Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.07.2020, 00:00

Dovolenka za socíku. S obrím stanom do autokempu, konzerva a hor sa za zábavou

  • Pandémia koronavírusu tento rok značne obmedzila cestovanie a mnoho rodín skončí pod stanom pri jazere.
  • Pripomína to dobu socializmu? Omyl, rozdiel je stále obrovský.
  • Chýbajú ťažké stany, kolektívne nútená zábava aj nefalšované konzervy bravčového vo vlastnej šťave.
  • Na dovolenku za socializmu sme spomínali s historičkou Lenkou Krátkou.
Dovolenka za socíku. S obrím stanom do autokempu, konzerva a hor sa za zábavou
Zdroj: Hana Červenková

Aj keď sa tohtoročné dovolenky skomplikovali a cestovanie sa značne obmedzilo, zažili si Slováci aj Česi časy, kedy o mori mohli len snívať a museli si vystačiť s jazerom alebo rybníkom niekde za humnami.

Cesta za hranice bola obzvlášť v päťdesiatych rokoch niečo úplne abstraktné. "Po roku 1948 sa hranice takmer nepriestupne uzatvárajú. Aj s obmedzenými štatistikami môžem povedať, že v roku 1956 vycestovalo do zahraničia asi tisíc až 1 500 ľudí. V roku 1959 potom 4-tisíc ľudí," uviedla historička Lenka Krátka z Ústavu pre súčasné dejiny AV ČR.

Hranice pomaly a postupne otvára až liberalizácia režimu na konci šesťdesiatych rokov. "V roku 1968 vycestovalo na západ asi pol milióna ľudí," pripomína historička krátky úsek dovolenkovej slobody.

Začiatok normalizácie už opäť zatvára závory a cestovanie za hranice je náročnejšie. "Hranice sa už neuzatvárajú do celého sveta, ale iba na Západ. Do určitej miery je tu ako náhrada podporované cestovanie do spriatelených krajín naprieč blokom," doplnila Krátka.

A pretože sú Česi aj Slováci veľmi podnikaví, rozvíja sa fenomén chatárčenia a chalupárčenia. Kto môže ísť na dovolenku, cestuje v rámci bývalého Československa a po okolitých štátoch bez priameho prístupu k moru.

V galérii si zaspomínajte na nevyhnutné súčasti každej dovolenky a výletov:

Slaná voda je výhrou v lotérii. "Atraktivita je v krajinách, kde majú more, kde je teplé počasie. Bolo to Rumunsko, Bulharsko a čiastočne aj Albánsko. Nanajvýš sa jazdilo k Baltskému moru," dodáva historička.

Fenomén zájazdov držala pevne v rukách cestovná kancelária Čedok, ktorá mala na tento typ dovoleniek monopol. Postupne sa rozvíjali ďalšie cestovné kancelárie, napríklad Rekrea, ktorá zabezpečovala odborárske rekreačné zájazdy, alebo Cestovná kancelária mládeže, ktorá sa zamerala na segment mladých ľudí.

Obrí stan, paštéty, konzerva a ideme

S rozvojom automobilizmu v Československu prichádza fenomén autokempov a áut až po strechu naložených kempingovou výbavou, obrími stanmi a konzervami.

"Zájazdy sa samozrejme usporadúvajú do hotelových ubytovacích kapacít. Ale aj v prímorských oblastiach a potom všade inde sa masovo rozvíja turistika autokempingov. Cestovalo plné auto naložené rodinou a batožinou so stanom a cestovalo sa väčšinou neklimatizovanou Škodou 100 bez objednávky na neznáme miesto," opisuje spomienky na nedávnu minulosť historička Krátka s tým, že v sedemdesiatych rokoch bolo nemožné poslať objednávku do autokempu do Bulharska.

Na dovolenku v kempe si so sebou rodina viezla kompletné vybavenie vrátane variča aj riadu. A hlave zásoby konzerv a trvanlivých potravín.

"Na jednej strane je pomenovanie, ´národ Paštikárov' do istej miery dehonestujúci. Na druhej strane si uvedomme, že v sedemdesiatych rokoch je centrálne riadené hospodárstvo a do značnej miery nefunkčná ekonomika. Takže mať so sebou konzervu znamená mať pri sebe nejakú základnú potravinu. Na danom mieste sa potom dalo zakúpiť pečivo, južné ovocie, keď bolo treba, to bola istota," opisuje historička. Mnoho Slovákov a Čechov dodnes spomína na bulharské broskyne či paradajky.

"Je pravda, že to takmer ikonické bravčové alebo hovädzie mäso vo vlastnej šťave nebola zlá konzerva. Možno aj preto, že nebola v takej vysokej miere rozvinutá technológia náhrad. A obsluhy aeroliniek dodnes spomínajú na ikonické sušienky tatranky, ktoré nás preslávili po celom svete," doplnila Krátka.

Na Kubu za päť platov, pod stan za pár drobných

Koľko vlastne stála týždenná dovolenka? Dotované odborárske rekreácie ponúkali ubytovanie a dovolenku za pomerne dostupné peniaze. Rovnako nebol príliš nákladný autokemping. Keď už rodina investovala do kúpy stanu a spacích vakov, samotný výjazd ju rozhodne finančne nezruinoval.

Existovali aj nákladné zájazdy pre pár majetných. A vplyvných. "Boli to zájazdy cez cestovnú kanceláriu. Našla som napríklad inzerciu na zájazd na Kubu a Cyprus z roku 1981, ktorý bol v cene päťnásobku priemerného hrubého platu. Napriek tomu, už v inzeráte bola poznámka, že sa môže stať, že kapacita bude naplnená a že vám bude ponúknutá iná destinácia," uviedla Lenka Krátka.

Autokempy boli teda istotou takmer pre každého. S tým Česi a Slováci automaticky prijímali koncept obmedzenia súkromia a spoločného trávenia dovolenky.

"Autokempy boli predtým oveľa plnšie ako dnes, v niektorých lokalitách ste len ťažko hľadali miesto na stan. V kempe ste si potom boli zákonite bližší," dodáva historička.

Ste na dovolenke, bavte sa!

Rekreácia bola podľa historičky za socializmu vnímaná ako niečo výnimočné, ako benefit pre preferované skupiny pracujúcich, ako niečo, čo je za odmenu.

"Odborové cestovanie bolo dotované a bolo vlastne súčasťou sociálneho zabezpečenia. Bavíme sa až o pol milióne ľudí, ktorí sa počas roka nejakej rekreácie, či už vo zotavovniach alebo v podnikových chatách, zúčastňujú," opisuje Lenka Krátka.

Poznáme to vlastne aj z filmov ako je Dovolenka s Andělem alebo Homolka a tobolka. Trávenie voľného času na dovolenke bolo kolektívne organizované. Kultúrny referent sa staral o zábavu, športové aktivity, výlety, ale aj o prednášky a vzdelávanie.

"Je otázkou konkrétneho času a miesta, do akej miery sa to odchyľuje od dnešných animátorov. Predtým sa však kládol dôraz aj na vzdelávaciu zložku, nielen na zábavu. Bola tam snaha o to, aby ľudia trávili na dovolenke čas ako kolektív," dopĺňa Krátka.

Ak sa pracujúcim rekreácia v podnikovom hoteli málila a chceli k moru, museli si vybehať slušné úradné koliesko. A zďaleka nie vždy s úspechom.

Výjazdová doložka a devízový prísľub boli rečou režimu pre každého, v skutočnosti však išlo o nástroje, ako obmedziť cestovanie do zahraničia, predovšetkým na takzvaný Západ.

"Bol záujem na tom, aby ľudia príliš necestovali a nestretávali sa so západnou propagandou, slobodnými médiami a podobne. Ľudia pritom ako Západ v minulosti vnímali aj krajiny, ako je Maroko, Alžírsko či Egypt. Teda rozvojové krajiny, ktoré však neboli socialistické," doplnila historička.

Výjazdová doložka bola prenesením zodpovednosti na zamestnávateľa, ktorý sa ku konkrétnej dovolenke konkrétneho zamestnanca vyjadroval a dával na ňu súhlas.

Obmedzovať počet Čechov a Slovákov na dovolenke pri mori v zahraničí bolo tiež ekonomickou otázkou. "Ekonomika nebola dosť silná na to, aby bolo možné všetkým záujemcom zabezpečiť finančné prostriedky na vycestovanie. Samozrejme, že tu hrali úlohu známosti, záujmy výpomocí a celá rozvinutá šedá ekonomika," popísala cesty cez prázdniny v dobách socializmu historička Lenka Krátka z Ústavu pre súčasné dejiny AV ČR.

Ticketportal.sk