Azda už každý videl populárny, ba priam kultový film Rain Man s Dustinom Hoffmanom, kde sa i väčšina z nás dozvedela o zvláštnej chorobe, pri ktorej sa človek navždy uzavrie pred okolitým svetom do nekonečného ticha samoty. O príčine tejto ťažkej psychickej poruchy -- autizmu kolujú nepochopiteľné domnienky a taktiež zavádzajúci predsudok, že príliš chladní rodičia nevenovali svojim ratolestiam dostatok lásky či rodičovského tepla. Ako uvádza časopis Bild der Wissenschaft, vedci v súčasnosti prišli k presvedčeniu, že autizmus je v podstate geneticky podmienený a že vnútorná osamotenosť a uzavretosť dieťaťa nastáva už pred tretím rokom života, pričom chlapci bývajú až trojnásobne častejšie postihnutí ako dievčatá, avšak iba minimum z nich zodpovedá našej predstave Rain Mana -- matematického génia, ktorý dopomohol svojmu bratovi k vysokej výhre. Vynikajúce matematické schopnosti alebo hudobné nadanie bývajú v prípade autistov výnimkou.
Autisti sa vyhýbajú priamemu telesnému či vizuálnemu kontaktu, svoje myšlienky sústreďujú na seba, pôsobia hlucho a začínajú, ak vôbec, až veľmi neskoro rozprávať. Rôzne gestá, úsmev či slová prenikajú do ich neprístupného sveta len veľmi ťažko, no aj hračky v nich vzbudzujú takmer nulový záujem, pričom celkové uzdravenie je v súčasnosti nemožné. Pomocou behaviorálnej terapie sa však pomáha mnohým mladým pacientom lepšie sa vo svete udomácniť.
Psychológ, doktor Sven Bölte z výskumného strediska Univerzitnej kliniky vo Frankfurte nad Mohanom hovorí: "Doteraz poznáme celosvetovo nanajvýš 200 takýchto celkom ojedinelých prípadov." Tiež profesor Fritz Poustka sa pokúsil pomocou vyšetrenia týkajúceho sa genetického podkladu správania zistiť príčiny vzniku autizmu. S. Bölte: "Už v sedemdesiatych rokoch sa pracovalo na prvých výskumoch s dvojčatami a súrodencami, ktorí mali určitú genetickú predispozíciu zodpovednú za výskyt tohto fenoménu." Pri jednovaječných dvojčatách sa objavuje 90-percentný predpoklad, že obe deti budú preukazovať autistické sklony, pri dvojvaječných dvojčatách je to menej ako 10-percentný predpoklad. Taktiež súrodenci autistických detí majú 60- až 100-percentne zvýšené riziko postihnutia autizmom. Pomocou genetického porovnávania súrodeneckých párov sa vedci pokúsili nájsť oblasti genetického kódu, ktoré sa zúčastňujú na vzniku tohto ochorenia. Podľa Bölteho sa na tomto ochorení podieľajú chromozómy 7, 15 a 16. Zdanlivo však neexistuje iba jeden gén spôsobujúci autizmus, všetko ukazuje na polygenetickú príčinu, teda na aparát rozličných génov, ktoré sú iba v určitej špeciálnej kombinácii zodpovedné za ochorenie. Vedci vychádzajú z toho, že pritom ide o gény, ktoré hrajú dôležitú úlohu už v štádiu embryonálneho vývoja mozgu. Ak by sa im tieto gén-markery podarilo objaviť, mohli by vyvinúť diagnostické systémy, pomocou ktorých by túto poruchu vystopovali už v prvých mesiacoch života dieťaťa a napravili individuálnou terapiou. Kedy bude takýto génový test prístupný, ostáva zatiaľ iba vo hviezdach.
StoryEditor