Na prvý pohľad požehnanie, no na druhý často kliatba. Mnohí rodičia nadaných detí, a taktiež okolie, sú často bezradní a bezmocní, dennodenne narážajú na mnohé predsudky či chybné úsudky týkajúce sa práve tejto problematiky. Podľa prognóz expertov približne polovica všetkých mimoriadne nadaných ľudí zlyháva v kontakte s okolím práve preto, že sú iní ako tí ostatní.
Mimoriadne nadané deti však nemusia byť neodvratne "stratené prípady". Práve naopak, takéto deti bývajú úspešné a obľúbené. Podľa výsledkov v európskom kontexte prvej dlhodobej štúdie zaoberajúcej sa mimoriadne nadanými deťmi nemusia byť deti s IQ vyšším ako 130 hneď sociálne izolované či povahovo zvláštne. Predovšetkým sú všetko iné ako zlí žiaci. Ako povedal profesor Detlef Rost, špecialista na vývinovú psychológia z Marburgu a zároveň vedúci projektu, názory, ktoré v spoločnosti prevládajú, sú úplne chybné. Tento projekt, iniciovaný nemeckou Univerzitou v Marburgu, sprevádza už počas pätnástich rokov skupinu mimoriadne nadaných žiakov. V roku 1987 vedci testovali inteligenciu sedemtisíc ľubovoľne vybraných tretiakov na základných školách. Stopäťdesiatjeden z nich malo IQ vyššie ako 130. V rozhovore s týmito deťmi, s pedagógmi, a taktiež s rodičmi a priateľmi, vedci v dvoch krokoch zozbierali množstvo informácií. V prvom stupni projektu pracovali s deväťročnými deťmi, v druhom stupni zasa s pätnásťročnými. Ten istý rozhovor urobili aj s kontrolnou skupinou priemerne nadaných detí.
Výsledok, ku ktorému dospeli, vonkoncom nezodpovedal obrazu prezentovanému médiami a rôznymi laickými pohľadmi. "Sú to deti ako všetky ostatné," hovorí profesor Rost. Majú rovnaké záujmy ako šport, hudba, vychádzky. Ak by však existovali rozdiely, boli by rozhodne v prospech nadaných detí. "Na základnej škole sú tieto deti, napríklad, častejšie pozývané na narodeninové večierky. Ako dospievajúci majú poväčšine menej priateľov, čoho dôvodom však nie je, že by boli menej obľúbení: Mimoriadne nadaní sú jednoducho náročnejší vo výbere." Tieto deti sú taktiež menej poddajné, emocionálne vyspelejšie a rozvážnejšie.
Falošní géniovia
V treťom výskumnom kroku chce marburský projekt sprevádzať nadaných žiakov a kontrolnú skupinu tentoraz už počas štúdia. "Chceme vedieť, čo z nich bude," hovorí Rost. Na základe prvých odpovedí sú mimoriadne nadaní menej materiálne orientovaní. Podľa Rosta majú skôr požiadavku študovať čosi, čo ich zaujíma, akoby mali robiť niečo, prostredníctvom čoho by zarobili veľa peňazí.
Rost kritizoval správy médií, ktoré mimoriadne nadaných vykreslili ako problematické, samotárske, komplikované, agresívne a narušené deti. "Toto zvádza rodičov na fatálny prekrútený záver," hovorí Rost. "Totiž: Keď má moje dieťa problémy, znamená to, že je mimoriadne nadané."
Pri tzv. diagnostickej poradni pre mimoriadne nadané deti -- BRAIN na Univerzite v Marburgu sa sústavne hlásili rodičia s požiadavkou dať otestovať svoju ratolesť, "pretože sa v škole nudí". Avšak Rost dodáva: "Nuda v škole je v prvom rade znakom zlej výučby. Aj iné deti sa nudia." Taktiež ani poruchy správania a spoločenské problémy nie sú znakom mimoriadneho nadania. Tieto problémy sa však oveľa častejšie prejavili u nadaných detí, ktorých nadanie v tom čase ešte nebolo evidentné. Takéto deti teda neboli primerane podporované a ich schopnosti neboli docenené. K ich dlhodobým problémom prispelo aj zlé ohodnotenie.
Tieto prípady sa podľa Rostových predpokladov vyskytujú častejšie v svojpomocných skupinách, kde sa rodičia takýchto detí uzatvoria. Tam sú podľa jeho názoru problematické prípady "dramaticky nadsadené" a predsudky proti mimoriadne nadaným roznecované: "Uzatvoria sa len takí rodičia, ktorí majú so svojimi deťmi problémy. Svojpomocná skupina pre úspešné a šťastné dieťa by potom nedávala žiadny zmysel."
Skrytá jedinečnosť
Je možné, že pri štúdiách, kde sa účastníci identifikujú ako mimoriadne nadaní, sa už práve touto účasťou stávajú k tejto zvláštnej problematike citlivými. Nie je zriedkavosťou, že ľudia, ktorých nadanie nebolo podchytené, sa ponevierali a blúdili životom, často stroskotali a až v strede života sa im objasnil koreň ich problému a jedinečnosť ich príbehu napredovania a schopnosti učenia. "Niektorým pacientom, ktorí prichádzajú do ordinácie a trpia, napríklad, spoločenským strachom, spadne kameň zo srdca, keď pochopia, že ich odlišnosť odmietaná rodičmi a súkmeňovcami viedla k ústupu a zároveň pribrzdila rozvoj ich talentu," hovorí psychoterapeutka Carmen Heerdegenová, ktorá sa už roky zaoberá touto problematikou. Mimoriadne nadaní sú už veľmi skoro schopní rozpoznať chyby a slabosti svojich rodičov, no taktiež aj predpoklady riešenia problémov, tu však narážajú na znevažovanie a reagujú depresiou a strachom.
Vo väčších podnikoch sa príležitostne pozorovalo, ako vnímavejší personálni pracovníci zamestnali práve ľudí s nedostačujúcim vzdelaním, ktorí pochádzali zo znevýhodnených podmienok. "Do určitej miery dokáže citlivý personálny pracovník rozlíšiť a vnímať tento rozkol medzi formálnym výkonom a potenciálnou možnosťou človeka," tvrdí Heerdegenová: "Je určite správne, keď high-tech koncerny tieto neobjavené talenty podchytia." Pri systematickej podpore sa títo nadaní ľudia vo veku 20 -- 30 rokov dokážu obdivuhodne vyvíjať, hovorí psychoterapeutka. "Je však samozrejmé, že je tiež veľké množstvo takýchto ľudí navždy stratených." Mnoho z nich by potrebovalo odbornú psychoterapeutickú pomoc, vďaka ktorej by si našli k sebe cestu.