Shrey Kadam pochádza zo západnej Indie a v Bratislave žije už tri roky. Na Slovensku podniká v oblasti gastronómie, prostredníctvom ktorej si sem priniesol nielen lásku k indickej kuchyni, ale aj jedinečný koncept, s ktorým prišiel ako prvý.
S jeho "MumBhai Express" ho nájdete na festivaloch a trhoch ľahko, podľa farebného prívesu, indickej hudby a vôni indických korenín. Po Slovensku cestuje so svojím "prvým indickým foodtruckom”. "Starám sa o to, aby sa k ľuďom dostalo kvalitné indické pouličné jedlo bez umelých prísad a farbív," hovorí Shrey.
Okrem toho pracuje v jednej IT firme a aj ako kultúrny mediátor, dobrovoľník v rámci Indickej komunity na Slovensku. Shrey je pôvodne vyštudovaný hoteliér a pred príchodom na Slovensko pracoval v Anglicku.
Čo ho však priviedlo na Slovensko? „Mám rád výzvy,“ hovorí so smiechom. “A bolo to aj kvôli láske. Tú som paradoxne stretol v Anglicku, medzi Slovákmi a Čechmi, s ktorými som tam vtedy pracoval.“
Na Slovensku žije viac ako šesť rokov a napriek tomu, že náš jazyk ovláda pomerne dobre, v práci (v IT firme) mu slúži ako komunikačný jazyk primárne angličtina, takže ako sám tvrdí, samotnú slovenčinu pre život nevyhnutne nepotreboval.
„Chcel som sa však naučiť po slovensky, aby sa v komunikácii s ostatnými odbúrala jazyková bariéra. Preto som sa naučil po slovensky a na to sa snažím nahovoriť aj svojich zahraničných kamarátov, Slováci sa potom správajú otvorenejšie a priateľskejšie.“
Rozdiely kultúr
Okrem slovenčiny si však Shrey musel zvykať aj na niektoré nepríjemnejšie veci. Jednou z nich bola podľa neho nízka úroveň služieb. „Bolo to veľmi frustrujúce. Skoro všade som sa stretával s tým, ako si nevážia zákazníka, či už to bolo v reštaurácii alebo na úrade."
"Časom som sa musel zmieriť s tým, že toto tu nie je to žiadne Anglicko, ani India - kde sa vplyvom väčšej konkurencie o zákazníka viac bojuje a viac si ho vážia. Odstupom času sa však mnohé veci zmenili k lepšiemu aj na tu, aj keď to ide pomaly, čo sledujem už šesť rokov.“
Tým, že Shrey žije na Slovensku už dlhšie, vidí rozdiely aj v kultúrach. India je podľa neho obrovská krajina, kde je kultúra z veľkej časti postavená na zmesi náboženstiev, z čoho vychádzajú aj mnohé tradičné festivaly zamerané na jedlo, hudbu a aj tanec.
„Okrem toho máme celkovo viac ako 30 hlavných jazykov, čo je veľký rozdiel keď to porovnáte s malou krajinou akou je Slovensko, ktoré je primárne kresťanské s hlavným jazykom slovenčinou. Stále je trochu konzervatívne, nie však v prípade alkoholu (smiech).“
Slovenská kultúra ho upútala najmä na východe, a to na dedinách, kde sú podľa neho oslavy tradičnejšie, rodinnejšie. „Páčili sa mi hlavne babičky, ktoré sa obliekajú do tradičných krojov a spievajú ľudové piesne.“
Slováci sú poslušní. A frustrovaní
Slovákov charakterizuje jedným slovom, a to poslušní. „Niekedy som mal pocit, že ešte stále veľa ľudí žije v minulosti, kedy museli robiť to, čo im bolo povedané, bez ohľadu na to, aký mali názor. Možno to bolo postkomunistickým efektom a možno stavom politiky. Sú však frustrovaní."
Vzápätí však dodáva, že v priebehu rokov, ktoré tu žije, si všimol zmenu k lepšiemu. Najmä čo sa týka mladej generácie. "Je citeľné, že ľudia už vedia protestovať, keď sa im zdá, že tu niečo nefunguje. Či už sa to týka korupcii v politike alebo nenávisti a extrémizmu. Väčšinu mojich priateľov tvoria práve Slováci a patria medzi tých najmilších, akých som v živote mal, a to ich poznám len pár rokov."
Okrem slovenských priateľov sa mu u nás najviac zapáčili krásne ženy a príroda. "Na rozdiel od ostatných rozvinutých západných krajín, tu máte ešte stále nevyužitý potenciál, ktorý prináša veľa podnikateľských možností, čo ako podnikateľ veľmi oceňujem."
"Slovensko má obrovský potenciál byť úspešnou európskou krajinou a aj keď sú kroky k tomu malé a idú pomaly, verím že sa to zlepší. A to vám hovorím z pohľadu cudzinca, ktorý sa na situáciu pozerá inak ako domáci. Nevidím ju až tak negatívne,” dodáva Shrey.
Zmenu by si však podľa neho zaslúžila slovenská mentalita v oblasti politiky. "Zdá sa mi, že väčšina Slovákov mimo Európu veľa necestovala, preto nie sú zvyknutí na inú farbu pleti. Takisto nemajú toľko vedomostí o inej kultúre, okrem toho, čo im napríklad ponúka televízia."
V Bratislave je to však podľa neho o niečo lepšie, aj kvôli tomu, že ju navštevuje mnoho turistov a ľudia si už na nich zvykli. Horšie je to mimo Bratislavy. "Tam sa už vopred pripravujem na trochu iné pohľady a reakcie," priznáva.
Ako sám hovorí, môže to súvisieť aj s tým, ako je tu postavená politika. "Ak nie je dobrý výber v oblasti politiky, komplikuje sa aj život obyvateľov. Tí sú potom sklamaní a odchádzajú za hranice."
Vyprážaný syr je to najhoršie zo slovenskej gastronómie
Napriek tomu hodnotí kultúru nás Slovákov ako mimoriadne bohatú, na to aké je podľa neho malé. "Ukážku tradičnej kultúry som videl viac na strednom a východnom Slovensku. Svadby a oslavy v tradičných krojoch, tanec a hudba, spev žien - to je podľa mňa veľmi milé a hlavne to symbolizuje bohatstvo tunajšej kultúry.”
Mentalitu Slovákov hodnotí skôr ako konzervatívnejšiu, ako pri všetkom si však zachováva pozitívny prístup a dúfa, že časom sa zmení smerom k liberálnejšej.
Jeho najobľúbenejším jedlom sú napočudovanie bryndzové halušky so slaninou na drevenom tanieri a v tradičnej kolibe. Ako sám hovorí, má rád aj iné jedlá našej kuchyne, bryndzové halušky majú však u neho špeciálne miesto. "To kvôli bryndzi, je to najoriginálnejšia zložka v slovenskej kuchyni a spája sa mi so spomienkami z prvých mesiacov na Slovensku," spomína.
Naopak za to najhoršie považuje (tiež prekvapivo) vyprážaný syr. "To je podľa mňa asi tá najhoršia vec z celej slovenskej gastronómie!," hovorí a vzápätí dodáva, že našu gastronómiu sa snaží zlepšiť vlastnými projektmi. "Jedálny lístok je moja najobľúbenejšia literatúra.“
Najlepšie bolo, keď blízki videli môj úspech. Najhoršie? Rasisti
Za svoj najlepší zážitok na Slovensku považuje okamih počas návštevy jeho rodiny, keď na vlastné oči videla a zažila jeho úspech v podnikaní v rámci jednej akcie. Bolo to vtedy, keď rozbiehal úspešnú gastro prevádzku.
"Boli na mňa hrdí, že robím niečo poctivo, aj keď v ich neprítomnosti. Že som sa naučil po slovensky a aj z toho, že mám so Slovákmi také dobré vzťahy," spomína Shrey.
Život v novej krajine mu však neprinieslo len pozitívne zážitky. Jedným z tých negatívnych, na ktoré nezabudne, bol podľa neho stret s rasizmom, ktorý zažil na vlastnej koži.
"Najhorší zážitok bol s rasistom, ktorý - mierne povedané, nemal pre mňa pekné slovo... Napriek tomu, že nevedel moje meno, ani ma vôbec nepoznal, nenávidel ma z diaľky len kvôli farbe mojej pleti..."
Odhliadnuc od negatívneho zážitku, Shrey tu ostať plánuje. Podľa vlastných slov tu má skvelú prácu, dobrých kamarátov a svojho "slovenského otca" Papu, ktorý dáva na neho pozor.
"Okrem toho sa mi úspešne darí podnikať v gastro oblasti, tak nie je zatiaľ dôvod odísť. Chcem pre túto krajinu urobiť niečo viac. Pracuje na jednom z projektov, prostredníctvom ktorého chceme pomocou humoru bojovať za inakosť a proti rasizmu voči cudzincom na Slovensku. Ak sa nám to podarí, dostane sa to na verejnosť už tento rok,” prezrádza.
"Slovensko je unikátne v tom, že aj ako malá krajina môže mať veľmi veľké bohatstvo, či už prírodné alebo kultúrne. A že aj na malom území cítiť rozdiely medzi východom, západom, to sa však týka v podstate všetkých regiónov. Táto rôznorodosť je zaujímavá," hovorí, no vzápätí dodáva: "Niečo treba robiť len s našimi zástupcami v politike, čo má veľký vplyv na životnú úroveň a hlavne spokojnosť tých, ktorí tu žijú."
A čo by si Shrey prial na Slovensku zo všetkého najviac? “Zlepšiť gastronómiu, lebo práve tá má vplyv na naše zdravie a to potrebujeme zo všetkého najviac. Politickú scénu zatiaľ veľmi ovplyvňovať neviem, ale čo sa týka jedla, tak sa stále snažím, aby sme si aj na slovenskom trhu mali z čoho vyberať.”