Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.06.2020, 14:26

Cestou do Chorvátska ani jediná kontrola, neštekol po nás ani pes. Je to až na smiech, hovorí cestovateľ

  • Akonáhle sa aspoň trochu otvorili hranice, vyšiel na motorke do Rakúska.
  • Potom sa vybral do Chorvátska, s priateľkou ich však kontrolovali len raz.
  • "Vôbec to nie je také zložité a nedostižné, ako sa to opisuje v médiách," odkazuje z pobrežia Jadranského mora Čech Ondřej Vlk, ktorý cestuje na motorke naprieč kontinentom.
  • Chorváti sa viac než koronavírusu boja budúcnosti. Cestovný ruch je pre nich základ.
  • V prístupe domácich nebol ani náznak odstupu alebo toho, že by tu cudzincov nechceli, skôr naopak. Cestovateľ to hodnotí ako "príchod po červenom koberci".
Cestou do Chorvátska ani jediná kontrola, neštekol po nás ani pes. Je to až na smiech, hovorí cestovateľ
Zdroj: Ondřej Vlk

Za hranice ste sa vydali hneď, ako to šlo. Najskôr pracovne do Rakúska, teraz ste od štvrtka v Chorvátsku. Bol na hraniciach nejaký problém?

Vôbec. Je to až komické, ako vyzerá realita. To, čo sa všade píše a hlásia, tu nikde nie je vidieť. Žiadne kontroly, žiadne rady na hraniciach, od nás nikto nič nechcel, vôbec to nikto nerieši.

Takže vás ani nikto nezastavil?

Na hraniciach sme boli hneď 1. júna, rakúski policajti chceli od nás len podpísať čestné prehlásenie, že Rakúskom iba prechádzame. Myslel som, že nás aspoň zaregistrujú do systému, že máme 24 hodín na prejazd Rakúska, ale nič. Neštekol po nás ani pes. Mohli sme tam byť pokojne týždeň, dva a nikto by to nevedel.

Do Chorvátska je to ešte cez slovinské hranice, tam tiež nič?

Nie. Tam sa nás akurát spýtali, kam ideme a popriali nám šťastnú cestu. (PREHĽADNE: Do ktorých krajín sa zo Slovenska dostanete úplne bez problémov).

Nechceli ani žiadne doklady?

Vôbec, chcel som dať aspoň občiansky, ale on mi na to: "to mi nedávaj, choď". Nikto nevedel, kto sme, alebo odkiaľ. Preto je to naozaj až komické, ako sa to verejne prezentuje, pretože jediná väčšia kontrola bola až v Chorvátsku, ale to bolo tiež nič.

V galérii si pozrite, ako vyzerá Chorvátsko bez davov turistov:

Čo chceli od vás tam?

Vzali si občianske, nejako ich nahrali do systému, vzali si na mňa telefónne číslo a to bolo celé. Policajtka sa nespýtala, kam ideme, čo tam budeme robiť, na ako dlho, nič. Jednoducho voľno. Nepýtala sa ma ani na potvrdenie alebo či mám kde bývať.

Voľne tu cestujeme, nikto nič nerieši, už sa tu ani veľmi nenosia rúška. Pred vchodom do obchodu je dezinfekcia a to je celé. Tu je svet, ako keby sa nič nedialo.

Myslíte potvrdenie o bývaní?

Áno, ako to mám urobiť mi vlastne povedala naša rodinná známa. Ale keby som si to doma urobil vo worde, tak ma to bude stáť asi päť minút času a vyzeralo by to lepšie. My sme vlastne prví, kto za ňou prišiel, takže veľmi nevedela, čo sa má a nemá robiť. Preto kontaktovala miestnu cestovnú kanceláriu, aby jej s tým poradili.

Mali sme mať papier, kde bola moja adresa a meno priateľky. Ona mi potom mailom poslala "oficiálne potvrdenie o rezervácii" a na účet som jej poslal sto eur a vytlačené potvrdenie, že u nej mám zaplatenú rezerváciu na ubytovanie aj keď mi hovorila, že by stačilo aj desať eur.

Takže zásadné je mať "ten papier". Ale aký, to už veľmi upresnené nie je.

Že by to bol nejaký jednotný formulár, to asi ťažko. Hlavné bolo mať vytlačené, že som naozaj poslal nejakú čiastku. Je to vážne bizarné, ale ide o "ten papier". Prezentuje sa, že vycestovať je veľmi komplikované a náročné.

No po tom, čo mám za sebou, som si kvôli tomu nijako hlavu nelámal, ale mal som z toho rešpekt. Čakal som, že na hraniciach strávime hodiny a prinajhoršom nás pošlú späť, ale nič z toho sa nedialo.

Takže počas celej cesty, kedy ste prešli česko-rakúske, rakúsko-slovinské a slovinsko-chorvátske hranice ste sa legitimovali len raz, a to občianskym?

Áno.

To je celé?

To je celé.

Cesta Chorvátskom je tiež bez väčších ťažkostí?

V Chorvátsku si musí človek každé ráno merať teplotu, ale tu nikto nič nerobí, nerieši sa to. Budem sa opakovať, ale je to naozaj bizarné. Myslím ten stret, ako je to podávané a ako to v skutočnosti vyzerá. Čo ja tu vidím a kadiaľ jazdím, je to vlastne úplne normálny deň. Čítal som nejaké diskusie v cestovateľských skupinách a všeobecne pod článkami a je to naozaj v pohode.

A miestni vás vnímajú rovnako alebo je tam nejaký odstup?

Žiaden odstup a ani len náznak toho, že by nás tu nechceli, práve naopak. Bol to skoro ako príchod po červenom koberci. Vítajú nás, sú priateľskí, sedia v kaviarňach. Len sú zatvorené reštaurácie, pretože tu nie sú turisti. Na Makarskej za mnou prišiel človek z pumpy, či mám kde spať a nechcem sa ubytovať.

Takže vás vítajú s otvorenou náručou? Nie je tajomstvom, že cestovný ruch je pre Chorvátsko obrovský zdroj príjmov, ktorý je teraz celosvetovo na dne.

Nám práve písali známi, nech prídeme, pretože pre nich je teraz každá koruna dobrá. Bavil som sa s Češkou, ktorá robí v Živogošće v bare a hovorila mi, že v krajine boli celkom prísne opatrenia. Nemali úplne zakázané vychádzať, ale nemohli ísť napríklad na prechádzky.

Teraz sa to už tak nerieši, ale Chorváti sú teraz v strese z toho, čo bude. Za tých pár letných mesiacov si potrebujú zarobiť do konca roka. Keby teraz neprišli turisti, tak sú všetci vybavení. Reštaurácie, ľudia s apartmánmi a ďalší. Určite chcú, aby sem všetci prišli. To už bolo vidieť v Plitviciach.

Ako to?

Normálne sa tam platí parkovanie, ale keď sme prichádzali na motorke, tak na nás mávali, nech to obídeme a hlavne ideme ďalej. Výhodou toho, že nikde nie sú ľudia, je v tom, že nikde nie sú ľudia. Na jazerách som bol tretíkrát a teraz tam bolo prázdno, pokoj, mohli sme si to tam pozrieť, bez toho aby mi niekto šliapal na päty a popoháňal ma dopredu. Na tých úzkych chodníčkoch sa na mňa predtým zozadu tlačilo ďalších sto turistov a tisíce boli naokolo. Teraz sme tam boli skoro sami, neuveriteľné.

Budete v ceste pokračovať?

My by sme tu chceli byť tak mesiac, netlačí nás čas, tak uvidíme, kam to pôjde. Malo by byť otvorené Albánsko, ktoré je nádherné a aj Čierna Hora. Už som z Česka potreboval odísť. Mal som byť teraz na svojej vysnívanej a naplánovanej ceste na Magadan, ktorá sa mi vlani nepodarila. Tento rok to vyšlo všetko tak dobre, že som to nakoniec musel kvôli pandémiu zrušiť. Ale to sa snáď podarí o rok, o dva, uvidíme.

Rozhodne sa teraz nebudeme rýchlo vracať. Spíme po ubytovniach alebo pod stanom, čo tiež nie je úplne vítané, ale keď opustím miesto v stave, ako som naň prišiel, prečo by to malo vadiť. Ohľaduplnosť je jednoducho to hlavné.

Ticketportal.sk