11.01.2008, 00:00

Žena, ktorá vždy poznala meno vraha

Vlak zaviaty snehom uprostred neobývanej krajiny, osamelá horská chata, vzdialený ostrov, ale aj pokojný anglický vidiek či rušný londýnsky West End -- tu všade môže dôjsť a aj dôjde k vražde. Potom však príde Parker Pyne, slečna Marplová, Hercule Poirot či nejaký "vyšetrovateľ z ľudu", ktorý po dlhšom zamyslení a niekoľkých slepých uličkách nakoniec vraždu, a často aj s ňou súvisiacu dávnu záhadu, spoľahlivo vyrieši. Vitajte u Agathy.

Plukovníkova žena
Agatha Mary Clarissa Miller sa narodila 15. septembra 1890 v juhoanglickom mestečku Torquay. Jej americký otec Frederick Alvah Miller bol burzovým maklérom a zomrel, keď mala Agatha 11 rokov. Matka Clarissa Margaret Boehmer bola dcérou kapitána britskej armády. Vzdelávala Agathu doma a už od malička ju povzbudzovala v písaní. Istého formálneho vzdelania sa Agathe dostalo až v Paríži, kam v šestnástich rokoch odišla študovať spev a klavír.
Vo veku 24 rokov sa prvýkrát vydala. Jej vyvoleným sa stal plukovník Archibald Christie, ktorý bol letcom britského vojenského letectva. Počas prvej svetovej vojny, kým manžel bojoval vo Francúzsku, sa Agatha Christie vrátila do rodného mesta, kde pracovala v nemocnici a v lekárni.
Hoci Agatha písala už od detstva, jej debut s názvom Záhada na zámku Styles, v ktorom sa prvýkrát objavila postava výstredného belgického detektíva Hercula Poirota, vyšiel až v roku 1920. Christie mala vtedy už tridsať rokov a jej jediné dieťa malo rok.

Inšpirácia v Oriente
V priebehu dvadsiatich rokov vydávala jeden román ročne (čo ostatne pokračovalo až do jej smrti). Pomerne známej autorke sa však skutočne veľká pozornosť venovala až v roku 1926. Smrť matky a manželova nevera viedli k nervovému zrúteniu a mediálne zaujímavému zmiznutiu.
V roku 1930 sa už dva roky rozvedená Agatha vypravila hľadať dobrodružstvo na Blízky východ. Pri vykopávkach mezopotámskeho mesta Ur nakoniec našla námety pre svoje diela, z ktorých azda najznámejším je román z roku 1934 Vražda v Orient Expresse, ako aj svojho druhého manžela, o 14 rokov mladšieho archeológa Maxa Mallowana (Malowan bol, mimochodom, Agathe tiež neverný, ale k rozvodu až do jej smrti nedošlo).
Za svojho života získala spisovateľka niekoľko literárnych cien, ale najcennejším ocenením bol titul Dáma Britského impéria, ktorý jej udelila kráľovná Alžbeta II. Napriek svojim románom zomrela Agatha Christie celkom neštýlovo -- prirodzenou smrťou.

Rekordérka Agatha
Agatha Christie je podľa Guinnessovej knihy rekordov po Shakespearovi a tvorcoch Biblie najpredávanejším autorom všetkých čias. Odhaduje sa, že v angličtine sa doteraz predal minimálne miliarda výtlačkov jej diel -- románov, poviedok či divadelných hier. V 45 cudzích jazykoch vraj vyšla ďalšia miliarda.
Význam prvej dámy detektívky v tomto žánri býva zvyčajne charakterizovaný tým, čím ho slávna autorka obohatila: prostriedkami psychologického románu. Obzvlášť výrazne sa tieto črty prejavia v dielach, v ktorých sa odohráva dráma medzi ľuďmi izolovanými od okolitého sveta; medzi ľuďmi, ktorí konajú skratovo a iracionálne; medzi ľuďmi, ktorých dovtedajšie istoty boli výrazne narušené. Za zmienku stojí napríklad monológ Molie Ralstonovej z hry Pasca na myši, ktorá sa v Londýne nepretržite hrá neuveriteľných 55 rokov: "Čo ja viem, čo si seržant myslí. Ale dokáže človeku nasadiť všelijaké myšlienky. Človek si začne klásť otázky a začne pochybovať. Naraz máte pocit, že človek, ktorého milujete a ktorého tak dobre poznáte, je možno niekto úplne iný. Je to ako nočná mora, ako keď sa vám zdá, že ste niekde medzi priateľmi a naraz sa im pozriete do tváre a už to nie sú vaši priatelia -- je to niekto iný, kto sa len tak tvári. Snáď sa skutočne nedá nikomu veriť -- snáď je každý človek v skutočnosti niekto iný."