Motiváciou na samovraždu zvyčajne býva afektívna reakcia na ťaživú situáciu, ktorá sa jedincovi zdá bezvýchodná a bezperspektívna. Tento jav sa väčšinou objavuje až v puberte a s pribúdajúcim vekom má vzostupnú tendenciu. Častejšie sa vyskytuje u mužov než u žien, u ktorých sa však vyskytuje viac pokusov a nedokonaných samovrážd, často demonštratívneho charakteru. Ako úniková reakcia sa tzv. bilančná samovražda vyskytuje u nevyliečiteľných osôb i u osôb bez ďalších životných perspektív.
K najvýznamnejším motívom samovrážd u mužov patria konflikty v zamestnaní, bieda, strach pred trestom, zatiaľ čo špecificky ženskými motívmi sú medziľudské vzťahy, priateľstvo, láska a manželstvo. Motívy detí a mládeže sú často veľmi subjektívne a súvisia s nedostatočnou rozvahou a hodnotením situácie. Muži aj ženy najčastejšie volia obesenie a otravu plynom, ženy častejšie siahajú po liekoch na spanie.
V roku 2002 bolo na Slovensku zaznamenaných dovedna 679 prípadov samovrážd, čo je o 78 samovrážd menej ako v predchádzajúcom roku. Z toho išlo o 573 samovrážd mužov a o 106 samovrážd žien. Najväčší počet samovrážd mužov je evidovaný v kategórii 41- až 50-ročných (152), u žien v kategórii 51- až 60-ročných (106). Z hľadiska sociálneho postavenia najviac samovrážd spáchali nezamestnaní (167) a ľudia robotníckych profesií (110). Najviac samovrážd (112) bolo zaznamenaných v Banskobystrickom kraji, najmenej (42) v Trenčianskom kraji.
StoryEditor