Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.09.2020, 18:00

V metre sa už nenapijete a policajti kontrolujú nákup. Španielsku hrozí núdzový stav, hovorí Češka

  • Barbara Weglorzová mala k Španielsku vzťah od strednej školy, preto sa na vysokej rozhodla vydať sa za novými skúsenosťami.
  • Žila tam päť rokov, ale kvôli koronavírusu sa nakoniec presťahovala späť do Česka.
  • "Vláda urobila tú chybu, že sa nepoučila z vývoja v Taliansku. S návratom sme museli čakať na ukončenie karantény, vzhľadom na to, že priateľ je cudzinec a nepustili by ho cez hranice," hovorí.
  • Prečítajte si rozhovor publikovaný na portáli Lidovky.cz.
V metre sa už nenapijete a policajti kontrolujú nákup. Španielsku hrozí núdzový stav, hovorí Češka
Zdroj: Archív Barbary Weglorzovej

Ako to teraz v Španielsku vyzerá a aké opatrenia tu platia?

Teraz sa situácia opäť značne zhoršuje a začínajú sa znovu aplikovať prísnejšie opatrenia, ako napríklad uzavretie diskoték a barov, združovanie skupín s maximálnym počtom 10 ľudí, v metre sa nemôžete ani napiť vody.

Rúška sú povinné aj v otvorených priestoroch, a to aj keď sa spĺňa požadovaný sociálny dištanc. Ak tieto opatrenia nebudú fungovať, znovu sa nastolí núdzový stav. Veľa Španielov už počíta s tým, že ich na jeseň čaká ďalšia tvrdá karanténa.

Počas prvej karantény bola situácia v Španielsku neskutočne zmätočná a veľmi zle organizovaná. Vyzeralo to, že vláda mení názor každú hodinu. Najhoršie bolo, že ak ste si práve nevšimli, že sa pred chvíľou pridalo nejaké ďalšie nariadenie, polícia sa neobťažovala vás informovať.

Naopak vám hneď dala prednášku o tom, akí ste nezodpovední a že pokuta je až 30-tisíc eur. Ani nebol čas sa vyjadriť, že sa ospravedlňujete, že ste si ďalšie nariadenie z toho dňa nestačili všimnúť.

Dodržujú ľudia opatrenia nariadené vládou?

Najväčším problémom je asi dodržiavanie vzdialenosti a obmedzenie povoleného počtu osôb v skupine. Španieli sú temperamentní, plní života, priateľskí, ale aj príliš tvrdohlaví. Sú zvyknutí sa s každým objať, pozdraviť sa dvomi bozkami na tvár, tráviť väčšinu času vonku, dať si tapas, vínko, a to počas celého roka.

Majú to v krvi a neradi sa toho vzdávajú. A podľa toho to aj vyzeralo hneď z úvodu uvoľňovania karantény. Zrazu akoby zmizol všetok strach z koronavírusu. Záhradky boli preplnené a bez rezervácie či čakacej listiny si nikto ani "neškrtol".

Zrazu to vyzeralo, akoby sa vlastne nič nestalo. Až po pár týždňoch sa vláda rozhodla zaviesť povinné nosenie rúšok aj vo vonkajších priestoroch. Počas prvých mesiacov karantény rúška neboli povinné ani v uzavretých verejných priestoroch.

Akú náladu pociťujete okolo seba?

Počas karantény bola nálada samozrejme dosť pochmúrna a rôznorodá. Bolo to niečo nové. Niektorí si ani nestihli všimnúť, čo sa deje. Dokonca aj vláda prezentovala koronavírus do poslednej chvíle ako "chrípočku" a nabádala ľudí, aby sa nebáli vyjsť von.

Ešte tri dni pred uzavretím hraníc bolo oficiálne povedané, že sa nič nedeje, a že sa rozhodne hranice zatvárať nebudú. Zrazu bola však televízia plná správ o 1 000 úmrtiach denne a ľudia začali mať strach.

Čo sa týka toho, ako sa k sebe ľudia správali, mám zmiešané skúsenosti. Na jednej strane po celej krajine pravidelne každý večer presne o ôsmej otvorili svoje okná, vyšli balkóny a začali hromadne tlieskať zdravotníkom a ďalším zamestnancom, ktorí počas karantény opúšťali svoje domovy a riskovali svoje zdravie.

Aplauz väčšinou sprevádzala hymna a motivačné piesne o tom, ako to "spoločne všetko zvládneme". Na druhej strane sa objavovali viaceré prípady susedov, ktorí nechávali zamestnancom supermarketov pod dverami anonymné listy so žiadosťou, aby sa odsťahovali inam, pretože v dome nechcú nikoho, kto predstavuje riziko nákazy.

Ako je to v krajine s cestovným ruchom?

Cestovný ruch je pre Španielsko absolútne nevyhnutná časť príjmov a je samozrejmé, že tento rok to nie je žiadna sláva, čo španielsku ekonomiku nezanechá bez následkov. Veľa krajín má Španielsko stále na čiernej listine, niektoré európske štáty znovu požadujú po návrate z najpostihnutejších regiónov krajiny test alebo povinnú karanténu.

Na druhej strane sa tento rok oveľa viac Španielov rozhodlo dovolenkovať doma a podporiť tak tuzemskú ekonomiku. Pláže sú tak aj pri obmedzeniach preplnené.

Ako prežívate situáciu vy? Na čo ste sa po karanténe tešili najviac?

Nebolo to ľahké. Obvzlášť tá neistota. Čo bude s prácou? Čo peniaze? Čo rodina? Nemôcť vyjsť z domu niekoľko mesiacov je na psychiku samo o sebe dosť náročné. S priateľom sme sa dohadovali, kto dnes môže ísť vyniesť smeti a užiť si aspoň tú desaťsekundovú prechádzku.

Aj ísť na nákup bolo nepríjemné. Koľkokrát sa mi stalo, že prišiel policajt a kontroloval mi košík, aby videl, či naozaj nakupujem potrebné veci alebo či som si len chcela urobiť výlet.

Najviac som sa tešila na návrat do Česka a na rodinu. Človek si v takýchto situáciách najlepšie uvedomí, čo je v živote najdôležitejšie, a že máme neskutočné šťastie, že máme takú slobodu, akú máme.

Sledujete tamojšiu politiku? Ako sa stavajú občania k ohrozeniu koronavírusom?

Ľudia nie sú spokojní s aktuálnymi nariadeniami vlády, ale na druhej strane ju kritizujú za neskorú reakciu pri začiatku pandémie. Vláda urobila tú chybu, že sa nepoučila z vývoja v Taliansku. Až do polovice marca nebrala situáciu príliš vážne, hoci v Taliansku už karanténu zaviedli predtým, a situácia sa vyvíjala veľmi obdobne, s oneskorením len niekoľkých týždňov.

Ľudia veľmi kritizujú hlavne udalosti z 8. marca, kedy vláda bez problémov povolila obrie demonštrácie a život ešte stále fungoval rovnako. Len sa odporúčalo umývať si často ruky. A ako to vyzerá teraz? Opäť sa ľudia zhromažďujú - na veľkým demonštráciám proti povinnosti nosiť rúško. A nejaké dodržiavanie vzdialenosti? Neexistuje.

Myslíte, že karanténa ľuďom po celom svete "niečo dala"? Bola pozitívna, alebo nie?

To je veľmi komplikovaná otázka. Je to pre svet nová situácia, vírus sa stále študuje a my sa stále učíme. Rozhodne bolo dôležité spomaliť vývoj nakazenia. Už vtedy nemocnice úplne kolabovali. A nielen nemocnice, ale aj sociálne systémy, a pod.

Španielsko dokázalo za relatívne krátku dobu počet pribúdajúcich prípadov znížiť na minimum. Problém je ten, že si ľudia mysleli, že tým majú vyhrané. Je samozrejmé, že sa karanténou celý problém nevyrieši, a preto by sme mali byť všetci zodpovední za svoje vlastné správanie.

Hoci má veľa ľudí pocit, že sa nič nedeje, väčšina z nás predsa ani nemá príznaky, problémom je situácia v nemocniciach. V Madride sa počas karantény stavali poľné nemocnice, kde sa dalo. V školách, na výstaviskách či v knižniciach.

Zdravotníci nemali šancu poskytnúť všetkým pacientom dostatočnú starostlivosť a doniesť im napríklad jedlo. Na druhej strane Česko reagovalo veľmi rýchlo (v španielskych správach sa často udávalo ako príklad) a k takému kolapsu nedošlo. Pozitívne prípady samozrejme stále pribúdajú, preto je dôležité sa vyhnúť ďalšiemu kolapsu zdravotníctva.

Ako je na tom krajina po ekonomickej stránke?

Španielsko je považované za krajinu, ktorú pandémia postihla najviac. Existujú obavy, že nezamestnanosť v roku 2020 stúpne až na 25 percent. Každý štvrtý človek by bol bez práce. Karanténa bola dlhá a pomoc firmám a podnikateľom nestačila na to, aby svoje podniky udržali nažive.

Spotrebitelia sú navyše opatrnejší, kde míňajú svoje úspory. Všeobecne systém podpory pre podnikateľov i zamestnancov počas karantény bol katastrofálny. Podanie žiadosti o podporu bolo neskutočne zmätočné a zbytočne komplikované.

Pokyny vydané vládou boli nejasné a menili sa každú chvíľu. A tak existovali ľudia, ktorí zostali bez akéhokoľvek príjmu aj tri mesiace, pretože sa žiadosti nestíhali schvaľovať. Telefónne linky skolabovali, nebolo sa kam dovolať, s kým sa poradiť.

Hovorím z vlastnej skúsenosti, keď som žiadala o podporu pre našich zamestnancov s pomocou firemných právnikov. Na druhej strane kríza predstavuje veľkú príležitosť pre digitalizáciu trhu aj takého tradičného, ​​ako je ten španielsky. Podniky si viac ako inokedy uvedomujú, aké dôležité je využitie moderných technológií.

Ticketportal.sk