Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.03.2015, 03:00

Toto je 10 najzaujímavejších miest na Slovensku, o ktorých ste nevedeli

Plánujete krátky výlet cez víkend alebo dlhšiu dovolenku po stopách slovenských zaujímavostí? Inšpirujte sa našimi tipmi a navštívte miesta, ktoré nie sú až tak známe a o ktorých ste doteraz možno ani nepočuli. Ale stoja za to.



Klin. A socha Krista
Vedeli ste, že aj na Slovensku máme malé Rio? Respektíve najvyššiu socha Krista u nás. Ide zatiaľ o tretiu kópiu slávnej brazílskej sochy na svete, druhou je 23 metrov vysoký Kristus Spasiteľ v portugalskom Lisabone. Socha, ktorá vás možno na prvý pohľad až tak nezaujme, sa však nachádza v krásnej oravskej krajine. Spod jej nôh je pekný výhľad nielen na samotnú obec Klin, ale aj na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí vidíte aj poľské Zakopané. Je vysoká takmer desať metrov a ruky rozprestiera na šírku siedmich metrov.

Kde: obec Klin na Orave
Čo: najvyššia socha Krista u nás





Bátovce a lá slovenský čínsky múr
Prvá zmienka o tejto dedinke v okrese Levice sa datuje ešte do 11. storočia. O tri storočia neskôr už figuruje ako mesto s vyberaním mýtneho pre Banskú Štiavnicu a ešte neskôr tu už existovali cechy. Kým kedysi boli okrem iného aj vstupnou bránou k banským mestám, dnes ide o malú obec s len niečo viac ako 1 000 obyvateľmi a malými potravinami na námestí, no aj tak stojí za návštevu. Po prvé, stojí v nej výnimočný evanjelický kostol, ktorý bola nedávno zrekonštruovaný, aby prispel k rozvoju kultúry a cestovného ruchu. Okrem neho stojí za prehliadku aj malé múzeum v starej fare, kde sa dajú vidieť exponáty z bátovskej histórie. To, čo však z malej dedinky robí miesto hodné povšimnutia, je divadlo Pôtoň - jediné profesionálne slovenské divadlo, ktoré sídli na vidieku. Je teda zaujímavé, že aj v tak malej dedinke si môžete zájsť za kultúrou. A vyraziť odtiaľ sa dá aj na Spečený val, ktorý bol postavený pravdepodobne Rimanmi a slúžil ako obranna proti barbarom. Na našom území ide asi o 60 kilometrový pás, ktorý je viditeľný v lese na niektorých miestach, preto sa mu hovorí aj slovenský čínsky múr.

Kde: Bátovce, okres Levice
Čo: evanjelická gotická katedrála, divadlo Pôtoň, Spečený val
 




 



Poloniny s najtmavším miestom u nás
Poloniny, ležiace na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, sú naším najmenším národným parkom, ktorý je najmenej preskúmaný a takmer nedotknutý. Okrem drevených kostolíkov tu môžete pozorovať aj rusínsku kultúru či jazyk. To, čo však možno nie je až také známe, je fakt, že sa v nich nachádza aj Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najtmavším miestom na Slovensku. Nočnú oblohu uvidíte takmer vo svojej prírodnej podobe, čo je dnes už unikát. Za dobrého počasia vidíte všetky objekty a úkazy typické pre prírodnú oblohu a je tu tiež mimoriadna koncentrácia ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov. Podobné parky tmavej oblohy sú aj v Maďarsku, Poľsku či Česku.

Kde: Park tmavej oblohy, Poloniny
Čo: najtmavšie miesto u nás







Múzeum gýča v Kremnici
Mnohí u nás majú Kremnicu zafixovanú ešte zo školských čias ako mesto, kde sa razili (a razia mince), ale nachádza sa v ňom aj jediná expozícia svojho druhu v Európe. Múzeum gýča. Múzeum dnes predstavuje zbierku viac ako 777 exponátov, čím je držiteľom slovenského rekordu v počte gýčov na jednom mieste. Múzeum má v sezóne stále otváracie hodiny, od 1. mája do 30. septembra je otvorené štyri dni v týždni. Momentálne je teda zatvorené, ale na prípadnú letnú návštevu sa môžete navnadiť aj našimi pár fotkami (v galérii viď nižšie).

Návšteva Kremnice sa však oplatí aj z iných dôvodov. V 15. storočí sa tu napríklad stalo najväčšie banské nešťastie v strednej Európe a z tej doby sa zachovalo prepadlisko Šturec, ktoré ho dodnes pripomína. S dĺžkou 700, šírkou 250 a hĺbkou 170 metrov vzniklo závalom banských diel a je ojedinelé aj v okolitých štátoch. 

Kde: Kremnica
Čo: Múzeum gýča, prepadlisko Šturec





Haluzice a tiesňava
Už samotný názov malej obce napovedá, že pôjde o niečo výnimočné. Dedinka v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom sa už od 13. storočia môže pýšiť románskym kostolíkom, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Dnes sú najvyhľadávanejšou pamätihodnosťou obce jeho zrúcaniny s hradiskom. Z kopca je niekedy vidno aj hrad Beckov. Na severnej strane pri kostolíku sa zase tiahne druhé "lákadlo" dediny - asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka a dnes sa ako tak darí zamedziť jej rozširovaniu. Už viac ako 50 rokov je vyhlásená za prírodnú pamiatku. Dnom tiesňavy vedie náučný chodník.

Kde: Haluzice, Nové Mesto nad Váhom
Čo: zrúcanina románskeho kostolíka s hradiskom, Haluzická tiesňava
 



Žľab v Rakytove
Ide o veľmi zaujímavú technickú pamiatku pri Dolnom Harmanci – asi 12 kilometrov od Banskej Bystrice, ktorá bola v roku 2000 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Celá konštrukcia žľabu je z dreva (zo smreka a jedle) a bez použitia iného materiálu. Vybudovaný bol na Rakytovom potoku asi už v 19. storočí, aby slúžil na na splavovanie dreva z lesa. Vyťažené drevo sa k vodnému žľabu v priebehu roka dopravilo koňmi, ručne alebo suchými žľabmi. Potom sa rozrezalo a poštiepalo. Nasledujúcu jar sa pripravené hádzalo postupne do žľabu, ktorému sa hovorilo rizňa. Za dlhé roky sa žľab značne poškodil a zostal čiastočne nefunkčný, pred pár rokmi ho však zrekonštruovali.

Kde: Rakytovo, Dolný Harmanec
Čo: vodný žľab
 




Kežmarok a jeho kostoly
Možno by ste si ani nepovedali, že vás môže zaujať niečo na Kežmarku, ale tí, ktorí ho navštívili, vedia svoje. Mesto má pekné pešie centrum a "mestský" hrad, ktorý bol postavený priamo na území mesta preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. To, čo je ale unikátne, sú dva kostoly. Prvým z nich je takmer 300-ročný drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý príliš nezaujme zvonka, ale vnútri budete uchvátení. Kostol, ktorý je od roku 2009 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, bol pôvodne bez murovaných základov. Základy boli z dreva, ale pri poslednej oprave sa nahradili tehlami. Pri stavbe však nepoužili žiaden kovový materiál, teda ani jediný kovový klinec, výlučne iba drevené. Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia. 

Jeho "opozitom" je nový evanjelický kostol, ktorý navrhol vtedajší hlavný krajinský (teda viedenský) architekt Teofil Hansen. Hoci bol pôvodne návrh určený pre Orient, Hansen daroval svoje plány napokon cirkvi. Stavať sa v Kežmarku začalo už v roku 1872, ale dodnes vzbudzuje pozornosť, pretože nemá jeden stavebný štýl. V rámci tzv. eklektického slohu má prvky byzantské, románske, renesančné, maurské a ďalšie orientálne. O pár rokov neskôr k nemu pristavali mauzóleum kežmarského rodáka a majiteľa hradu Imricha Thökölyho.

Kde: Kežmarok
Čo: drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, nový evanjelický kostol, hrad, pešie centrum





Slanický ostrov. Ostrov umenia
Neuveriteľná atmosféra a silný príbeh. To vám určite napadne, keď sa budete blížiť k Slanickému ostrovu, nazývanému tiež Ostrov umenia. Z piatich osád, ktoré sa potopili pod vzniknutou Oravskou priehradou pred 62 rokmi sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, čo bolo predtým súčasťou obce Slanica. Ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou. Slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža bol vystavaný v druhej polovici 18. storočia ako baroková kaplnka a neskôr prestavaný na kostol.

Dnes v ňom nájdete galériu ľudového umenia so stálou expozíciou „Tradičná ľudová plastika a maľba“. V bývalej hrobke je nainštalovaná expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. Na ostrov sa môžete dostať loďou z Námestova alebo z Prístavu, v zimných mesiacoch je možné prejsť až na ostrov po zamrznutej vodnej hladine. Na brehoch priehrady sa tiež nachádza starý židovský cintorín.

Kde: Oravská priehrada
Čo: Slanický ostrov umenia, barokový kostol, galéria ľudového umenia




Belianske Tatry. A veľa kamzíkov
Oproti Vysokým Tatrám sú menej známe, menej prechodené. Nachádza sa tu jediná jaskyňa v Tatrách, ktorá je prístupná verejnosti, Belianska jaskyňa, a to nad osadou Tatranská Kotlina. Odtiaľ je prístup aj k jedinej horskej chate v Belianskych Tatrách, chate Plesnivec. Nie je tam tiež žiadne pleso. Aj svojim zložením (vápence, dolomity) sa výrazne odlišuje od Vysokých Tatier.

Istú dobu v Tatrách všeobecne "zmizli" kamzíky, nedávna správa však priniesla pozitívne informácie, že znova sa ich počet zvýšil a je ich najviac od 90. rokov. A najpočetnejšie čriedy dlhodobo žijú práve v Belianskych Tatrách. Podľa odborníkov pomohlo prikrmovanie jarabinou, ale aj dávnejšie uzatvorenie Belianskych Tatier pre turistický ruch.

Kde: Belianske Tatry
Čo: túry v okrajových dolinách






Gemerské spojky
Po Viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny časť južného Slovenska pripadla Maďarsku. Trať z Tisovca do Jesenského bola prerušená štátnou hranicou, tak ako aj železničné trate z Muráňa do Plešivca a zo Slavošoviec do Plešivca. Potrebovali teda tieto územia prepojiť, preto sa rozhodli pre stavbu nových tratí. Aby spojili trate v Muránskej a Štítnickej doline vznikli takzvané Gemerské spojky. 

Postavené boli iba dva viadukty a tunel, ale skončila vojna, územia nám pripadli naspäť a trať nebola nikdy dokončená. Dnes tadiaľ vedie náučný chodník. A najzaujímavejšími pamiatkami na túto udalosť je mohutný 120 metrov dlhý železobetónový viadukt pri Mníšanoch, za ktorým je ešte priechodný 400 metrový tunel. A treba spomenúť ešte aj viac ako dvojkilometrový Slavošovský tunel.

Kde: Muránska a Štítnická dolina
Čo: náučný chodník




Zdroj a snímky: HN/Matej Duman, muranskaplanina.sk, archív obce Haluzice, poloniny.svetelneznecistenie.sk, treking.cz, wikipedia.org