Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.05.2016, 11:00

Miesto splnených želaní. Zažite poklad Európy, slovinský Bled

Miesto splnených želaní. Zažite poklad Európy, slovinský Bled
Zdroj: Flickr

Podľa povesti ho stvorili víly nahnevané na človeka za pyšnú opovážlivosť. Z trestu sebeckých ľudí sa však zrodilo jedno z najkrajších miest celej Európy. Blyštiaca sa hladina jazera v slovinskom Blede v sebe ukrýva kúzlo malej krajiny na slnečnej strane Álp, píše Magdalena Slezáková pre lidovky.cz.

Na počiatku bolo zelené údolie a uprostred neho vysoký kopec zarastený mäkkou trávou. Za mesačného svitu, keď jeho jemné lúče vdýchli striebristý nádych, sa tu schádzali víly, aby oslávili krásu noci tancom. Počas dňa však údolie patrilo pastierom, ktorí sem posielali svoje stáda oviec. Hladné zvieratá si úrodné údolie zamilovali, ale nakoniec zamierili na vílí kopec, kde bola pastvina najšťavnatejšia a najkrehkejšia. Hebký koberec tak tanečniciam mizol pod nohami a zem, ktorej sa počas tanca dotýkali, im zraňovala ich jemné chodidlá. Víly boli chápavé, no chceli málo: Vaše zvieratá si môžu pochutnávať na pastvinách v celom údolí, len náš kopec nechajte nedotknutý, prosili svojich ľudských susedov. Lenže ľudia, ako to už býva, boli sebeckí a na víly ohľad veru nebrali.

Naďalej posielali ovce na pahorok, kde našli krehkú trávu a tá stále mizla a odhaľovala pod sebou skryté, tvrdé skaliská. Jednej noci, keď sa víly opäť rozleteli a tancovali, sa tej najkrajšej pošmykla na obnaženom kameni noha a poranila sa. Vtedy stratili trpezlivosť. Nahnevané zdvihli ruky a zvolali do údolia mocné vodstvá z priľahlých bystrín. Búrlivá voda prúdila do zeleného údolia, pokým ho celé nezaplavila a z novozrodeného jazera sa čnel len ostrov: niekdajší vílí kopec. Neskôr pastieri ľutovali, že sa k vílam zachovali tak nepekne. Pastviny pre ich hladné zvieratá však už zmizli.   



Jazerné panstvo

Aspoň tak hovorí legenda. Jazero ukryté v náručí slovinských Álp a pohoria Karavanke v skutočnosti vzniklo z Bohinjského ľadovca – ale že by mu to uberalo na rozprávkovej kráse? Prosím vás! V žiarivo modrej hladine, miestami rozrezanej bielou spenenou stopou po loďkách, sa odráža nielen košaté pásmo okolitých hôr a lesov, ale aj stredoveký hrad, pyšne sa rozhliadajúci na svoje kúzelné jazerné panstvo. Na skromnosť nemá dôvod. Prvá písomná zmienka o Blede pochádza už z roku 1004 z darovacej listiny podpísanej Henrichom II., keď rímsky kráľ poskytol tento drahocenný kus krajiny brixenskému biskupovi Albuinovi. Okolo Bledu bolo však rušno už dávno predtým, než naň vzhliadol majestát starorímskeho pera. Ostrov slúžil už v 11. storočí pred naším letopočtom na modlitby a rituály.

Príjemný život
Dnes sa tu skôr uctieva božstvo príjemného života, keďže Slovinsko nepatrí k ateistickým krajinám a kto hľadá bohoslužbu, ľahko ju nájde aj v Blede. Okrem nej tu objaví celú paletu spôsobov, ako stráviť voľný čas. V lete je tu čistá vyhriata voda, veslovanie i pláže väčšie aj skryté pod vetvami. Ráno sa otvoria bežecké trasy a večer útulné reštaurácie a bary. Keď sa, naopak, slnko odvráti, napadne sneh a pri jazere mrzne, nastáva čas zimných športov. Bled má vlastnú zjazdovku a komu nestačí, Alpy sú doslova na dohľad. A to stačí len obetovať chvíľku v aute. Jeseň priam láka na výlety do pomaly zaspávajúcej prírody a na hody na jej plodoch, ideálne ruka v ruke.

Začať môžete točitou cestou na hrad, kde sa na vás teší šikovný majster kníhtlačiar, ktorý vám vlastnoručne vyrobí pohľadnicu alebo veselý umelecký kováč, ktorý sa na zahraničných návštevníkov vyzbrojil angličtinou s kúzelným írskym prízvukom a odzbrojujúcim zmyslom pre humor. Nájdete tu tiež múzeum, kde sa zoznámite so zaujímavou bledskou históriou. A, pochopiteľne, tiež s pôsobivou hradnou architektúrou. Z dlhého pásu hradieb môžete obdivovať mimoriadnu vyhliadku na jazero aj okolité hory, ale ak vás omrzí, ešte hrad neopúšťajte. Musíte sa zastaviť v miestnej vinotéke. Ak nie pre víno, tak aspoň pre mimoriadne sympatického pána v mníšskom habite, ktorý vám v mierne alchymistických kulisách porozpráva, ako hrozno odchádzalo šliapať desať sporo odetých panien a späť sa ako panna vracala jediná.

Zdroj: Flickr

Bled praje láske
Nezáleží na tom, či ide o milostný cit alebo puto ku krásnej krajine. Prví „turisti“ sem prúdili už v stredoveku, vtedy v podobe pútnikov a šľachticov, ktorí si obľúbili miestne horúce pramene. Návštevníkov nakoniec bolo toľko, že sa stali nočnou morou miestnych hradných správcov, ktorým povinnosť nariadila prichádzajúcich pocestných cez jazero poriadne pohostiť. Zúfalstvo jedného z nich, Ignáca Novaka, dosiahlo takej hĺbky, že uskutočnil križiacku výpravu proti samotnému jazeru a snažil sa ho vysušiť. V 80. rokoch 18. storočia sa niekoľkokrát domáhal toho, aby jazero zmizlo a argumentoval pritom bohatými ložiskami ílu na jeho dne. Našťastie, neuspel, a v polovici 19. storočia získal Bled na svojej pompe vďaka Švajčiarovi Arnoldovi Riklim, ktorý tu založil kúpeľný komplex. Tento Inštitút  prírodnej liečby si vyslúžil renomé najatraktívnejšieho kúpeľného rezortu v celom Rakúsko – Uhorsku.

O Blede sa hovorilo aj počas pádu stredoeurópskeho impéria. Nie náhodou si tu aj juhoslovenský vodca Tito nechal vybudovať letné sídlo. Monumentálna vila, ktorá sa okrem desiatok izieb a priestrannej terasy pýši aj pompéznou mozaikou venovanou modle partizánskeho odboja, na ktorej zanechal stopu aj známy architekt Josip Plečnik. Titovo sídlo v súčasnosti slúži ako luxusný hotel. Keď už hovoríme o turistických zaujímavostiach: nezabudnite si pozrieť kaviareň miestneho Hotela Park. Na slnečnej terase priamo pri jazere servírujú okrem voňavej kávy aj špecialitu, široko ďaleko známu „kremšnitu“, ktorá pripomína náš žĺtkový rez, ale jemnejší a lahodnejší. Krehký koláč z lístkového cesta naplnený smotanovým krémom a šľahačkou nadchne každého, kto má slabosť na sladké a bonusom je, ak vám ho usmievavá cukrárka pripraví priamo pred očami.

Ubytovanie v luxuse aj hravo
Dobrodružnejšie povahy, ktoré nechcú bývať v hoteli, sa môžu ubytovať v neďalekom kempe. Ale nie je kemp ako kemp. Na ten bledský narazíte asi sto korkov od pláže a stačí na to prejsť cez jeho bránu. Ocitnete sa tak na úpätí zalesnených hôr medzi drobnými drevenými chatkami, ktoré pripomínajú skôr prírodné artefakty. Mladé zamilované páry by mali zbystriť, pretože väčšinu chatky tvorí spálňa doplnená o vonkajšiu vírivku a v náručí okolitých borovíc, ktoré voňajú priam fantasticky. V pokojnejšej časti kempu nájdete zas presklené rodinné apartmány, symbolicky zasadené do tichých skál. Priamo z postele tak môžu sledovať hviezdne nebo či pôsobivé scenérie. Nakoniec nesmieme zabudnúť ani na symbol Bledu. Je ním slávny kostol Nanebovzatia, ktorý je síce neveľký rozlohou, no je priam monumentálny. Maličký ostrov v Bledskom jazere krášli krajinu už deväť storočí: najskôr ako románska bazilika, neskôr rozšírená gotická prestavba a konečne, od ničivého zemetrasenia na začiatku 16. storočia, ako nádherná baroková stavba.

Zazvoňte si
Slovinci všade hovoria, aká je ich krajina romantická a na značku SLOVEnija narazí asi každý turista. Minimálne v očiach snúbencov je bledský kostolík tým najromantickejším, čo v Slovinsku majú. Svadobčania si tu doslova kľučky podávajú. A niet div. Miestny zvon totiž plní želania. Hovorí sa, že v bledskom hrade bývala mladá žena, ktorá tragicky stratila svoju lásku: milovaného manžela jej zabili zbojníci v lese a mŕtve telo potom hodili do jazera. Vdova v slzách pozbierala všetko zlato a striebro a nechala z nich odliať zvon do kaplnky na ostrove, aby navždy pripomínal manželovu pamiatku. Do loďku, ktorá zvon prevážala, však udrel vietor a ten sa aj s celou posádkou nemilosrdne potopil. Počas jasných nocí, hovorí sa, dodnes znie z hlbín jeho hlas. Zúfalá vdova predala všetko, čo mala, a odišla do Ríma, kde vstúpila do kláštora. Jej príbeh dojal pápeža a ten nechal vyrobiť nový zvon, ktorý posvätil a venoval Bledu. Pápežov dar visí vo veži kostolíka dodnes a kto za jeho povraz s čistým srdcom zatiahne, tomu súcitná pani z jazera želanie splní. Tak si zazvoňte.