Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.04.2015, 12:41

Zažite Saharu v Európe. Na najväčšej piesočnej dune

Zdolajte s nami Dune du Pylat, pieskový masív blízko jedného z najkrajších francúzskych miest.

Aj vo Francúzsku sa dnes nájdu miesta pre našinca neobjavené a málo známe. Viete napríklad, že v Akvitánii na juhozápade krajiny nájdete najvyššiu dunu v Európe, Dune du Pylat? Okrem tohto prírodného úkazu navštívime už známejšie mesto Bordeaux, jedno z najkrajších na našom kontinente.


Vilky utopené v zeleni pestovaných záhrad prestupuje riedky borovicový les, vzduchom povieva mierne slaný vetrík a kúsok od nás sa dá tušiť more. Nie je to síce tá silná, omamná a teplá vôňa známa zo Stredomoria, napriek tomu však atmosféra Arcachon nevyhnutne vzbudzuje v suchozemcovi nadšenie.

Je sa aj na čo pozerať. Prímorský rezort má nekompromisne luxusný "šmak", všade je dosť miesta a upravenými ulicami sa len občas ticho prešmykne nejaké to lepšie auto.

Najväčšia hora piesku
Kvôli tomu sme sem ale predsa len cestu nevážili. Miestni nám poradili, aby sme z autobusu vystúpili o pár zastávok predtým a k dune prešli pár sto metrov medzi vilkami. A naozaj, za chvíľu sa priestor roztvára a za malým ohybom pobrežnej čiary ju konečne vidíme - horu piesku, viac ako 100 metrov vysokú, tiahnucu sa niekoľko kilometrov pozdĺž mora. Tu, na juhozápade Francúzska, v departemente Gironde, asi 70 kilometrov juhozápadne od Bordeaux.

Dune du Pilat (tiež Pyla) je aktuálne najväčšou piesočnou dunou v Európe a ide o dunu „živú", teda putujúcu. Jej vznik má na svedomí pravidelne vanúci silný vietor od mora, ktorý piesok postupne navŕšil až do výšky, ktorá na starom kontinente nemá obdobu. Najvyššia kóta aktuálne dosahuje 110 metrov nad morom a práve na ňu sa hrabeme. Čím vyššie, tým krajší výhľad: na ústie Arcachonskej zátoky a protiľahlý cíp Cap Ferret.

Konečne sme hore, na hrane duny je piesok spevnený vetrom a ide sa lepšie. Pohľad do vnútrozemia je úplne iný ako na prímorskej strane. Duna totiž vplyvom západných vetrov postupuje smerom k východu, tempom približne 5 metrov za rok, a postupne tak zasypáva priľahlý les. Ten je súčasťou rozsiahlej zalesnenej oblasti zvanej Landes de Gascogne a tiahne sa kam až oko dovidí. Prevažujú tu borovice, ktorých suché torzá zadusené pieskom, miestami vytŕčajú zo záveternej strany duny. Je to bizarný pohľad.
Snímka: (Billy), Creative Commons

Ešte než po strmom záveternom svahu duny zostúpime, či skôr skĺzneme do lesa k parkovisku, odkiaľ na dunu mieri väčšina návštevníkov, aspoň vizuálne skúmame južnú časť duny. Celá je dlhá skoro tri kilometre a skúšame si predstaviť tú masu piesku, ktorú máme pod nohami. Čísla sú presvedčivé, asi 60 miliónov m³ sa rovná približne jednej šestine objemu Liptovskej Mary v trochu menej tekutom stave.

Zátoka alebo lagúna?
Po návrate do Arcachon s vďakou sadneme na loď, ktorá pendluje cez zátoku na protiľahlý výbežok Cap Ferret. Jeho dominantou je maják, ktorý sme pred pár hodinami videli z duny, a podobne ako v Arcachon aj tu poznať, že ide o rezort pre high society - nie nadarmo má miesto prezývku "atlantické Saint Tropez".

História ľudskej činnosti tu pritom nie je dlhá. Oblasť okolo ústia Arcachonskej zátoky sa začala rozvíjať až na popud cisára Napoleona III., teda v polovici 19. storočia. Najprv sem prišli rybári a až o desiatky rokov neskôr tu začali vznikať honosné letné byty bohatých obyvateľov Bordeaux, základ dnešného letoviska. A s rozvojom turistiky po 2. svetovej vojne sa zhodnotila aj poloha. Pomerne plytký Arcachonský záliv má totiž len obmedzenú výmenu vody s otvoreným Atlantikom a tekutina sa preto rýchlejšie prehreje - v "dobrom" lete bežne dosahuje 22 ° C, čo je hodnota, o ktorej môže väčšina francúzskych atlantických rezortov len snívať.


Kam ešte v Európe na duny?
Piesočné presypy (duny) sa najčastejšie vyskytujú v púštnych oblastiach, ktoré na starom kontinente nenájdeme. Aj tak sa však v Európe môžete s dunami stretnúť na viacerých miestach, väčšinou však ide o presypy stabilizované vegetáciou, ktoré príliš nemenia tvar.
Nájdete ich predovšetkým v pobrežných oblastiach vystavených silným vetrom: na Balte, v Dánsku, na pobreží Holandska a Belgicka, v juhozápadnom Španielsku.


Pri návrate do Arcachon si všímame, ako sa výzor zátoky zmenil. Stačili tri hodiny odlivu a obnažili sa rozsiahle plochy plytčín, predtým zaliate vodou. Vlastne sa pozeráme na budúcu lagúnu, ktorá je ešte stále spojená s morom. Hrajú tu proti sebe dve sily: vietor, ktorý trvale ženie morskú vodu (a s ňou aj podvodné piesočné lavice) smerom do vnútrozemia, a prítok rieky Eyre, ktorá do zátoky "tlačí" vodu opačným smerom, teda od pevniny.

More je silnejšie, a tak časom dôjde k tomu, že sa vodné spojenie s otvoreným morom preruší a zo zátoky sa stane lagúna tak, ako to v minulosti prebehlo na mnohých miestach nielen francúzskeho pobrežia. Z Bassin d'Arcachon (Arcachonskej zátoky) sa tak stane Étang d'Arcachon, Arcachonská lagúna. Ale na to si počkáme minimálne stovky, ak nie tisíce rokov.

Krásne mesto
Bordeaux, dnes domov približne milióna obyvateľov, je vo svete známe ako významné centrum vinárskeho priemyslu s dôležitým prístavom. V prvom rade je to však krásne mesto, skvelý výsledok monumentálnej klasicistickej prestavby počas 18. storočia. Vtedy vznikol jedinečný architektonický súbor, ktorý nemá v Európe páru. Hlavné bulváre a nábreža lemujú vznešené, obrovské budovy, ktoré znovu a znovu pútajú zmysly návštevníkov rytmickým striedaním stĺpov, polostĺpov, okien a portikov.

Aj farba je podstatná, fasády verejných budov sú napospol vystavané z nažltlého kameňa, ktorý kontrastuje s manzardovitými strechami pokrytými tmavou bridlicou. Urbanistické kvality vyniesli mestu v roku 2007 zápis na zoznam pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Snímka: (Pline), Creative Commons

V Bordeaux platí, že podstatný je najmä celok, omnoho viac než jednotlivé budovy. Na urbanistickú módnu prehliadku sa vydávame najprv pozdĺž vody po ľavom brehu Garonny, ktorá je tu pol kilometra široká a významne prispieva k celkovému dojmu. "Výklenok" v nábrežnej fronte signalizuje nádherné Burzové námestie (Place de la Bourse), ktorého dokonalá symetria vrcholí vo vznešenej centrálnej fontáne.

Po krátkom kľučkovaní uličkami starého mesta (Vieux Bordeaux) padá do oka ďalšia veľkolepá klasicistická budova, divadlo (Grand Théâtre), ktorého vstupné priečelie, vybavené obrím stĺporadím, presvedčivo pripomína antický chrám. V centre sa občas nájdu aj pozostatky zo stredoveku, ale nie je ich veľa, napríklad pôvodne románska katedrála alebo kostol sv. Michala, ktorého 114 metrov vysoká veža pôsobí v meste ako orientačný maják.

A pretože sme vo Francúzsku, nesmie chýbať dôstojná pripomienka jednej z najskvelejších etáp francúzskych dejín. Pamätník girondistov, umiernených revolucionárov z úvodnej fázy Francúzskej revolúcie, stojí v centre Bordeaux viac než právom. Hnutie sa totiž etablovalo v kraji Gironde, teda v Bordeaux a okolí, a preto tu viac ako inde rezonuje tragický osud mnohých girondistov, ktorí neskôr padli za obeť jakobínskému teroru.

Mohutný, avšak výzdobou skôr striedmy stĺp, ktorý tvorí ústredný motív Pamätníka girondistov (Monument aux Girondins), kontrastuje so znepokojujúcou, bolestnou vravou ľudských aj zvieracích tiel, ktoré akoby vypadávali do okolitej studne. To všetko na rozľahlom námestí Quinconces, ktoré sa plochou radí medzi najväčšie v Európe.

Zdroj: iDnes.cz

Ticketportal.sk