Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
23.05.2021, 00:00

Brit Andrew: Žijem tu 15 rokov, ale slovenská xenofóbia mi stále láme srdce

  • „Súčasná vláda je dôkazom, že ak by získali svoje tituly právoplatne, boli by vzdelanejší a zvládli by súčasnú situáciu efektívnejšie. Považujem to za fetiš z titulov a nedostatok hanby."
  • Najťažšie si zvykal na niektoré sociálne postoje, podozrievavosť, zaujatosť voči cudzincom a xenofóbiu. „Tolerovaní sú cudzinci, ktorí pochádzajú z ekonomicky silných a historicky významných krajín. Na ostatných sa pozerá zhora."
  • Rozdiely medzi Slovákmi a Britmi hodnotí ako diametrálne. Paradoxom je, že vyššiu úroveň vidí u niektorých starších ľudia z vidieka, opačne je to s novozbohatlíkmi v Bratislave.
  • Jeho najhorší zážitok s jedlom bol v školskej jedálni.
Brit Andrew: Žijem tu 15 rokov, ale slovenská xenofóbia mi stále láme srdce
Zdroj: archív HN Pavol Funtál

Andrew Gibson pochádza z Veľkej Británie. Narodil na severe krajiny, potom však žil v Londýne, teda kým sa jeho novým domovom nestalo Slovensko. Tu pôsobí ako učiteľ, predtým pracoval ako auditor.

Čo ho priviedlo na Slovensko, keď mnohí Slováci naopak odchádzajú do Británie? Paradoxne tu len plánoval stráviť istý čas, po tom ako navštívil Turecko, žije tu však už 15 rokov.

„Chcel som dokončiť román a vyskúšať si život v európskej krajine, ktorá nie je taká známa a nežije v nej britská komunita, ako je Paríž, Madrid alebo podobne.“ A vďaka tomu, že sa Bratislava nachádza v blízkosti Viedne, Budapešti a Prahy, stalo sa z nej jedinečné hlavné mesto pre život.

„Úprimne povedané, veľké lákadlo bolo v tom, že som ju nepoznal,“ priznáva Andrew. „Čítal som o komunistickom bývaní a predstavoval som si ho ako budovy, ktoré nájdete v bratislavskom Novom Meste.“

Nebol však pripravený na paneláky. Zvykol si však aj na ne, dokonca ich dnes uprednostňuje pred novostavbami. Považuje ich za bezpečnejšie a efektívnejšie využívajú priestor, pričom „prežijú“ aj veľa nových panelákov.

Šok z novej krajiny

Ako pre každého cudzinca nebol prechod medzi rodnou krajinou a tou novou jednoduchý. Musel si zvykať na novú mentalitu, tradície a postoje spoločnosti. “Slováci dokážu byť veľmi milí, občas však prejavia málo empatie,” hovorí.

S tým sa stretáva najmä v obchodoch, doprave, no deje sa to aj na verejnosti. „Príkladom je neúcta pri šoférovaní. Čakal by som, že ľudia v meste (na rozdiel od vidieka, kde nie je taká premávka) sa budú správať na ceste tolerantnejšie. Je tu predsa viac ľudí na malom priestore, ktorému sa musia prispôsobiť. Je to však práve naopak. Vyzerá to, akoby hlavnou filozofiou šoférov bolo predbehnúť auto pred sebou.“

Tradičná slovenská xenofóbia

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ticketportal.sk