jeho hodnota prakticky nulová.
| Slovensko /* | Česká republika | Maďarsko | Grécko | Eurozóna | |
| 1999 | 0,01 | 2,83 | 4,77 | 3,65 | 12,55 |
| 2000 | 1,07 | 2,94 | 5,84 | 4,59 | 12,92 |
| 2001 | 1,39 | 2,47 | 7,26 | 6,18 | 12,67 |
| 2002 | 1,52 | 4,40 | 7,91 | 8,27 | 12,81 |
Podiel úverov
V porovnávaných krajinách je zrejmý rast podielu úverov obyvateľstvu na HDP, postupne sa tiež zvyšuje miera financovania spotreby úverovými zdrojmi. V ďalších rokoch sa tak pravdepodobne zadlženosť domácností zvýši aj na Slovensku.
Je rast úverov obyvateľstvu spojený s rizikom?
Z hľadiska rizík pre stabilitu finančného sektora sa obyvateľstvo vo všeobecnosti považuje za menej rizikového dlžníka.
Jednotlivé úvery obyvateľstvu sa líšia úrovňou zabezpečenia. Úvery na bývanie sú zaistené z hľadiska budúcich príjmov, systémom ručiteľov a predovšetkým nehnuteľnosťou. V porovnaní so spotrebnými úvermi sú pravdepodobne menej rizikové. Vyššiu mieru rizika spotrebných úverov môže ovplyvniť to, že ich asi najviac využívajú domácnosti s relatívne nižšími príjmami. Aj keď je podiel spotrebných úverov na úveroch obyvateľstva nízky (10 percent), ich podiel je spolu s úvermi na prechodný nedostatok zdrojov vyše 17 percent.
Úvery obyvateľstvu sú relatívne dobre zabezpečené. Pokračovanie ich dynamického rastu však môže generovať určité riziko pre bankový sektor vo forme zhoršovania kvality úverového portfólia. S rastom úverov je spojené aj zvyšovanie úrokových nákladov obyvateľstva. Pri poklese ekonomickej aktivity, raste nezamestnanosti a pod., by sa to mohlo prejaviť v zhoršení finančnej situácie obyvateľstva s dosahom na schopnosť splácať úvery. Určité riziko môže súvisieť aj s výrazným poklesom cien nehnuteľností, s dosahom na znehodnotenie zábezpeky úveru (v prípade hypotekárnych úverov sa poskytuje 70 percent z ceny nehnuteľnosti).
Vzhľadom na to, že podiel úverov obyvateľstva na spotrebe sa pravdepodobne bude približovať k priemeru eurozóny, resp. aj k úrovniam ekonomicky slabších krajín EÚ (napr. Grécko), môže rast úverov obyvateľstvu predstavovať aj riziko pre menovú politiku. Aj keď je v súčasnosti financovanie spotreby úverovými zdrojmi nízke, v budúcnosti by jeho expanzia pri obnovení rastu reálnych miezd mohla znamenať určité riziko inflačných tlakov. Zvýšenie úverového zaťaženia domácností zvýši citlivosť ekonomiky na zmeny úrokových sadzieb, čo by znamenalo silnejšiu reakciu na zmeny nastavenia parametrov menovej politiky.