16.04.2010, 00:00

Zabudnite na oddych. Londýn žije biznisom

Podľa indexu Global Finantial Centres sa tu robí biznis najlepšie spomedzi všetkých finančných centier sveta. Prieskum spoločnosti easyJet ho zasa označuje za najstresujúcejšie miesto na život. Deň pred odletom do Londýna rozmýšľam, ako je to možné, a popritom sa snažím skontaktovať sa so Slovákmi, ktorí mi tento rozpor vysvetlia. Našťastie o nich v tomto meste nie je núdza.

Aristokracia všade. Aj v bare
V Londýne nie je núdza o nič. V Soho, kultúrnom centre mesta, vo vzduchu miestami cítiť pach marihuany, veselí ľudia v zelených írskych čiapkach fajčia cigarety pred anglickým pubom. Tak, ako väčšina ostatných ostrovných krčiem má podnik v názve slová koruna, kráľ či kráľovná. Ľudia oslavujú Deň svätého Patrika, no je ich menej ako na oslavách čínskeho Nového roka. Ulice sú plné, budovy veľké, ale elegantné, kombinujú starú a novú architektúru. Orientácia je v porovnaní s inými hlavnými mestami náročnejšia, na stretnutie so šéfom Slovenského centra Martinom Hakelom meškám.
Londýn jednoznačne je skvelým mestom na biznis, potvrdzuje Martin. Najmä preto, lebo pri začínaní podnikania je minimálna byrokracia. "Ľahšie a rýchlejšie sa tu dá vybaviť živnosť alebo založiť firma."

Pošlite kufor -- zarobí Slovák
Výhody mesta na biznis však majú aj druhú stránku. Priaznivé podmienky lákajú masy ľudí do podnikania, a preto je náročné držať krok s konkurenciou. Tá je dnes tvrdá aj pri hľadaní si práce. "Nie je ľahké nájsť niečo, čo ešte na trhu nie je," hovorí.
Nachádzam vysvetlenie, ako môže byť stresujúce mesto dobré na biznis. Dobré podmienky lákajú ľudí na podnikanie, tí si potom vzájomne konkurujú a majú z toho stres.
"V čom teda prerazí Slovák?" pýtam sa.
Dozvedám sa o biznise balíkových prepravcov. Ten sa "nakopol" popri rozmachu nízkonákladových aerolínií, ktoré si na rozdiel od klasických aeroliniek pýtali extra peniaze za batožinu. Preto si čoraz viac ľudí posielalo kufre po suchej zemi -- na kolesách nákladných áut. Druhým impulzom bola kríza, ktorá na ostrovy dorazila skôr ako na Slovensko. Desaťtisíce navrátilcov si za mesiace a roky života v Británii zhromaždili slušný majetok, ktorý bolo treba potom previezť. Podmienky mesta biznisu pomohli.
Silný dopyt však nahral aj špekulantom. Tí svoj biznis model postavili na predpoklade, že batožinu iba vyzdvihnú, no nedodajú. Teda, že sa -- jemne povedané -- zmení adresát. Na rozdiel od Austrian Airlines, ktoré stratili batožinu o niekoľko hodín mne, sa však takéto dodávky nikdy nenašli.

Vandrovka sa končí. Ide sa domov
Balíkoví dopravcovia však okrem biznisu získali aj niečo iné: prehľad o mase Slovákov, ktorá sa v krízovom roku 2008 vracala domov. "Odhadovali, že z Anglicka počas niekoľkých týždňov odišlo okolo 50-tisíc Slovákov," dozvedám sa.
Títo podnikavci sú vraj jedným z dvoch najspoľahlivejších zdrojov informácií o slovenskej migrácii. Druhým sú oficiálne štatistiky európskych úradov práce. Tie však evidujú len ľudí, ktorí sa prihlásia na britské úrady. Neriešia tých, ktorí sa vrátia, alebo sa nikdy na ostrovoch oficiálne neprihlásia. Výhodou úradov je, že majú exaktnú evidenciu o imigrantoch, vodiči dodávok zasa vedia viac o cestovateľoch, ktorí sa do štatistiky nikdy nedostanú.
Mesto na biznis prichýlilo aj podnikanie s českým a slovenským jedlom. "Zistili, že Poliakom to ide, tak ich nasledovali," hovorí Hakel. Slovenské potraviny sa postupne stali súčasťou viacerých, napríklad pakistanských, obchodov. Sú drahšie ako anglické, no zaženú smútok za domovom.
Potom sú tu ešte šikovní murári, domáci majstri či aktuálne sa rozbiehajúce sezónne práce v poľnohospodárstve a v zábavných parkoch, menuje perspektívne "joby" pre Slovákov Martin Hakel. Časy, keď sme v Anglicku robili len hlúpe práce, sú však podľa neho preč. Ľudia, ktorí tu zostávajú dlhšie, chcú kariérne rásť, prípadne nastúpia do školy. "Práce, ktoré vykonávajú Slováci, sa dosť radikálne menia. Podľa prieskumov až 45 percent pracuje v biznise a v administratíve, čo je spomedzi troch najväčších východoeurópskych komodít, kam patria ešte Poliaci a Litovčania, najviac."

Londýn nie je Banská Štiavnica
Vyrážam do ulíc, ktoré kropí miniatúrny dážď, aký som nezažil nikde inde, len v Anglicku. Prejsť pešo celé centrum Londýna by človeka zničilo. Volím autobus. Známe pamiatky sú väčšie, ako sa zdajú na fotkách. Sú obdivuhodné, veľkolopé, no vzhľadom na sivú farbu trochu skľučujúce. S výnimkou najstarších častí Londýn nemá problém s kombinovaním starej a novej architektúry. Na rozdiel od Bratislavy však výsledok pôsobí prívetivo. A to napriek tomu, že naše hlavné mesto je také veľké ako centrum anglického.
Na rozdiel od Bratislavy tu však Slovákom na cestách hrozí omnoho viac rizík. V Londýne totiž všetci jazdia po nesprávnej strane cesty. Na chodníkoch pred prechodom síce chodcom píšu varovanie "Look left" (Pozri vľavo), spolu s našou zaužívanou predstavou o fungovaní sveta však miestny systém pôsobí stresujúco. Zvlášť, keď sa človek ponáhľa a davy ľudí v uliciach mu to neumožnia. Londýn nie je Banská Štiavnica. Je to mesto, kde pulzuje život a kde oddych treba trpezlivo hľadať.

Mekka nákupov -- Oxford Street
Aj keď ho hľadáte pri nakupovaní, potrebujete silnú dávku empatie. Najlepšie je, ak davy ľudí obľubujete. Potom vám učarí aj najrušnejšia londýnska ulica -- Oxford Street. Centrum nákupov, ktorému pred sto rokmi vdýchli dušu obchody Debenhams a Selfridge, spája všetky segmenty módneho sveta -- od lacnejších značiek po luxus pre najnáročnejších. Obchodný dom Harrods je povinnou jazdou, no aj silným zážitkom. Pre fanúšikov nákupov je ako Big Ben pre milovníkov kultúrnych pamiatok. Jeden z najznámejších obchodných domov sveta má 160-ročnú históriu a nájdete v ňom všetko od potravín cez suveníry po luxusnú módu.
Obchody Londýna majú však aj niečo spoločné. Táto vlastnosť ich spája s celkovou atmosférou mesta, charakterom trhu práce a podnikateľského prostredia. Ideálne trhové podmienky a to, ako ich ľudia využívajú, dodávajú mestu pulz. Stále máte pocit, že celé mesto je na nohách. Nie je to len pocit. Ono je.