Problémy Pezinka so skládkami odpadu siahajú do roku 1960. Po vyťažení kvalitných tehliarskych ílov zostala asi 200 m od prvých domov tzv. stará jama s objemom takmer 2 mil. m3, čiastočne zaplavená vodou, ktorej ílové steny boli prerušené presiakavou štrkovou vrstvou. Od cesty sa začala zavážať komunálnym odpadom, od tehelne nebezpečnými priemyselnými odpadmi zo Slovnaftu, CHZJD a pod. Odpad sa voľne sypal do vody, jej hladina sa postupne dvíhala k presiakavej vrstve, ktorá smeruje k Slovenskému Grobu.
Podľa zákona o odpadoch z roku 1991 začal Pezinok prevádzkovať túto skládku len pre komunálne odpady z Pezinka a okolia, jej kapacita mala slúžiť na niekoľko desiatok rokov. Ročne sa ukladalo maximálne 25-tisíc ton komunálneho odpadu, aby sa jedovatá voda nedostala k presiakavej vrstve skôr, ako sa jama zabezpečí.
Pezinok zaviedol separáciu, aby obmedzil vlastné odpady, o jamu sa uchádzal v privatizácii, aby neslúžila zisku a zbytočnej tvorbe odpadu. Mesto neprijalo výhodné ponuky na ukladanie nebezpečného odpadu, príjmy ukladalo na osobitnom fonde, aby skládku riadne uzatvorilo. V privatizácii v roku 1996 získala tehelne aj s jamami firma Jána Mana st. a následne sa zmenil prístup štátnych úradníkov ku skládke. Antedatovaným rozhodnutím zmenili prevádzkovateľa na Pezinské tehelne, a. s., povolili ukladanie až 65-tisíc ton odpadov ročne vrátane nebezpečných, v rozpore s územným plánom.
Úradníci porušili zákony v prospech podnikateľa. Nevyhovujúcu skládku povolili až do roku 2008 a vytvorili Pezinku obrovskú environmentálnu záťaž, ktorá nielen sústavne zapácha, ale aj ohrozuje zdravie a životné prostredie. Po tejto negatívnej skúsenosti mesto zmenilo územný plán a v mene ochrany zdravého prostredia zakázalo pôvodne povolenú skládku komunálneho odpadu v tzv. novej jame, vzdialenej len 280 m od prvých obydlí.
V rozpore s novým územným plánom Pezinka povolil Krajský stavebný úrad (KSÚ) v roku 2007 umiestnenie novej skládky firme Jána Mana staršieho. Pripomeňme, že skládku povolil KSÚ pod vedením Jána Mana mladšieho, súčasného vlastníka pozemkov pod skládkou a nominanta strany Smer. V územnom konaní vylúčil KSÚ všetkých účastníkov konania, čím znemožnil napadnúť nezákonnosť rozhodnutia na súde.
KSÚ územným rozhodnutím porušil stavebný zákon, správny poriadok aj dohovor EÚ o práve verejnosti na informácie, na účasť na konaniach a prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Následne výstavbu skládky povolila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v prvostupňovom aj druhostupňovom integrovanom povolení. Úradníci SIŽP ignorovali a porušili platné všeobecne záväzné predpisy, ktoré skládku v novej jame doslovne zakazujú. Rozhodnutie je však právoplatné a výstavba skládky prebieha. Občania napadli rozhodnutie SIŽP žalobou na súde, žiadajú súd o nariadenie odkladného účinku rozhodnutia a súčasne požiadali ministerstvo životného prostredia o zrušenie integrovaného povolenia v mimoodvolacom konaní. Boj pokračuje.

Ing. Jaroslav Pavlovič, občianska iniciatíva Skládka nepatrí do mesta