Ako možno rozlíšiť chorobného hráča od človeka, ktorý hrá len pre zábavu?
- Závislý na hre, gambler, predovšetkým stráca nad svojím správaním kontrolu. Túžba hrať je uňho silnejšia ako akékoľvek racionálne uvažovanie. Hrá i napriek tomu, že mu to škodí, čo je už chorobné správanie.
Od akých hier sú vaši pacienti najčastejšie závislí?
- Pravdepodobne najviac hráčov hrá na výherných automatoch. Dosť pacientov máme aj z radov hráčov rulety, lota, binga, ale aj z radov tipujúcich športové výsledky.
Hovorí sa, že chorobní hráči najprv vyhrajú, potom prehrajú a nakoniec hrajú kvôli tomu, aby získali späť svoje peniaze. Prebieha takýto rozvoj závislosti pri všetkých hrách rovnako?
- To, čo ste spomenuli, platí, ale vývoj závislosti je pozvoľný, postupný. Obyčajne to začína zážitkom výhry. Subjektívne prežívanie hry je príjemné a hráč má v počiatočných štádiách pocit, že vyhráva. Problémy sa však postupom času stále kumulujú, a hráč sa stáva stále viac a viac zaujatý hrou. Posledné štádiá hry sú charakterizované snahou vyhrať - minimálne preto, aby mohol splatiť dlhy. To sa už gambler dostal do začarovaného kruhu - namiesto výhry sa stále zväčšujú dlhy. No to podstatné pre hráča je to, že on hrá bez ohľadu na to, či vyhráva, alebo prehráva. Ak vyhrá, nevie zobrať výhru a odísť. Hrá dovtedy, kým neprehrá všetko.
Hráč už zrejme nereaguje racionálne. Čo prebieha v jeho hlave?
- Tomu, čo si myslí hráč, sa hovorí magické myslenie. Hráč je presvedčený, že dnes to vyjde. Je to chorobná viera vo víťazstvo a "úžasná" snaha vyrovnať straty. Z tohto kruhu sa dá vyjsť len takým spôsobom, že prestane hrať a uvedomí si, že to nie je len zlozvyk, ale choroba, ktorú treba vyliečiť.
K akým iným dôsledkom môže viesť hráčska závislosť?
- Dôsledky sa premietajú do všetkých oblastí života. Je to psychologický problém - človek sa stáva otrokom svojej závislosti, necíti sa dobre, prežíva nepríjemné depresívne stavy, najmä po hraní, pociťuje výčitky svedomia, trpí nespavosťou či má problémy so srdcom.
Problémy vznikajú aj v sociálnej sfére, vo vzťahoch k iným. Nedorozumenia sa začnú vyskytovať v práci, v rodine. Hráč sa stáva takým geniálnym manipulátorom, začína klamať. Postupne sa môže dostať za hranicu zákona. Často sa to končí katastrofálne - rozbitím vzťahov a sociálnej siete a niekedy aj pokusom o sebevraždu.
Kto patrí medzi vašich pacientov?
- Väčšina tých, ktorí sa liečia, sú muži v strednom veku. Majú rodinu a sú vzdelaní - stredoškoláci a vysokoškoláci. Máme aj mladých mužov, z ktorých viacerí študujú na vysokej škole. No aj napriek tomu, že hazardné hry sú povolené len od osemnásť rokov, v skupine sme mali aj žiaka základnej školy. Ženy, tvoriace asi desatinu pacientov, väčšinou hrali bingo. Sú to ženy v strednom veku, pre ktoré sú typické chronicky neuspokojené partnerské vzťahy.
Je na Slovensku región s väčším podielom chorobných hráčov?
- Môžeme sa len domnievať, koľko hráčov je v populácii. Keď sa pozriete na sumy, ktoré sa na Slovensku investujú do hazardu, so zveličením možno povedať, že hrá celý národ. Chorými sa, samozrejme, stávajú len niektorí, ktorým sa hra vymkne spod kontroly. Keď je na Slovensku okolo 10-tisíc výherných automatov, možno uvažovať aj tak, že každý stroj si vychová minimálne jedného závislého. V chudobnejších regiónoch sa hrá viac preto, aby človek zbohatol, v tých bohatších je to skôr pre zábavu, no chorobní hráči sú pravdepodobne všade.
Koľko ľudí sa lieči?
- Sú to veľmi malé počty. Rádovo je to ročne niekoľko desiatok ľudí. Vo verejnosti stále pretrváva predsudok, že ten, kto hrá, je človek, ktorý sa zle správa a keby chcel a mal rád svoju manželku, tak by prestal. Ak sa však hranie stane chorobou, morálne i racionálne argumenty nefungujú. Hráč hrá preto, lebo je chorý. Kým to hráč i jeho okolie pochopia, trvá to istý čas. Druhým krokom je samotná liečba. Tí, ktorí sa začali liečiť, majú veľkú pravdepodobnosť, že sa dostanú zo závislosti. Je to síce choroba, ale dá sa liečiť aj vyliečiť. Keď človek prijme program a terapeutickú dohodu, ktorú dôsledne dodržiava, tak má veľkú šancu.