Druhá polovica devätnásteho storočia sa v Spojených štátoch niesla v znamení rastu. Rástlo bohatstvo, po strašnej občianskej vojne rapídne stúpol počet (aspoň papierovo) plnoprávnych občanov, pribúdalo prisťahovalcov z Európy a krajina sa rozširovala až k Tichému oceánu. Pred stojedenástimi rokmi, 4. januára 1896, pribudla na americkú zástavu posledná hviezdička v storočí -- z Teritória Utah sa stal plnoprávny štát.
Skrotený západ
Osídľovanie a štátna moc smerovali od vylodenia prvých Angličanov pri Jamestowne z východu na západ. Nie však priamočiaro. Dávno pred zaľudnením Veľkých plání na stredozápade putovali tisíce osadníkov na pacifické pobrežie.
Zlatokopi, prostitútky, majitelia krčiem, falošní hráči, ale aj ľudia hľadajúci veľký kus vlastnej pôdy, na ktorej by mohli hospodáriť, sa usídlili najprv v Kalifornii, kde medzi rokmi 1849 a 1851 prebehla najväčšia zlatá horúčka. Napriek zidealizovaným predstavám divokého západu ako krajiny ovládanej nasledovníkmi sudcu Lyncha umožnili kalifornskí zlatokopi v priebehu niekoľkých rokov vyrásť modelu spoločnosti, kde obdobie bezuzdnosti ustúpilo poriadku a ustálenosti.
Vzrastajúca potreba riadnej vlády na západe viedla k rýchlemu zriaďovaniu nových teritórií a nakoniec k prijatiu množstva nových štátov. Od roku 1850 do roku 1890 ich bolo do únie začlenených štrnásť -- Kalifornia, Minnesota, Oregon, Kansas, Západná Virginia (tá vznikla odčlenením od Virginie), Nevada, Nebraska, Colorado, Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington, Idaho a Wyoming. Status teritória požívali už len štyri súčasné kontinentálne štáty. Prvý prišiel na rad Utah.
Dlhý pochod
Začiatkom devätnásteho storočia boli Američania hlboko veriacim národom. Alexis de Tocqueville si dokonca v tridsiatych rokoch všimol, že "neexistuje na svete žiadna krajina, kde by si kresťanské náboženstvo uchovalo väčší vplyv na duše ľudí ako v Amerike. Obavy z osvietenského sekularizmu však boli silné. Asi aj ony podnietili náboženské oživenie, ktoré časom prerástlo do javu známeho ako "druhé prebudenie".
Baptisti, metodisti či iní evanjelizovali krajinu od východu na západ, hlásali dobrú zvesť, hovorili o vnútornej premene i o premene spoločnosti. V hre však neboli len veľké tradičné cirkvi. V tom čase vznikalo množstvo nových náboženských siekt, medzi ktorými neskôr vynikla Kristova cirkev svätých posledných dní -- inými slovami mormóni.
Hlava cirkvi Joseph Smith ju založil v štáte New York v roku 1830 a o niekoľko rokov mohol svojich stúpencov počítať na tisíce. Mormóni popudzovali ostatných svojím zmyslom pre spoločenstvo a tiež istotou vlastnej pravdy. Aby unikli prenasledovaniu, presídlili sa do Ohia a v roku 1839 až za rieku Missouri. Po tom, čo ich nepriatelia Smitha v roku 1844 zabili, sa časť komunity vydala na najdlhšiu etapu. O tri roky našli miesto medzi horami, púšťou a Veľkým soľným jazerom.
A tak v čase, keď v Európe zúrili nacionalistické revolúcie, vznikol v Skalistých horách náboženský Štát medonosnej včely.
Mnohoženská prekážka
Jeho nezávislosť mala krátke trvanie. Americký Kongres včlenil v roku 1850 oblasť pod názvom Teritórium Utah (dovtedy formálne patriace Mexiku) do Spojených štátov a Smithov nástupca Birgham Young sa stal jeho teritoriálnym guvernérom.
Problémy medzi vládou a mormónmi sa však napriek tomu zväčšovali -- hlavným problémom bolo mnohoženstvo. Členovia cirkvi boli zvyškom krajiny vnímaní ako neamerickí rebelanti. Konflikt došiel tak ďaleko, že federálna vláda vyslala v roku 1857 na územie jednotky, ktoré mali skončiť údajné povstanie. O čo falošnejšie bolo povstanie, o to skutočnejšie boli neskoršie boje s armádou. Prítomnosť vojska v Utahu trvala päť rokov -- teda do chvíle, keď bolo odvolané brániť sever únie v občianskej vojne. Washington udržal krajinu pod svojou vládou, ale jej premenu na plnoprávneho člena desaťročia odmietal.
Až v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli prijaté zákony, zakazujúce a trestajúce polygamiu a v roku 1890 prijala mormónska cirkev manifest, kde sa k zákazu pripojila. Keď si Utah podal prihlášku znovu, bola v roku 1896 prijatá. Odvtedy museli mať všetky ďalšie štáty, ktoré chceli vstúpiť do spolku, pre istotu zakázané mnohomanželstvo priamo v ústavách.