Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.02.2015, 00:02

Zámky lásky: novodobý mor, ktorý ničí európske mestá

Zámková mánia postihla všetky slávne mestá.


Zamilovaní vešajú svoje zámky aj v Prahe na Kampe. Snímka:  Michal Šula, MAFRA

 

Pred pár rokmi by podobná "vtákovina" napadla len najväčších romantikov. Zamknúť svoju lásku na zámok a kľúč hodiť do rieky. Lenže ľudia sa radi opičia a tak počas niekoľkých posledných rokov zámková mánia milencov zasiahla celý svet.

Situácia je rovnaká vo všetkých slávnych mestách. Či už ste v Prahe alebo v Paríži, v Salzburgu alebo vo Vroclavi, všetky romantické mosty sú obsypané železnými zámkami, ktoré majú byť symbolom večnej a nikdy nehynúcej lásky. Symbol je to pekný, až na to, že ho deň čo deň opakujú milióny ľudí a z romantických mostov sa stávajú skôr malé železiarstva.
 

 

Zatiaľ čo milenci považujú zámky lásky za úžasné spestrenie romantického výletu, radnice miest sú z tejto romantickej novinky zúfalé. Najviac starostí so zámkami lásky majú v Paríži, ktorý je tradične považovaný za mesto milencov. Vešať zámky na krásne mosty im totiž nepripadá ako roztomilá kratochvíľa, ale ako obyčajné vandalstvo, ktoré ničí historické mosty ponad Seinu. A tak sa miestna radnica rozhodla s milencami bojovať.

V Paríži sa prvé zámky lásky objavili až v roku 2008, ale veľmi rýchlo sa šírili a za pár mesiacov takmer zakryli zábradlia slávneho Arcibiskupského mosta. Radnica dlho váhala, ako sa má k novému fenoménu zachovať, bála sa totiž toho, že by mohla stratiť povesť mesta milencov. V roku 2010 sa však vedenie mesta rozhodlo a v noci nechali zámky odrezať, lenže pár mesiacov po očiste bolo všetko ako predtým.



A čoskoro nákaza zasiahla ďalšie mosty. Len parížsky most Umenia podľa odhadov zdobilo až 700- tisíc zámkov. Miestni obyvatelia boli pobúrení. „Parížania zámky lásky nenávidia, nechcú ich mať na miestach, kadiaľ bežne chodia. ´Je to buranstvo a vandalizmus, ktorý zasiahol naše mesto,´ sťažovali si miestni patrioti a tlačili na radnicu, aby sa s problémom vysporiadala.

Miesto na most do krčmy
Parížska radnica sa preto vlani na jeseň rozhodla vyriešiť zámkovú nákazu raz a navždy. Najatí remeselníci zámky z Pont des Arts opäť odrezali a potom železné zábradlie „obalili“ priehľadným panelom, ktorý už neumožňuje k železnej konštrukcii zámky pripnúť.

„Nedá sa nič robiť. Aj keď je Paríž mestom lásky a my sme na to pyšní, domnievam sa, že je veľa krajších spôsobov, ako druhému svoju lásku dokázať, než ju zamknúť na zámok pri moste. Napríklad si milenci môžu dať dobrú večeru v niektorej z našich romantických reštaurácií,“ horlil zástupca parížskej starostky Bruno Julliard.

Chcem ťa na rímskom moste
So zámkami bojujú aj v Ríme, kde novodobá tradícia začala, konkrétne na moste Milvio cez rímsku Tiberu, lebo tu mal podľa legendy zahynúť patrón lásky a zamilovaných svätý Valentín. A práve na tomto moste sa odohralo fiktívne osudové uzamknutie lásky hrdinov románu Chcem ťa talianskeho spisovateľa Federica Moccia. Po úspechu jeho knihy, respektíve po sfilmovaní románu v roku 2007, sa začali na moste Milvio množiť zámky lásky. A odtiaľ sa rozšírili do celého sveta. Taliansky spisovateľ si však osudový obrad zamilovaných nevymyslel, len sa nechal inšpirovať romantickou baladou.

Ako to teda začalo?
Na začiatku dnešnej mánie zamilovaných stojí príbeh z prvej svetovej vojny, ktorý zachytila srbská poetka Desanka Maksimovičová (slávna spisovateľka sa narodila na sklonku 19. storočia a zomrela vo svojich 94 rokoch v roku 1993).
Vo svojej básni Modlitba za lásku opísala príbeh mladej srbskej dievčiny Nady a dôstojníka Relja, ktorí si v srbskom mestečku Vrnjačka Banja sľúbili večnú lásku len tesne pred tým, než snúbenec odišiel na front prvej svetovej vojny. Lenže tam sa mladý oficier zamiloval do gréckeho dievčaťa a zrušil zasnúbenie s Nadou, ktorá po krátkej dobe, údajne žiaľom, zomrela. A práve to vraj rozpútalo prvú vlnu zámkov lásky, ktoré začali používať jej vrstovníčky, aby ich nič podobné nepostihlo.

Od Čertovky k Jánovi
Dnes je celý svet zamorený zámkami. Nákaza sa nevyhla ani Prahe, a pretože Karlov most má kamenné zábradlie, zamykajú turisti svoje zámky na malé mosty cez Čertovku, alebo na kovové súčasti barokových sôch, vrátane slávneho pamätníka v mieste, kde bol do Vltavy vhodený umučený kňaz, svätý Ján Nepomucký.

Neustále odstraňovanie zámkov je časovo aj finančne náročné. Navyše turisti čoraz častejšie používajú mohutné zámky, na ktoré už nestačia ani pákové nožnice. A pretože sa nedá predpokladať, že by sa zamilovaní turisti vzdali svojej zábavy dobrovoľne, musí radnica vymyslieť funkčný systém obrany. Priehľadné dosky sa javia ako celkom funkčné, ale napríklad v prípade spomínanej sochy Jána Nepomuckého to nepomôže.

idnes.cz