Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.12.2016, 12:00

Mnohé posty u vás zastávajú nekompetentní, hovorí Bieloruska na Slovensku

Prečítajte si ďalší príbeh z online špeciálu Hospodárskych novín Cudzinci na Slovensku.

Mnohé posty u vás zastávajú nekompetentní, hovorí Bieloruska na Slovensku
Zdroj: archív X. L.

„Prvé prekvapenie ma čakalo na internáte, keď ma spolu s druhou doktorandkou ubytovali v zaprášenej izbe s opadanou omietkou a so spoločnou kúpeľňou pre štyri izby,“ spomína 28-ročná Xenia, ktorá sa presťahovala z Bieloruska na Slovensko pred 6 rokmi. Dnes pôsobí ako vysokoškolská učiteľka cudzích jazykov a prekladateľka.

Študentský život bez štúdia
Začiatky v Bratislave však pre ňu neboli jednoduché a ťažko si zvykala najmä na búrlivý študentský život ostatných. „Niektoré dievčatá sa venovali viac žúrovaniu ako štúdiu a na internátoch sa kvôli neustálemu hluku nedalo ani študovať, ani vyspať. Preto som sa presťahovala do podnájmu a keďže táto zmena znamenala pre mňa vyššie výdavky, musela som popri štúdiu pracovať.“

O nedisciplinovanosti slovenských študentov sa Xenia presvedčila aj z druhého brehu. „Mnohí pociťujú ako ujmu, že musia chodiť do školy viac ako tri dni v týždni a domáce úlohy považujú za zásah do voľného času. Treba ich presviedčať, aby vôbec prešli na ďalší stupeň štúdia alebo do ďalšieho ročníka. Jednoducho necítia potrebu vydať zo seba viac ako je minimum, a to platí pre všetky úrovne vzdelávania," kriticky opisuje Xenia.

"Napriek tomu musím uznať, že stretávam aj zanietených a snaživých študentov, a to ma zakaždým veľmi teší,“ chváli výnimky.

Vážte si úrodu a krajinu
Zatiaľ čo úroveň školstva usilovnú 20-tničku Xeniu sklamala, slovenská krajina ju ako mnohých cudzincov hneď po príchode očarila.

„Cestovala som na Slovensko vlakom od Čadce smerom na Žilinu a uvidela som nádhernú kopcovitú krajinu: trať precházala popri jazerách a riekach, ktoré obmývali svahy zelených kopcov. Bielorusko leží celé v podstate na rovine, preto tento prvý vizuálny zážitok bol pre mňa azda najintenzívnejší," spomína mladá lektorka.

Na Slovensku by sme si podľa Bielorusky mali viac vážiť rozsiahlu úrodnú pôdu, v ktorej „aj z konárika za rok vyrastie strom“.

„Videla som na Slovensku veľké plochy neobrobenej pôdy, na úrodnej zemi postavené logistické centrá, ako aj veľké plochy zeme vysadené len repkou olejnou. Spomínam na tieto obrázky vtedy, keď si mám v obchode vybrať medzi napoly hnilými a napoly nedozretými paradajkami zo Španielska či Talianska,“ kriticky podotýka Xenia.

Množstvo chudákov
Jeden z najnepríjemnejších dojmov z Bratislavy v Xenii vyvolávajú ľudia pohybujúci sa na šikmej ploche či na okraji spoločnosti. „Zapáchajúci, nafetovaní, opití ľudia neschopní si ľudskou rečou vypýtať peniaze alebo jedlo ma viackrát obťažovali a nadávali mi,“ sťažuje sa.

„Nechcem sa púšťať do hľadania príčiny tohto stavu, ale evidentne ide o spoločenský jav, ktorý je nevyhnutné systémovo riešiť,“ zamýšľa sa Xenia.

Hop alebo trop na úradoch
Nápomocnosť slovenských úradov býva častým kameňom úrazu pre cudzincov na Slovensku. Istú averziu k nim má aj mladá prekladateľka. „Vždy sa modlím, aby som riešila svoju vec s kompetentným zamestnancom. Bohužiaľ, slovenské úrady sú aj plné nekompetentných a lenivých úradníkov, ktorí urobia chybu a človek sa kvôli nej musí vrátiť,“ hovorí.

Slovensko je podľa Xenie otvorenou krajinou len čo sa týka hraníc. „Počas šiestich rokov na Slovensku mi viackrát napadlo, ako mi neskutočne pomohlo, že viem plynule rozprávať po slovensky,“ hovorí.

Slovensko na drobné
Xenia žije v Bratislave a pracuje aj v Trnave, ale dobre pozná aj Prešov, Ružomberok či Banskú Bystricu. „Cestovanie do rôznych kútov si neuveriteľne vážim, pretože pre mňa odkrýva také Slovensko, ktoré nie je len o valaške a haluškách, ale ktoré v každom regióne, v každej oblasti iné, svojrázne a krásne.“

Očarili ju aj banské a vinohradnícke oblasti. „Na viacerých miestach nás pohostili ako najlepších priateľov podľa starodávneho zvyku prípitkom a otvorením celého domu,“ chváli lokálnu juhoslovenskú pohostinnosť Bieloruska.

„Obľubujem lokality a miesta, podniky a pamiatky, ktoré majú svoj autentický ráz a niečo, čo nazývam dušou,“ dodáva.

Hlboko do vrecka, aj pre vzdelaných
Podľa Xenie sú ceny na Slovensku voči priemerným platom neprimerane vysoké. Veľké rozdiely sú podľa nej medzi Bratislavou a inými mestami v cenách bytov, ale aj podnájmov.

„Napríklad pre mňa ako pre človeka s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa poberajúceho priemernú mzdu je možnosť prenajať si samostatný byt finančne nereálna,“ otvorene hovorí akademička.

Z učiteľského platu si ani na vysokej škole ona a jej kolegovia veľmi vyskakovať nemôžu. „Som odborná asistentka a zarábam akurát na nevyhnutné výdavky. Ak chcem mať rezervu, tak si musím privyrábať, čo aj neustále robím doučovaním alebo prekladmi,“ hovorí.

Samozvaní odborníci
Na otázku, čo jej na našej krajine príde najviac absurdné, pedagogička označila jav, že rôzne posty zastávajú nefundovaní ľudia. „Na Slovensku je mnoho samozvaných odborníkov bez formálneho vzdelania alebo dlhoročných skúseností.“

Príklad uviedla zo svojho odboru. Jazykové školy podľa nej zamestnávajú mladých a neskúsených ľudí, ktorí boli napríklad len rok v zahraničí.

Ťažké slovenské jedlo, skvelé dezerty. A meniny
Slovenské jedlá sú podľa Xenie väčšinou veľmi ťažké. „Kombinácie slaniny, klobásy, syra a kapusty moc nezvládam, ale sladké jedlá ma, naopak, zaujali. „Chutia mi makové šúľance či parené buchty. Som skôr na sladké, takže ma lákajú krémeše, osie hniezda, veterníky a rôzne koláče, ktoré máte skutočne pestré a lahodné,“ chváli Xenia.

„Slovenská kuchyňa si ma získava skôr nápojmi, konkrétne ´ríbezlákom´ a ďalšími ovocnými vínami,“ dodáva.

Na Slovensku ju ako aj iných cudzincov a cudzinky zaujal aj zaužívaný zvyk oslavy menín. „Táto slovenská tradícia ma neprestáva udivovať. V Bielorusku ich vôbec neoslavujeme, preto nechtiac alebo z nepozornosti ignorujem aj svoje vlastné,“ smeje sa cudzinka.