Tlak na zníženie odvodov rastie

Riešenie pritom označujú za revolučné. "Bez zásadnejších reforiem totiž nie je znižovanie odvodov možné," skonštatoval prezident združenia Ján Oravec.
Podľa návrhu by sa bremeno odvodov presunulo iba na zamestnanca. Odvádzal by pritom 20 percent z celkových príjmov, to znamená nielen z hrubej mzdy, ale aj z úrokov, príjmov z prenájmu či dividend. Všetky odvody na dôchodkové, zdravotné a nemocenské poistenie, ale aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti, by sa zároveň zhrnuli do jedného balíka, čo by výrazne zjednodušilo administratívu. Sporným bodom tejto reformy je fakt, že odvody zamestnanca by oproti dnešku vzrástli o 6,6 percenta. To by sa podľa Sulíka vyriešilo tým, že by štát každého občana dotoval tzv. odvodovým bonusom - sumou životného minima zníženého o 10 percent jeho príjmov. V takom prípade by zamestnanec podľa jeho prepočtov dokonca získal. Pri hrubej mzde napríklad 20-tisíc korún by odvodový bonus bol približne 1 800 korún a oproti jeho súčasnej čistej mzde by získal zhruba 2 200 korún. Odvodové bonusy by sa zároveň financovali z odvodov.
Minister práce Ľudovít Kaník si myslí, že systém je vymyslený dobre, jeho zavedenie by však podľa neho nebolo jednoduché. Upozorňuje, že odvody by neboli len 20-percentné, ale o osem percent vyššie, keďže "odvodový bonus" by nezahŕňal sporenie na druhý pilier dôchodkovej reformy. Myslí si tiež, že by sa nedalo zaručiť, aby zamestnávatelia jednorazovo zdvihli svojim zamestnancom mzdy. Čo by bolo potrebné, keďže by sa celé odvodové bremeno prenieslo práve na zamestnancov. "Spochybňuje to politickú priechodnosť," povedal Kaník. Obáva sa tiež, ako by reformu prijala verejnosť.
Isté výhrady má aj Podnikateľská aliancia Slovenska. Podľa Róberta Kičinu z aliancie, hoci sú teoretické východiská reformy dobré, v praxi by mohli nastať problémy. "Bolo by potrebné aspoň desaťročné prechodné obdobie, aby reformou neboli poškodené niektoré vrstvy obyvateľstva," tvrdí Kičina. Aliancia pritom rozpracovala vlastný projekt znižovania odvodov. Jeho výsledky budú podľa Kičinu známe až v polovici októbra, ale už teraz sa dá povedať, že pôjde skôr o úpravu súčasného systému. "Chceme nájsť možnosť postupného znižovania odvodov," konštatuje Kičina. Tento projekt by mohol byť prijateľnejší aj pre vládu, ktorá má postupné znižovanie odvodov v programovom vyhlásení.
Výšku odvodov podnikatelia označujú za najväčší problém, ktorý im bráni v prijímaní nových ľudí. Kým hospodárstvo rastie viac ako sa očakávalo, zamestnanosť v druhom kvartáli dokonca klesla o viac ako 12-tisíc ľudí. A aj napriek odmietavému postoju zo strany ministerstva financií Kaník dúfa, že sa určité zníženie odvodov podarí. A to už v tomto roku, v budúcom roku, a následne každý rok, to bude aj podľa neho už nevyhnutnosťou.

Očakávané prínosy odvodového bonusu
- štát - zvýšenie zamestnanosti, fiškálna neutralita (štát by financoval iba životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť)
- zamestnávateľ - neplatenie odvodov, hrubá mzda by sa rovnala mzdovým nákladom
- zamestnanec - vyšší čistý príjem