Nezvyčajne veľkú explóziu supernovy pozorovali vo vesmíre vedci vyhodnocujúci údaje z kozmického röntgenového teleskopu Chandra i z pozemských observatórií. Až doteraz nemali príležitosť tento jav skúmať v takom rozsahu. Explózie supernov majú pre vývoj vesmíru i života v ňom mimoriadny význam -- práve pri nich sa dostávajú do priestoru ťažšie prvky vytvárajúce planéty i organizmy.
"Bola to skutočne gigantická explózia, akú sme ešte nikdy nevideli," povedal astronóm Nathan Smith z kalifornskej univerzity v Berkeley. "Uvoľnilo sa pri nej vyše stokrát viac energie, než býva pri týchto explóziách bežné. Z toho vyplývalo, že explodujúca hviezda je približne stopäťdesiatkrát väčšia než naše Slnko."
Ide o hviezdu označenú v astronomických katalógoch ako SN 2006gy, ktorá je vzdialená asi 240 miliónov svetelných rokov. K výbuchu teda v skutočnosti došlo v období, keď na Zemi ešte nežili ani dinosaury, ale prvohornú permskú krajinu už osídľovali ich predchodcovia a tiež primitívne cicavcovité plazy, ktoré sú našimi priamymi predkami. Až teraz však žiarenie uvoľnené vzdialenou explóziou dorazilo pred zraky ich vzdialených potomkov a ku kozmickým a astronomickým prístrojom, ktoré vytvorili...
Životodarné výbuchy
Explózia supernovy je efektným vyvrcholením, ale zároveň i koncom životnej kariéry hviezd, ktoré sú najmenej dvanásťkrát hmotnejšie než naše Slnko. Počas stoviek miliónov rokov svojej existencie tieto telesá v jadrových reakciách "spaľujú" vodík a menia ho na ťažšie prvky až do pozície železa v periodickej sústave. Po spotrebovaní väčšiny energie sa hviezda vlastnou gravitáciou zrúti do seba. Energia, ktorá pri tom vznikne, vyvolá mohutnú explóziu a vyvrhne do kozmického priestoru väčšinu hmoty hviezdy. Zároveň vyšle intenzívne kozmické žiarenie. V priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov pritom vyžiari viac energie, než vyprodukuje Slnko za celý svoj život, predpokladaný na desať miliárd rokov.
Práve takto vo vesmíre vznikli všetky ťažšie prvky. Z tohto materiálu sa potom vytvárali okrem iného i ďalšie generácie hviezd, planéty -- a aj život. Keby nejestvovali supernovy, bol by vesmír oveľa pustejší. A pravdepodobne by ani nebol nikto, čo by ho mohol pozorovať. Supernovy však vytvárali osudy nášho rodu aj inými spôsobmi. Niektorí vedci sa domnievajú, že im priamo vďačíme za vznik Slnka a celej slnečnej sústavy. Myslia si totiž, že vďaka explózii neďalekej supernovy pred niekoľkými miliardami rokov vznikla jednorazová vlna, ktorá spôsobila lokálne zahustenie oblaku medzihviezdnej hmoty. Odštartovala tak ďalšie gravitačné sústreďovanie tohto materiálu, až tlak v jeho centre viedol k zapáleniu termonukleárnych reakcií. Okolo práve zrodeného Slnka sa potom zo zvyškov medzihviezdnej hmoty sformovali planéty vrátane Zeme.
Do tretice potom mohla blízka supernova vytvoriť pred 2,8 milióna rokov podmienky na rozvoj rodu Homo. Vedci z Technickej univerzity v Mníchove nedávno uverejnili hypotézu, podľa ktorej práve tento jav spôsobil zmenu klímy v Afrike, ktorá donútila našich predkov opustiť koruny stromov a začať chodiť vzpriamene.
Hviezda smrti
Explózie supernov život nielen rozdávajú, ale aj berú. Intenzívny radiačný záblesk, ktorý pri hviezdnom kolapse vznikne, zahubí všetko živé do vzdialenosti niekoľkých desiatok svetelných rokov. Našťastie v súčasnosti zaznamenaná rekordná explózia bola taká vzdialená, že Zem ohroziť nemohla. To však neznamená, že sa to nemôže stať niekedy v budúcnosti. V celom pozorovateľnom vesmíre každú sekundu vybuchne jedna supernova -- a je možné, že veľmi často pri tom zahynie i nejaká obývaná planéta. V našej galaxii dochádza k takýmto explóziám približne každých sto rokov. To, že na Zemi existuje život, znamená, že za posledné 4 miliardy rokov nedošlo k výbuchu tak blízko, aby bol zničený. Práve explózia poslednej supernovy dala vedcom nádej, že tieto javy bude možné predvídať. Hviezda SN 2006gy totiž už dlhší čas pred explóziou vyvrhovala do okolia veľké množstvo hmoty. Teraz pozorujú vedci to isté pri oveľa bližšej hviezde Eta Carinae. Ak vybuchne, zažijú obyvatelia južnej pologule nezvyčajné divadlo -- nová hviezda bude taká jasná, že v jej žiare bude možné aj čítať. Ale ani Eta Carinae, našťastie, život neohrozí. Nachádza sa vo vzdialenosti 7 500 svetelných rokov.