Takú bizarnú krajinu hneď tak nenájdete. V prudkých kopcoch nad Ženevským jazerom, ktoré majú sklon až hrozivých 80 percent, sa už tisíc rokov pestuje réva, z ktorej sa robia jedny z najlepších vín Švajčiarska. Preslávené vinice v Lavaux majú dokonca zbraň proti krupobitiu, ktoré by mohli zničiť úrodu, píše portál idnes.cz.
Údajne na tomto mieste pestovali vinič už starí Rimania, ale súčasné terasy v prudkých kopcoch začali stavať cisterciáni pred tisíc rokmi. Do dnešných čias tu vinári postavili neuveriteľných desať tisíc terás, ktoré sa od jazera zdvíhajú až v štyridsiatich kaskádach nad sebou. Kamenné terasy umožňujú v prudkom svahu pestovať víno, chránia pôdu pred eróziou a ešte navyše držia teplo, čím vo viniciach pomáhajú vytvárať zvláštnu, takmer stredozemnú klímu. To je potom spoločne s pôdou hlavnou príčinou mimoriadnej kvality tunajších vín.
Kráľ švajčiarskych vín
„Celkovo je tu vybudovaných 450 kilometrov kamenných múrov, ktoré oddeľujú jednotlivé terasy. Práve táto unikátna sieť, ktorú tu po stáročia vytvárali generácie vinárov, mala hlavný podiel na zaradení Lavaux do zoznamu UNESCO, k čomu došlo v roku 2007. Ale prísna ochrana tunajších viníc začala už pred päťdesiatimi rokmi,“ vysvetľuje miestna sprievodkyňa Monica Aubert.
Na 70 percent sa tu pestuje odroda Chasselas, ktorá je v celom Švajčiarsku považovaná za kráľa vín a najviac sa jej darí práve v Lavaux. Chasselas dáva elegantné, ovocné a príjemne piteľné víno, z červených vín sa pripravuje predovšetkým Pinot Noir.
Víno pre bežcov
Jedným z najlepších miestnych vinárov je Patrick Fonjallaz, ktorý sídli v obci Epesses a pestuje vinič na 34 hektároch. Jeho rodina tu sídli už od 16. storočia a Patrick svoje víno miluje. „Každý deň tu po jazere prechádza niekoľko parníkov, pričom jeden z nich presne desať hodín desať minút vychádza z nášho prístaviska a hlasno zahúka, čo je známka, že si môžeme naliať prvý pohárik,“ smeje sa vinár s tým, že veľká výhoda odrody Chasselas je v jej ľahkosti.
„Keď vypijete fľašu Chardonnay, môže vám byť druhý deň ťažko. Keď vypijete fľašu Chasselas, môžete ísť ráno pokojne behať okolo jazera,“ opisuje Fonjallaz.
Návšteva Chaplina
A pri ďalšom poháriku rozpráva, ako sa ako malý chlapec vo vinárstve stretol tiež s Charlie Chaplinom, ktorý bol u nich na večeri spojenej s degustáciou vín. Chaplin žil od päťdesiatych rokov vo vedľajšom meste a patril k veľkým milovníkom tunajšieho vína.
Len doplňme, že ceny Fonjallazových vín sa pohybujú zhruba od desiatich do dvadsiatich švajčiarskych frankov (od 10 do 20 eur), vína z najlepších "grand cru" viníc vyjdú na 30 frankov (30 eur). V reštaurácii sú samozrejme oveľa drahšie (stoja zhruba 30 až 50 frankov, za pohárik s obsahom 1 dcl bežne zaplatíte osem frankov.)
Vyprážané ostrieže
Medzi vinicami vedie turistický chodník „Vinorama“, ktorý sa začína v kúzelnom mestečku St. Saphorin, známom pre svoje úzke uličky a pivnice z 16. až 18. storočia. A končia v ďalšej vinárskej obci Lutry. Dĺžka trasy je 12 kilometrov. Na trase je otvorený stánok, kde predávajú vodu i víno, navyše býva otvorené aj niekoľko pivníc, kde je možné ochutnať a zakúpiť miestne víno.
V mestečku Cully či Lutry stoja za návštevu niektoré z reštaurácií, v ktorých podávajú vyhlásenú miestnu špecialitu v podobe vyprážaných rezňov či ostriežov zo Ženevského jazera, ktoré sa servírujú s tatárskou omáčkou. Ostrieže sú malé, takže na porciu vyjde zhruba päť až šesť rybiek, obľúbená špecialita stojí zvyčajne 30 až 40 frankov.
Streľba do mrakov
Na viniciach Lauvaux sa miešajú tradície a moderna. Na jednej strane sa tu hrozno stále zbiera ručne a zberači ho nosia v krosnách na chrbte dole do valníkov. V najprudších svahoch fungujú malé“"priemyselné“ lanovky, ktoré nazbierané hrozno, zvážajú na dostupnejšie miesta.
Na niekoľkých miestach sú postavené zvláštne odpaliská rakiet, ktoré strieľajú do mrakov vo chvíli, keď hrozí, že začnú padať krúpy, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých minút zničiť celú úrodu. Špeciálny obsah rakiet dokáže zmeniť krúpy na dážď a tým zabrániť pohrome.
Vinice mali na mále
Tisícročná tradícia fantastických viníc nad Ženevským jazerom bola ohrozená po druhej svetovej vojne, keď mnoho farmárov odišlo do mesta za lepším živobytím. Súčasne sa začal vyvíjať veľký tlak na predaj lukratívnych pozemkov pri jazere, kde by mohli vyrastať ďalšie hotely a rozšíriť tak slávnu švajčiarsku Riviéru s jej mondénnym centrom v Montreaux. Našťastie, než sa tak stalo, prijala medzi rokmi 1957 a 1977 švajčiarska legislatíva niekoľko zákonov, vďaka ktorým bola miestna pôda uchránená od developerských projektov a Lavaux tak zostala podoba, ktorú tunajší vinári rozvíjali dlhých tisíc rokov.