Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.10.2016, 00:00

Najdrahší je tu príchod na svet. A potom život sám, hovorí manažér o tajuplnej krajine

Najdrahší je tu príchod na svet. A potom život sám, hovorí manažér o tajuplnej krajine
Zdroj: Flickr

Pôrod je v Japonsku veľmi finančne náročná záležitosť. Štát prepláca len časť nákladov. Odkrýva kúsok závoja nad krajinou vychádzajúceho slnka mladý český manažér. Na opačný koniec sveta sa presťahoval za prácou a život v nej si nevie vynachváliť, píšu lidovky.cz.

Aleš Jon sa do Japonska presťahoval po tom, ako prijal pracovnú ponuku tunajšej mamutej firmy Denso. Život v ostrovnej krajine nadšene prirovnáva k neuveriteľnému zážitku.

Spomeniete si na prvé dni po presťahovaní? Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
Do Japonska sme sa s manželkou presťahovali v septembri 2015. Prvé dni nám utiekli naozaj rýchlo. Prileteli sme 2. septembra večer a hneď na druhý deň ráno som sa musel ohlásiť v práci. Z domu to mám do kancelárie 26 km, ale aj tak strávim každé ráno hodinu na ceste. Jazdím vlakom, pretože autom by to trvalo dve hodiny a v špičke ešte dlhšie.

Akú máte v Japonsku prácu?
Robím v centrále firmy Denso, kde spoločne so mnou pracuje ešte ďalších 15 000 ľudí. Takže keď som prvý deň vystúpil z vlaku, tak ma zaujal ten nekonečný ľudský reťaz, ktorý sa tiahol od vlakovej stanice až k firme. V našej "malej" kancelárii nás pracuje 250, a ako je v Japonsku zvykom, tak som sa všetkým musel prvý deň predstaviť. Keďže to bol môj prvý deň, tak som mohol mať príhovor v angličtine, ale to sa neskôr zmenilo.

Boli začiatky v takej odlišnej krajine náročné?
Hneď po príchode do firmy som si vzal dva dni voľna a zariaďoval všetky potrebné dokumenty a žiadosti - bankové účty, telefóny, vodičské preukazy, poistenie, registráciu v našom okrsku. Bolo toho naozaj veľa a Japonci nanešťastie nevedia veľmi dobre anglicky, takže to mnohokrát bola skôr komédia. Aj napriek tomu nás ale vždy prekvapila japonská podpora a snaha pomôcť. To je niečo, na čo sme si rýchlo a jednoducho zvykli. Máte príjemný pocit, keď viete, že človek sediaci oproti, vám chce naozaj pomôcť.

Je Nagoja, v ktorej žijete, neprehľadnou metropolou, kde by sa Európan mohol rýchlo stratiť?
Nagoja nie je úplne malé mesto, má skoro dva a pol milióna obyvateľov. Na ilustráciu: po príchode nám tu nefungovali telefóny, tak som sa dohovoril s manželkou, že prvý deň zostane doma a počká na mňa do večera, aby sa nestratila. Nevedel som totiž, ako by som ju v tomto meste hľadal. Večer som bol prekvapený, keď mi hovorila, kde všade bola a čo všetko už videla. Použila mapku, ktorú nám nechala asistenčné firma, a tak sa k môjmu veľkému prekvapeniu nestratila. Podceňoval som manželku aj mesto.

Ako prebiehalo vaše zvítanie sa s Nagojou?
Presne týždeň od príchodu som na vlastnej koži zažil, aké to je, prežiť tajfún v Japonsku. Tri dni vopred som sledoval v televízii, ako sa k nám blíži, akú má rýchlosť a kde pravdepodobne udrie. Ten deň som vyrazil do práce ako obvykle a v polovici cesty nás tajfún zastihol. Vlak sa zastavil a my sme dve hodiny stáli na mieste, než tajfún prešiel. Potom sa zase vlaky rozbehli a všetci pokračovali do práce, akoby sa nič nestalo. Podobne prebiehalo aj naše prvé zemetrasenie. Všetko sa začalo otriasať, ale Japonci iba zdvihli hlavu od počítača, presvedčili sa, že je to iba malé zemetrasenie a pokračovali v práci ďalej. Tak ako u nás padajú krúpy, tak tu majú tajfúny a zemetrasenia.

Zdroj: Flickr

V čom je medzi Japonskom a Českom najmarkantnejší rozdiel?
Napríklad japonské pracovné nasadenie sa nedá s tým českým porovnať. Do kancelárie prichádzam o trištvrte na deväť. Ak mám večer japončinu, tak končím o šiestej a v tej dobe je kancelária ešte plná ľudí.  Ak hodinu nemám, bežne končievame okolo desiatej hodiny večer a domov sa dostanem až o jedenástej. Miestni ľudia sú neuveriteľne pracovití a je to všade vidieť. Aj preto je Japonsko tam, kde je.

Aké sú prvé reakcie, s ktorými sa stretávate, keď poviete, že ste z Česka?
Praha a Československo. Boli sme prekvapení, koľko našich známych navštívilo Prahu. Japonci radi cestujú a Európa je jednou z ich najobľúbenejších destinácii.

Líši sa japonská politická kultúra od tej českej?
Keď človek večer sleduje televíziu, tak nie je výnimkou vidieť politika, ktorý sa ospravedlňuje za chybu, ktorú urobil. Táto sebareflexie sa tu nielen že cení, ale je aj spoločensky vyžadovaná. Japonskej vláde sa darí identifikovať a presadzovať dlhodobé ciele bez ohľadu na to, ktorá strana zrovna vyhrala voľby. Dobrým príkladom je stavba trate, ktorá v roku 2027 spojí Tokio s Nagojou a v roku 2045 aj s Osakou. Ide o projekt, ktorý mnohonásobne prekračuje volebné obdobie. Japonská vláda sa však dokáže pozerať do budúcnosti a nezískava si hlasy iba populistickými krokmi.

Zdroj: Flickr

Chcete sa do Česka ešte niekedy vrátiť?
Bol som vyslaný na dva roky a ak mi firma pobyt dodatočne nepredĺži, tak sa budúci rok vrátime. Život v Japonsku sme si zamilovali a viem si predstaviť tu žiť aj dlhšie ako dva roky, ale máme silné puto s našou rodinou a neradi by sme jazdili domov len cez prázdniny. Takže sa určite chceme vrátiť späť. A aj kvôli deťom nás láka skôr Európa.

Máte deti, ktoré si museli v Japonsku zvykať?
Deti zatiaľ nemáme, ale očakávame narodenie bábätka v decembri. Rozhodli sme sa pre pôrod v Japonsku a zatiaľ toto rozhodnutie neľutujeme. Hľadanie doktora bol najskôr trochu problém, ale nakoniec sme ho našli a sme spokojní. Študoval v USA, a preto sa s ním môžeme baviť v angličtine. Ako všetko v Japonsku, tak aj pôrod je tu drahá záležitosť. Štát síce cez poistku časť nákladov po pôrode prepláca, ale aj tak sa musia budúci rodičia pripraviť na výdavky, ktoré sa často prehupnú do šesťcifernej sumy. Je to naše prvé tehotenstvo, a tak zatiaľ nemôžeme porovnať prístup českého a japonského personálu.

Ako vychovávajú Japonci svojich potomkov?
Vzťah Japoncov k deťom nás naozaj prekvapil. Za viac ako rok sme videli iba jedno spupné dieťa. Pre Japoncov sú deti na prvom mieste. Už od narodenia ich nosia v nosiči na bruchu, a deti tak majú neustály kontakt s rodičmi. To pre nich znamená menej strachu a menej plaču. Tiež sme sa nestretli s tým, že by sa na deti kričalo. Rodičia sa im neustále snažia rozumne vysvetľovať, čo môžu a čo nie. Aj na týchto situáciách je vidieť, akú neskutočnú trpezlivosť Japonci majú.

Ticketportal.sk