Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.05.2017, 08:28

Prechádzka po Bielsku- Białej so slovenským maliarom Petrom Michalom Bohúňom

Obrovský rozvoj turistiky, s akým sa stretávame v dnešných časoch, a labyrint ponúk, ktorým musí čeliť potenciálny turista, sú skutočnou výzvou.

Prechádzka po Bielsku- Białej so slovenským maliarom Petrom Michalom Bohúňom
Zdroj: A. Migdał-Drost

Navrhujem čitateľom prechádzku po Bielsku-Białej – meste, ktoré sa nachádza na historickej križovatke Tešínskeho Sliezska a Malopoľska – a po stopách Petra Michala Bohúňa, v jeho urbanistickom a architektonickom priestore. A nie je ich málo.

Dnešné mesto Bielsko-Biała (vzniklo v roku 1951 spojením sliezskeho Bielska a malopoľskej Białej) bolo v druhej polovici 19. storočia oblasťou rôznorodého, dynamického rozvoja. Usadili sa tu nielen kupci, remeselníci, úradníci a podnikatelia, ale aj umelci.

Patril medzi nich aj slovenský maliar a grafik Peter Michal Bohúň (1822 – 1879), ktorý sa tu spolu so svojou rodinou (manželkou Žofiou, dvoma dcérami a štyrmi synmi) usídlil v roku 1865. Počas štrnásťročného pobytu umelca na sliezsko-malopoľskom pomedzí vzniklo veľa vynikajúcich prác. Umelec portrétoval miestne politické, ekonomické a finančné elity.

​Prechádzajúc sa po Bielsku- Białej, nezabudnite navštíviť Historické múzeum v Bielsku-Białej, najmä jeho hlavné sídlo – zámok Sułkowských kniežat. Práve tam nájdete neobyčajne zaujímavú kolekciu obrazov majstra štetca 19. storočia. V Biedermeierovskom salóne sú vystavené protikladné portréty známych podnikateľov, majiteľov fabrík, dielní a manufaktúr, kupcov a vládnych predstaviteľov, ale aj ich manželiek (napríklad Karola Ferdynanda Sennewaldta, majiteľa skladu v Bielsku, kupca zaoberajúceho sa obchodom so súknom a vlnou, ktorý v rokoch 1860 – 1867 zastával funkciu starostu mesta Bielska, a jeho manželky Eleonóry Amálie, pochádzajúcej z rodu Frisch).

Prezentované sú tu aj skupinové portréty, ktorých pozadím je interiér obytného domu, veranda pred domom alebo záhrada, obrazy s historickou tematikou (Stretnutie Márie Stuartovej s Alžbetou Tudorovou), tematikou rodovou (Portrét rodiny v interiéri) a romanticko- idylickou (Milostná scéna v parku). Pri poznávaní umelcovho diela bude slúžiť trojjazyčný (poľsko-slovensko-anglický), veľmi pekne ilustrovaný album (editor Iwona Purzycka) – Peter Michal Bohúň v kolekcii Múzea v Bielsku-Białej.

Protestant Peter Michal Bohúň našiel vynikajúcich mecenášov a protektorov predovšetkým v kňazoch a správcoch okolitých sliezskych a malopoľských rímskokatolíckych farností. Práve na ich pokyn realizoval veľké objednávky na obrazy svätých, Panny Márie, Ježišovho srdca, ale aj na zastavenia Krížovej cesty pre blízke svätyne. Rozsiahla zbierka jeho diel sa nachádza v kostole Božskej Prozreteľnosti (ul. Opatrzności Bożej 19).

Je to 14 zastavení Umučenia Pána, ktoré vznikli v rokoch 1869 – 1871 z iniciatívy farára Józefa Choliwkiewicza (jeho portrét namaľovaný P. M. Bohúňom sa nachádza na fare). Obrazy, ktorých je autorom, zdobia Kostol Narodenia Panny Márie a sv. Valentína v mestskej časti Lipnik (ul. Ks. Brzózki 3) a Kostol Matky Božej Utešiteľky v mestskej časti Straconka (ul. Złoty Potok 6a).

Plátna do lipnického kostola vznikli po roku 1870. Ich témou sú scény Starého zákona – Posledná večera, adorácia pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou a legenda spojená so životom sv. Valentína. Približne v 70. rokoch 19. storočia pre kostol v Straconke namaľoval na hlavný oltár obraz, na ktorom je zobrazený sv. Stanislav, krakovský biskup, a plátna pre bočné oltáre: sv. Jozefa s dieťatkom, Ružencovú Pannu Máriu a sv. Petra Pavla. Všetky tieto práce sú výnimočné svojou precíznosťou s dôrazom na detaily a rozsiahlou ikonografiou podľa najlepších vzorov rímskokatolíckej cirkvi latinského obradu.

Stopy prítomnosti umelca v meste, to nie sú len jeho obrazy, ale aj miesta, ktoré priamo súvisia s jeho pobytom v meste. Spočiatku, po jeho príchode k rieke Białej, sa umelec usadil v Lipníku na čísle 19. Bol to prenajatý byt, ktorý sa nachádzal v zájazdovom hostinci Thomkyho, ktorý dnes poznáme ako Kaštieľ Köntzera.

Na tejto budove (ul. 11. Listopada 102) sa nachádza dvojjazyčná tabuľa pripomínajúca slovenského majstra štetca. Početné zákazky významne vplývali na zlepšenie hmotného postavenia umelca a jeho rodiny. V 70. rokoch 19. storočia si mohol kúpiť vlastný dom v Lipníku na ulici Głównej 23 (ul. Krakowska 12).

Tam sa nachádza ďalšia informácia o pobyte Bohúňa v Białej. Náhla smrť prerušila vynikajúci tvorivý osobnostný rozvoj, ako aj rozvoj finančnej prosperity. Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 a bol pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej (ul. J. Piłsudskiego). Tu nájdeme aj symbolický obelisk pripomínajúci miesto jeho večného odpočinku. Pomník vytvorený z čiernej a červenej žuly bol v roku 1995 postavený vďaka Matici slovenskej v Martine, Oblastnému múzeu (dnes Historickému) v Bielsku-Białej a Obecnému úradu vo Veličnej.

Avšak posledné miesto odpočinku jeho manželky Žofie a dcéry Kamily, ktoré zomreli o tri roky neskôr, nájdeme na starom evanjelickom cintoríne v Bielsku (ul. Frycza-Modrzewskiego). Prechádzajúc sa po architektonicky zaujímavých uličkách Bielska-Białej nájdeme aj krémovú tabuľku s hnedým nápisom „Ul. Petera Michala Bohúňa“.

Neďaleko Bielska-Białej, na území farnosti Nanebovzatia Panny Márie v Bystrej, ktorá bola filiálkou farnosti sv. Mikuláša v Bielsku (do roku 1981), sa nachádza krásny obraz veľkého formátu z roku 1872, ktorého autorom je P. M. Bohúň. Zobrazená je na ňom Panna Mária s malým Ježiškom, pri ktorých sú sv. Dominik a sv. František. Ikonografický kanón tohto plátna je spojenie schémy Ružencovej Panny Márie s apokalyptickou scénou.

Z bystrianskeho kostola je to len na skok do vily iného významného maliara Juliana Fałata, ktorý sa o niekoľko desiatok rokov neskôr (1910) tiež rozhodol, že sa tu usídli. V jeho bývalom sídle, ktoré sa nachádza na prekrásnom mieste, sa dnes nachádza pobočka Historického múzea v Bielsku-Białej.

Prechádzajúc sa po mierne zvlnených beskydských grúňoch môžeme nasávať krásno tohto územia, ktoré je také blízke mnohým tvorcom. Umelci vďaka univerzalizmu výtvarného umenia majú schopnosť vytvoriť trvalé, od času a priestoru nezávislé mosty, spájajúce rôzne kultúry, národy a rôznych ľudí. Cestujúc a premiestňujúc sa môžu na dané územie pokojne preniesť prvky ich rodnej kultúry a tradícií a zároveň absorbovať podnety z nového prostredia. Pri rieke Biała zanechal trvalé stopy vynikajúci slovenský maliar Peter Michal Bohúň. Pozývame vás na prechádzku po Bielsku-Białej, aby ste ich mohli objaviť aj vy.

Ticketportal.sk