Najchladnejší mesiac roka, január, staroslovensky veľký sečeň. Martin Benka ho v kruhu mesiacov nakreslil ako najmocnejšieho starca zimy. Január dostal svoje meno po bohovi Jánusovi, bytosti s dvoma tvárami. Jedna hľadí v prospekcii dopredu, druhá v retrospekcii dozadu. Na švíku roka to robia aj ľudia. Rekapitulujú a prognózujú.
Rok je ako kolovrátok,
priadze božej stály sviatok.
Kolovrátok na ostatku,
zároveň je na počiatku.
Paradox veľkého sečňa dokonale zrkadlí autentická ľudová povrávka:
Ide slnce do hora,
ale zima do dvora.
Koleda už dohára,
fašiang dvere otvára.
V starých folklórnych rituáloch badať nádej aj veselosť z rastúceho dňa, v oddávaní sa zimným športovým radovánkam zasa snahu využiť zimu na radosť z pohybu. Január nepatrí napriek tomu medzi obľúbené mesiace.
Múdri naši v psote vravia,
radosť v mysli polka zdravia.
Otvára sa roka brána,
vid a vedmo kalendára.
Kalendár predstavuje snahu ľudí rozličných civilizácií, kultúr a náboženstiev prehodiť cez cyklicky plynúci čas akúsi sieť, umožňujúcu presnejšiu lokalizáciu rôznych udalostí.
Kolobeh dní v tanci krokov,
zvŕtanie sa v kruhoch rokov.
V januári sa ešte stále vinšuje a želá. Celý rok máme pred sebou.
Nech sa našim skutkom darí,
kolovrátok v plnom zdraví.
Dušan Fabián, psychológ