Vojenský historik Pavel Šrámek pre HN:

Československá armáda patrila v roku 1938 k najmodernejším na svete. Mali sme šancu ubrániť sa Nemecku?
Samotné Československo nemalo šancu ubrániť sa v prípade vojny s Nemeckom. Naša armáda síce mohla Nemcom spôsobiť ťažké straty, ale aby sa ubránila, potrebovala pomoc spojencov.

Bol rozpad Československa v marci 1939 priamym dôsledkom mníchovského diktátu?
Rozbitie Československa bolo ďalším krokom Nemecka k cieľom vytýčeným v knihe Mein Kampf. Hitler ho plánoval už od jesene 1938, aj keď verejne vyhlasoval, že po získaní Sudet už žiadne územné požiadavky mať nebude. Okupácia českých krajín v marci 1939 teda mnohých zaskočila, vrátane západných politikov. Prekvapila aj československých politikov a vojakov, ktorí verili, že pomníchovskému Československu bude umožnená existencia.

Francúzsko bolo naším spojencom, napriek tomu nás v tejto kritickej chvíli nepodržalo, aj keď malo silu zastaviť prípadnú nemeckú agresiu. Prečo?
Francúzska politika bola v roku 1938 pod vplyvom politiky Veľkej Británie. A tá chcela riešiť problémy strednej Európy mierovou cestou i za cenu ústupkov voči Hitlerovi. Bez britskej podpory nechcelo Francúzsko riskovať vojnu. Malo ešte v živej pamäti prvú svetovú vojnu, v ktorej Francúzsko utrpelo obrovské straty.

Ako Mníchov 1938 ovplyvnil povojnové vzťahy ČSR?
Dôsledkom Mníchova bola nedôvera k západným demokraciám, a to aj napriek tomu, že ešte v priebehu druhej svetovej vojny vyhlásili dohodu za neplatnú. Československo sa začalo viac orientovať na Sovietsky zväz, ktorý na mieste jeho hlavného spojenca vystriedal Francúzsko. Samotné Francúzsko však tak či onak na podporu stredoeurópskeho priestoru rezignovalo.