31.08.2007, 00:00

Ľudské šľapaje v pravekom kameni

Ak stopy vo vápenci neďaleko Martina patrili skutočne ľuďom, tí museli žiť spolu s dinosaurami.

Vo vápenci vznikajúcom pred desiatkami miliónov rokov sa sotva môžu nachádzať odtlačky ľudských nôh. I malé dieťa predsa vie, že ľudia nemohli byť súčasníkmi dinosaurov. Napriek tomu také stopy na rôznych miestach sveta existujú. Jedna z lokalít sa nachádza aj na Slovensku neďaleko Martina.

Čo Darwin netušil
Od nálezu záhadných stôp v kameni tento rok uplynulo presne 40 rokov. V roku 1967 akýsi T. Smiešok objavil neďaleko obce Konské v okrese Martin priehlbiny v skale nápadne pripomínajúce ľudské šľapaje. Odtlačky boli v rade za sebou, na troch z nich bolo údajne možné rozoznať i anatomické podrobnosti. Chodilo bolo dlhé dvadsaťjeden centimetrov, široké deväť centimetrov. Široký palec a prostredník naznačujú, že majiteľ nohy chodil často (alebo stále) bosý.
Podľa populárneho českého spisovateľa a milovníka záhad Ludvíka Součka však privolaní geológovia potvrdili, že stopy sú vo vápenci, ktorý sa sformoval približne pred 55 miliónmi rokmi. Teda niekedy na prelome druhohôr a treťohôr. Pritom primitívne ľudské druhy sa od opičích predkov oddelili pred asi piatimi miliónmi rokov a vek nášho rodu Homo sapiens (ktorému stopy zrejme patria) sa odhaduje na sotva stotisíc rokov. Znamená nález stôp, že naše predstavy o vývoji človeka i ostatných živočíšnych druhov sú mylné? Že Darwinova evolučná teória neplatí a že ľudia v skutočnosti žili na našej planéte spoločne s dinosaurami?

Šľapaj pre budúceho kráľa
Záhadné stopy pri obci Konské zďaleka nie sú jedinými svojho druhu. Napríklad v Škótsku pri Algyllshire na vyvýšenej skale s veľkolepým výhľadom do okolia, v mieste nazývanom Dunadd, je stopa vtlačená v kameni smerujúca do otvorenej krajiny. Povesť vraví, že do nej vkladali nohu najstarší škótski králi počas korunovačných obradov. V okolí sa nachádzajú pozostatky prehistorického osídlenia, samotný pôvod stopy je však nejasný. Zaujímavé je, že zvyk vkladať nohu čerstvo inaugurovaného náčelníka do stopy v kameni je známy aj z ďalekej Polynézie. Záhadné stopy v skale našli i v Írsku, Škandinávii, Rumunsku, Litve a ďalších európskych krajinách.

Záhada z Paluxy River
Asi najslávnejšie údajné ľudské stopy odtlačené v pravekej skale sa nachádzajú až za Atlantikom na území Spojených štátov. Lokalita Paluxy River pri Glen Rose v Texase je vyhláseným náleziskom stôp dinosaurov. Tí tu pred šiestimi desiatkami miliónov rokov kráčali mimoriadne jemným bahnom na dne plytkej lagúny alebo pobrežnej plytčiny, ktorú neskôr šetrne prekryli ďalšie vrstvy usadenín. Bahno neskôr skamenelo a ešte neskôr erózia odniesla vrstvu, ktorá stopy po dlhé milióny roky zakrývala. Dinosaurích stôp a ďalších druhohorných fosílií je tu toľko, že miesto dostalo názov Údolie dinosaurov a stalo sa národným parkom.
Na začiatku minulého storočia tu však došlo k nálezu, ktorý sem priviedol aj tisíce laikov. Veľké stopy nápadne podobné ľudským, tiahnuce sa v skale spoločne s dinosaurími, povzbudili odporcov Darwina k tvrdeniu, že jeho teória neplatí a že život bol naozaj stvorený počas šiestich dní opísaných v Biblii s tvorivým zámerom. Kreacionisti, ako si zástancovia tejto myšlienky hovoria, patria v Spojených štátoch k vplyvným skupinám. Z Paluxy River si urobili pútnické miesto.
Paleontológovia oponujú, že tzv. ľudské stopy v Paluxy River sú v skutočnosti tiež dinosaurie. Len si ich niekto trochu upravil podľa svojich potrieb. Majú však smolu. "Šľapaje pravekých ľudí" prinášajú do kraja oveľa viac dolárov než nejaké obyčajné dinosaury. Vôľa detailne objasniť záhadu - alebo podvod - teda nie je príliš veľká.

Otázniky zostávajú
Slovenské praveké stopy však už na prvý pohľad predstavujú úplne iný prípad než Paluxy River. V 60. rokoch v štáte ovládanom militantnými marxistami mohol prípadný falzifikátor ťažko očakávať uznanie nálezu, ktorý nahráva biblickému poňatiu vzniku života. Inou otázkou je, či stopy do kameňa neboli v dávnejšej minulosti vyryté s nejakým iným cieľom - napríklad rituálnym, alebo ako označenie významného smeru. Také prípady sú známe. Napríklad na Slovensku pri Hermanovciach v okrese Prešov stopa v kameni mierila k miestu, kde bolo vykopané veľké množstvo cenností z doby bronzovej.
Väčšina podobných značiek však zobrazuje iba hrubé obrysy chodidla, kým stopy pri obci Konské majú zreteľne zdôraznené anatomické detaily nohy. Nález by si preto zasluhoval podrobnejšie skúmanie - či už geologické, paleontologické, antropologické alebo archeologické. Zatiaľ však takmer upadol do zabudnutia a na svoje druhé objavenie ešte stále čaká.