Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
29.10.2018, 12:55

Štokholm: Inovatívne smart city bez mrakodrapov

Štokholm dal pred 185 rokmi svetu jedného z najvýznamnejších vynálezcov všetkých čias Alfreda Nobela. Táto metropola sa už niekoľko rokov drží na čele európskeho inovatívneho rebríčka.

Štokholm: Inovatívne smart city bez mrakodrapov
Zdroj: Flickr/Giuseppe Milo

Celú reportáž zo Štokholmu si môžete prečítať v aktuálnom vydaní magazínu prečo nie?!, ktorý je dnes 29. októbra 2018, vložený do Hospodárskych novín. 

Alfred Nobel, Lars Magnus Ericsson a Ingvar Kamprad. Traja muži, ktorí sa síce preslávili v úplne odlišných odvetviach, všetci sú však symbolom švédskych šikovných rúk a vynaliezavej povahy.

Nobel je známy ako objaviteľ dynamitu a vďaka jeho nadácii spoznávame každý rok laureátov najprestížnejšieho vedeckého ocenenia na svete. Inžinier Ericsson založil jeden z najvýznamnejších globálnych technologických gigantov a vďaka Kampradovi a jeho sieti predajní Ikea si môžeme aj my vyberať zo širokej ponuky severského nábytku. Všetkých troch zároveň spája ešte jedna vec – buď sa narodili, alebo prežili časť svojho života práve v Štokholme.

Smart city budúcnosti
Takmer miliónový Štokholm je súčasne úplne iným veľkomestom a vôbec ho nemôžeme porovnávať s New Yorkom, so Šanghajom či inými metropolami. Betónové finančné centrá s niekoľkostometrovými mrakodrapmi v ňom nehľadajte. Ešte aj novopostavené budovy dodržiavajú severský štýl plný nových nápadov a inšpirácií.

Tých majú vo švédskej metropole na rozdávanie. Mestská radnica prijala vlani stratégiu digitalizácie, ktorá je súčasťou dlhodobého plánu spraviť zo Štokholmu do roku 2040 najinteligentnejšie mesto na svete.

Čo to v praxi znamená? V meste bude naplno fungovať zdieľaná doprava, obyvatelia budú so samosprávou i rôznymi inštitúciami komunikovať prostredníctvom IT platforiem a dáta budú voľne dostupné v maximálnej možnej miere.

Napokon, rozvíjajúce sa smart technológie uvidíte v Štokholme už dnes. Možnosti WiFi pripojenia na verejných miestach sa s Bratislavou či inými hlavnými mestami krajín strednej a východnej Európy nedajú ani porovnať. Mesto tiež stavilo na rozvoj elektromobility. V pláne má dostať sa v priebehu najbližších 12 rokov na absolútnu špičku v rozvoji zelenej dopravy.

Zdroj: Flickr.com

​Štokholm aj s týmto cieľom investuje do budovania širokej siete rýchlonabíjacích staníc pre elektromobily. V nich si majitelia nabijú svoje batérie za menej ako pol hodiny. Už dnes sú bežnou záležitosťou štandardné stanice, v ktorých trvá úplné nabitie baterky šesť až osem hodín.

Investície do technológií
Tomuto trendu sa prispôsobuje aj najslávnejšia švédska automobilka Volvo. Práve vozidlá tejto firmy uvidíte v Štokholme najčastejšie – Švédi sú už tradične verní svojim značkám, hoci automobilovú sekciu Volva prevzali pred ôsmimi rokmi Číňania.

Do Číny sa neskôr presunula aj časť výroby. Volvo nedávno oznámilo, že od budúceho roka budú všetky jej modely aj v elektrickej verzii. A to vrátane očakávaného modelu XC40 SUV, ktoré bude prvým plne elektrickým autom automobilky.

Slovákom pri spojení Švédsko a automobily napadne okrem Volva ešte jedna značka – Saab. Tá však dnes už osobné vozidlá nevyrába. Značka pritom v uplynulých rokoch rezonovala aj na Slovensku – vďaka stíhačkám Gripen, ktoré v meste Linköping kúsok od Štokholmu vyrába práve firma Saab Technologies.

Gripeny boli v hre o veľkú zákazku slovenskej armády, ktorú napokon získala americká firma Lockheed Martin s ich stíhačkami F-16. Práve Saab Technologies je modelovou švédskou firmou, ktorá investuje obrovské peniaze do výskumu a vývoja. „Digitalizácia a technologické zmeny sú pre nás kľúčovou vecou. Vo veľkom využívame umelú inteligenciu, big data i zlučovanie údajov.

Na výskum a vývoj vynakladáme 25 percent našich tržieb, čo znamená takmer miliardu eur ročne,“ uviedol pre HN v štokholmskej centrále koncernu Saab Technologies jeho prezident a generálny riaditeľ Hakan Buskhe. Švédsko je pritom povestné investíciami do nových technológií. Do vedy a výskumu investuje zhruba 3,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo ho zaraďuje do prvej trojky v rámci celej Európskej únie.

Benátky severu
V Štokholme zbadáte ešte jeden podstatný rozdiel oproti Bratislave či iným slovenským mestám. Každý človek pociťuje zodpovednosť za svoje mesto. V praxi to vyzerá tak, že nielenže neuvidíte domácich odhodiť na zem ohorok cigarety či žuvačku, ale miestne komunity sa zároveň aktívne starajú o svoje okolie. Všade tak budete mať možnosť prechádzať sa po upravených parkoch, námestiach či sídliskových štvrtiach.

Obyvatelia žijú s vedením mesta v symbióze, na akú nie sme v našich končinách zvyknutí. „Prakticky každú zmenu riešia najprv s nami. Ľudia rozhodujú o všetkom, o nových stavbách aj dlhodobých plánoch do budúcnosti. Preto sa nemôže stať, že by vám rovno pred domom vyrástlo betónové monštrum,“ vysvetľuje regionálny novinár Marcus Olsson.

Celú reportáž si môžete prečítať v aktuálnom vydaní prečo nie?!

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.