Olga Goenka, pôvodom z Poľska, pracuje už takmer päť rokov ako šéfka na oddelení účtovníctva v nadnárodnej firme v Bratislave. Je vydatá za indického manažéra Harsha Goenku, o ktorom sme písali v premiérovej časti tohto seriálu, a momentálne trávi čas na materskej dovolenke.
Na Slovensku sa Olge páči všeličo. Najviac prepojenie ľudí s prírodou. Sama je prekvapená, že dokonca aj v hlavnom meste sa dá v tomto smere maximálne vyžiť a že obyvatelia Bratislavy môžu bez akýchkoľvek problémov každodenne tráviť čas v autentickej prírode a nefalšovanej zeleni. Naopak, láska k všetkému živému sa jej zdá v metropole trochu prehnaná v prípade majiteľov psov, ktorí svojich miláčikov bežne vodia do obchodov a reštaurácii. A prekvapuje ju, ako im to všetci tolerujú.
Zásadné mínusy
A odvrátená stránka našej krajiny? Podľa mladej Poľky je najväčším negatívom Slovenska jednoznačne nízka úroveň služieb. Za Olginou domovinou, naším severným susedom s podobným post-komunistickým osudom, zaostávame v službách až s prekvapivo priepastným rozdielom. A to vo všetkých smeroch.
Na otázku, či mala Olga niekedy ako Poľka žijúca na Slovensku komplikácie s úradmi, otvorene priznáva, že tak ako mnohí ďalší, aj ona by vedela siahodlho rozprávať o trampotách s cudzineckou políciou. „Vždy, keď je potrebné podať novú žiadosť, musíte sa na úrad dostaviť aspoň 2-3 razy za sebou, pretože čo úradník, to iná informácia a to iná požiadavka. Akoby nestačilo, čakacia doba na všetky povolenia a potvrdenia býva nezmyselne dlhá. Takisto, jemne povedané, jazykové vybavenie úradníkov nie vždy zodpovedá ich pracovnej pozícií,“ opisuje strasti cudzinca v Bratislave Goenka.
Podobné skúsenosti má šéfka účtovného oddelenia aj s predavačkami v našich obchodoch. Neraz sa jej stalo, že keď si napríklad v predajni s obuvou od asistentky predaja po anglicky pýtala svoju veľkosť topánok, dostalo sa jej len sofistikovanej odpovede "I speak no English", pre istotu ešte aj nasledovanej okamžitým vyparením sa za najbližší regál. Jazykovým deficitom trpia podľa Olgy aj pracovníci slovenských bánk, pôšt a úradov.
Na Slovensku po anglicky
Keď mladá Poľka prišla do Bratislavy po prvý raz, nevedela po slovensky takmer nič. V práci slúži ako komunikačný jazyk angličtina, takže slovenčinu pre život nevyhnutne nepotrebovala. Po pár rokoch pobytu v Bratislave však už náš ľubozvučný jazyk ovláda dokonale a po slovensky hovorí úplne plynule.
A má dojem, že keď sa ľudom prihovorí v slovenčine, reagujú na ňu úplne inak, ako keby sa ich na niečo spýtala po anglicky. „Sú otvorenejší, bezprostrednejší a milší. A to aj tí, ktorí rozumejú anglicky,“ hovorí Olga. Mimochodom, väčšinu jej priateľov v Bratislave tvoria práve Slováci.
Bratislava je najviac
Najlepšie pozná Olga u nás západnú časť krajiny. Oblasť medzi Trnavou a Žilinou prešla mnohokrát a už by sa tu nestratila. Takisto si nevie vynachváliť turistické výlety, ktoré absolvovala v Karpatoch a v okolí Štrbského plesa vo Vysokých Tatrách. Jej srdcovými slovenskými zákutiami však nie sú perly prírody, ale vychytené bratislavské lokality - nábrežie Dunaja a Hviezdoslavove námestie. Tu si vie aj najlepšie pochutiť na tom, čo považuje na slovenských jedálnych lístkoch za najväčšiu lahôdku – na parenej knedli.
Čo vraví Olga na slovenské ceny - jedla, bývania, zdravotnej starostlivosti a zábavy? Za absolútne premrštené považuje nájmy bytov. Zvyšok sa jej zdá primeraný kvalite. Využíva najmä verejné zdravotné služby. S výnimkou vzhľadu našich nemocníc, tak vnútorného ako aj vonkajšieho, je s nimi úplne spokojná.