Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.07.2018, 09:31

Dovolenka na Slovensku: Čo vám hrozí pri kúpaní a kam určite nechodiť?

  • Ako odhaliť nebezpečenstvá na prírodných vodných plochách?
  • Kvalitu vody na kúpanie možno odhaliť voľným okom.
  • Za zlú kvalitu vody v bazénoch si môžeme najčastejšie my sami.
Dovolenka na Slovensku: Čo vám hrozí pri kúpaní a kam určite nechodiť?
Zdroj: Pixabay

Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva. Treba navštevovať kúpaliská s povolenou prevádzkou, pred ich návštevou je dôležité informovať sa o ich aktuálnom stave.

Kvalitu vody na kúpanie možno odhaliť voľným okom. Netreba do nej vstúpiť, ak voda na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo, radia odborní pracovníci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).

Pozrite si v galérii na čo si dať pri kúpaní pozor, aby ste si neprivodili zdravotné ťažkosti:

Kde sa (ne)kúpať

Takisto je dôležité všímať si okolie lokality. Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu.

Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách - ak sú bazény v takomto stave, hygienici neriadia kúpať sa v nich.

„Treba zdôrazniť, že kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku, ktorá ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie,“ hovorí Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Dodáva, že pri kúpaní nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, ak sa neprimerane premnožia.

Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy

V prírodných kúpaliskách môže napríklad dôjsť k premnoženiu siníc. Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier.

Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné výražky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť.

Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe.

Voda môže byť kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa manifestuje pod obrazom chrípky, alebo prebieha s príznakmi CNS (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek.

Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u detí hnačky.
„Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo z hluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine môže byť vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného „vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby."

"Ten sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Zvýšený výskyt siníc je zaznamenávaný najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí,“ vysvetľuje Ján Mikas.

Podľa neho je potrebné zdôrazniť, že premnoženie siníc znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias. Či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom – do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.

Za zlú kvalitu vody v bazénoch si môžeme najčastejšie my sami

Všeobecne zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou prevádzkou, čo znamená, že sa tam nedostatočne vymieňa a dezinfikuje voda alebo sa prekračuje povolená návštevnosť.

Vizitkou nedostatočnej prevádzky môže byť i nevyhovujúci povrch stien bazénov (vedie k vytváraniu povlakov), ich nedostatočná mechanická očista, či zlá údržba filtrov na úpravu recirkulujúcej vody.

Pred vstupom do bazéna by mali návštevníci skontrolovať farbu vody a jej zápach. Rovnako by sa mali pred každým vstupom do bazéna osprchovať a prejsť brodiskom. Dôkladné osprchovanie môže znížiť riziko kontaminácie vody až desaťnásobne.

Do bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami. Na kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej hygieny. „Veľký podiel na zlej kvalite vody majú aj samotní návštevníci, ktorí často nerešpektujú nariadenia prevádzkovateľa, hygienické pravidlá prípadne navštevujú kúpaliská s prenosnými ochoreniami,“ informuje hlavný hygienik SR.

Teplota vody na umelých kúpaliskách je spravidla vyššia ako na tých prírodných, preto sa tam „lepšie darí“ baktériám, vírusom i parazitom. Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia ako sú zápaly očných spojoviek, vírusový zápal pečene typu A.

Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská), v bazénoch s termálnou vodou sa môžu vyskytovať prvoky – améby, z ktorých niektoré druhy sú pre človeka nebezpečné a vyvolávajú až zápaly mozgu a mozgových blán.

Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.

Pozor na chlór

Chlór stále patrí stále k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Využívaný je najmä pre jeho reziduálny a silný baktericídny účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, nízku nákladovosť i praktické používanie.

Na nadmernú prítomnosť chlóru sú obzvlášť citlivé veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií. Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému (dráždivý kašeľ) či očných spojiviek (nepríjemné štípanie očí, začervenanie a slzenie).

„Platná vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sú považované za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre bazény im určené. V praxi sa orgány verejného zdravotníctva stretávajú pri výkone štátneho zdravotného dozoru s prekračovaním hodnôt chlóru, jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä z preventívnych dôvodov v období najväčšej návštevnosti. Po takomto zistení je prevádzkovateľom nariadený výkon účinných opatrení na nápravu,“ informuje Ján Mikas.

Biokúpaliská

Biokúpalisko je umelé kúpalisko, ktoré má svojím charakterom pripomínať to prírodné. Pre zníženie koncentrácie vnášaných patogénov sa nepoužívajú dezinfekčné prostriedky, ale uprednostňuje sa riedenie, biologické procesy a filtrácia.

Každé biokúpalisko má okrem kúpacej časti aj osobitnú čistiacu zónu. Vzhľadom na „prírodný“ charakter úpravy vody a absencie je pri takomto type kúpalísk potrebné dodržiavať povolenú kapacitu.

„Biokúpaliská môžu byť vhodným riešením pre ľudí, ktorým na jednej strane nevyhovujú prírodné kúpaliská a na druhej strane ani chemická úprava vody v bazénoch umelých kúpalísk. Kritériá na kvalitu vody na biokúpaliskách aj na ich potrebné vybavenie určujú podobne ako v prípade ostatných kúpalísk platné hygienické predpisy,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Plavčíka pri každej vodnej ploche nečakajte

Prítomnosť plavčíkov musí prevádzkovateľ zabezpečiť na umelých kúpaliskách a v mieste prírodných kúpalísk, ide totiž o organizovanú rekreáciu, kde sa vyberá vstupné.

Takisto je potrebné mať určenú miestnosť na poskytovanie prvej pomoci, na viditeľnom mieste musia byť uverejnené pokyny na poskytovanie prvej pomoci. Na prírodných vodných plochách, ktoré majú neorganizovanú rekreáciu (sú bez prevádzkovateľa) a nie sú teda prírodným kúpaliskom, prítomnosť plavčíka nie je povinná.

Kúpanie sa v takýchto vodách, aj keď ich kvalitu rozbormi kontrolujú orgány verejného zdravotníctva, je na vlastné riziko.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.