StoryEditor

Testovali sme lyžovačku v jednom z najväčších stredísk sveta. Zillertal je iba pár hodín od našich hraníc

Zjazdovky majú neuveriteľných 515 kilometrov a skipass vám platí do štyroch rezortov.

Zilleral Arena, Hochzillertal&Hochfügen&Spieljoch, Mayrhofern&Ahorn a Hintertux. Z týchto stredísk pozostáva najväčie lyžiarske údolie na svete Zillertal. Momentálne v tomto regióne vládne pravá zima a zjazdovky sú v top stave. 

Stredisko je obrovské a môžete do neho vstúpiť z rôznych miest. My začíname svoju lyžovačku v Zell am Ziller. Už o ôsmej hodine ráno odtiaľto vyráža prvá kabinková lanovka. Hneď na úvod sa chystáme na najvyšší vrchol strediska Übergangsjoch (2500m). Z kabínkovej lanovky Karspitzbahn musíme ešte trikrát prestúpiť na sedačky. 

Nevyužiť ranný prázdny svah Mittelstation Karspitzbahn? To by bola začiatočnícka chyba. Horné sedačky začínajú svoju prevádzku až o 8:45, no už po ceste za najvyšším vrcholom sme našli slušné červené pasáže takmer bez ľudí.

V Zillertal Arene sme sa rozhodli absolvovať kompletnú hojdačku až na Königsleiten. Po vystúpení zo staršej a pomalšej sedačkovej lanovky na Übergangsjoch sme sa rozbehli na opačnú stranu po pozvoľných spojovacích modrých zjazdovkách. V kombinácii s jednou sedačkou nás vyhodili na frekventovanom Gerlose, teda na rozľahlých a pozvoľných svahoch, ktoré ocenili hlavne tí menej skúsení lyžiari.

Na Gerlose sme videli aj zopár bežných atrakcií, ktoré ponúkajú všetky moderné rakúske strediská, ako je speedline, teda úsek, kde si môžete odmerať maximálnu rýchlosť alebo meraný slalom. Postavili ho síce na mierne modrej, na druhú stranu sa vďaka svojej dĺžke môže zaradiť medzi stredne ťažké slalomy. Obidve atrakcie sú v stredisku zadarmo v rámci skipassu.

Königsleiten

Po zdolaní dlhej a náročnej čiernej zjazdovky Krummbach Gerlos sme sa dostali k šesťsedačkovej lanovke, ktorá nás vyviezla do tretej časti hojdačky Königsleitenu.

Tu ma zaujala skicrossová trať, po ktorej sa dá jazdiť po štyroch v špeciálnych štartovacích bránkach a s priateľmi môžete súperiť v klopených zákrutách a terénnych vlnách. Z jazdy dostanete videozáznam, ktorý si nájdete na webovej stránke strediska.

Aj keď sa podľa mapky Königsleitenu zdá, že sieť červených zjazdoviek je príliš hustá a neprehľadná, v skutočnosti sa tu našlo množstvo širokých úsekov, ktoré sú vďaka červenému značeniu skôr športového charakteru.

Celkovo sa mi, čo sa týka športovania, najviac páčili zjazdovky nad mestečkom Zell, ktoré sú členitejšie ako pisty na Gerlose či Königsleitene. Ak si napríklad zvolíte zjazdovku číslo 18, užijete si športovú jazdu, ktorá je navyše dlhá a predpoludním bez ľudí. Lyžiari sa totiž zdržiavajú hlavne v hornej časti strediska.

Zillertal Arena

V Zillertal Arene sa na nedostatok občerstvenia na zjazdovkách nemôžete sťažovať. No my sme využili až útulnú reštauráciu Teufels Küche, ktorá je pri nástupe do kabinkovej lanovky Rosenamlbahn. Tradičné rakúske jedlá sme si nechali na niekedy inokedy, objednali sme si kopy riebier a kuracích krídelok (stáli 18 eur) a sladkú bodku Mini mix, čo je kombinácia  créme brulée, horúcich malín, vanilková zmrzlina a ľadová káva (9,80 eura).

Tanečný aprés ski bar nájdete aj v tejto lokalite a verte, že okrem jäggertee a aperolu sa k vám dostane aj množstvo rakúskych pesničiek. Napríklad od Heleny Fischer „Atmenlos durch die Nacht“! ?

Mayrhofen

Na rozdiel od spomínaných stredísk, kde sme parkovali na parkoviskách rovno vedľa nástupných staníc lanoviek, v Mayrhofene je veľká garáž na kraji mesta. Nachádza sa niekoľko sto metrov od nástupu do kabínkovej lanovky Penkenbahn.

Museli sme sa prejsť cez mestečko. Kabínku Penkenbahn následne vymeníme za Kombibahn, čo je takzvaný telemix. Na jednom lane sa striedajú sedačkové lanovky s kabinkami.

Hlavný areál sa rozprestiera na vrchole Penkenu. Odtiaľ sa zjazdovky spúšťajú takmer na všetky strany. Väčšina z nich je stredne ťažká. V prvej polovici januára tu rozhodne zjazdovky nie sú prázdne, takže vytúžený menčester stihnú iba ranné vtáčatá. 

Zjazdovka, ktorá bola i napoludnie ukážkovo upravená, bola paradoxne Harakiri se sklonom 78%. Patrí medzi najprudšie upravované zjazdovky v Rakúsku. Vďaka tieňu a málo lyžiarom sa na nej netvorili žiadne bubny, naopak, oblúky ju vybrúsili do jednej veľkej hladkej platne.

Kto na chvíľu zaváhal, okamžite letel po chrbte až dolu. Na chvíľku sme ešte zabavili v snowparku Penken, ktorý patrí k najprepracovanejším v Alpách. Má niekoľko zón, ktoré sú rozdelené podľa úrovne schopnosti jazdcov.

Skoky a prekážky sú tvorené pre profesionálov, stredne pokročilých aj začiatočníkov. Miniprekážkovú dráhu si tu nájdu aj deti. Ďalšou atrakciou je Rennparadise na Unterbergu. Sú tam dva  obrovské slalomy. Jeden z nich má aj časomieru.

Reklamné prospekty Mayrhofenu lákajú na kulinárske umenie v horskej chate Schneekarhütte. Tá sa nachádza pod výstupom z lanoviek Schneekar, Gerent a Unterbergalm, takže na obed sme sa rozhodli zájsť sem.

Architektúra reštaurácie pripomína aj vďaka vežičke malý rozprávkový zámoček. A keby nebolo zamračené počasie, pravdepodobne by sme si sadli na terasu na kreslá s kožušinami a štýlovými vankúšikmi.

Ani interiér Schneekarhütte nezaostáva a môžete si tam posedieť pri klasickom stole alebo v rôznych útulných zákutiach priamo pri horiacom krbe. Tradičné rakúske pochúťky ako tiroler gröstl si objednávate v samoobslužnej časti, netradičné špeciality v tej s obsluhou. My sme vyskúšali skaramelizovanú mrkvovú polievku s bylinkami za 8,70 eura. 

Hochzillertal&Hochfügen

Hochzillertal je priamo napojený na ďalšie stredisko Hochfügen, z ktorého sa niekoľkominútovou jazdou autobusom dostanete ešte do okrajového strediska Spieljoch. My sme lyžovali hlavne na zjazdovkách v Hochzillertale. Vyviezli sme sa tam kabínkou z centrálneho parkoviska v mestečku Kaltenbach.

​Ak by som si mala z celého Zillertalu vybrať jednu z jazdovku, ktorá sa mi páčila najviac, bola by to modrá pista číslo 9 medzi lanovkami Öfelerbahn a Kristallexpres, ktorá predstavuje rozľahlú pláň a aj napriek modrému značeniu si to výborne zalyžujete.

Vďaka dostatočnej šírke som sa nebála využívať 18 metrový rádius lyží. Keďže svah nebol prudký, nemusela som sekať oblúky, ale mohla som ísť krásne po hrane. 

Pavúčina zjazdoviek napravo od výstupu z kabínky Hochzillertal je zafarbená na modro, červeno aj čierno. Okrem širokých plání sa tu dá vyplaviť adrenalín aj na prudkých padákoch, napríklad na trati číslo 6 alebo na peknom a zároveň dostatočne širokom zráze na čísle 8.

Na opačnej strane hrebeňa po výstupe z lanoviek Schneexpress alebo Krössbichlbahn sa vám otvorí pohľad na kratšiu a pozvoľnú zjazdovku, ktorú obsluhuje pomalá kotva. Výhodou je, že na trati je minimum ľudí. Nájdete tam aj fun linie s tunelom, terénnymi vlnami, klopkami a možnosťou poriadne si buchnúť do boxovacieho vreca.

Keď sme už pri atrakciách Hochzillertalu, narazili sme pri presune na Hochfügen na červenej zjazdovke č. 3 na meraný slalom, ktorý na seba upozorňoval veľkou štartovacou bmw-bránou. Jasné, že som sa zúčastnila.

Síce to obnášalo postáť si chvíľu v rade, ale zjazdovka v tieni sa ubránila akýmkoľvek korytám pri bránkach, takže sa dá dobre sústrediť iba na samotnú jazdu. Pre mň síce mohli byť bránky otvorenejšie, ale kompenzovala to dostatočná dĺžka.

Pisty do Hochfügenu č.1,2,3 a 4 mi imponovali solídnou dĺžkou a výkonnostným charakterom. Tu rozhodne nemôže byť ani reči o modrých cvičných svahoch. Naopak, pred jazdou sa vám zíde zopár drepov, spoliehajte sa na dobre nabrúsené hrany, pretože pisty sú teraz väčšinu dňa v tieni. 

Zjazdovky na Hochfügene zastupujú všetky farby. Kopec môžete zísť v športovom duchu po čiernej alebo po červenej, ale s deťmi alebo začiatočníkmi sa dá jazdiť aj po modrých alebo po kľukatých traverzoch. Svoju parketu si tu nájdu aj fanúšikovia voľného terénu, ktorý je od výstupu lanoviek i bez potrebného šlapania dobre dostupný. 

Hochzillertal Hochfügen sa pýši dvomi horskými chatami, ktoré patria k tým najvyhlásenejším v celý Alpách. Ide o Kristallhütte a Wedelhüute. My sme vyskúšali druhú, ktorá si pýta pozornosť na pohľad. Má osobitú architektúru a presklenú teraz s pohodlnými sedačkami a výhľadom do údolia.

Najskôr si si rozkázali jablkovú štrúdľu s vanilkovou polevou, po chvíli obzerania susedných tanierov aj steak, ktorý môžeme všetkým odporučít. Gastronómia je tu na veľmi vysokej úrovni, čo sa samozrejme odráža aj na cenách, za steak zaplatíte 35 eur.

01 - Modified: 2017-12-15 09:33:19 - Feat.: 0 - Title: Nebaví vás stáť v radoch a tlačiť sa na zjazdovkách? Lyžujte ako najväčší boháči sveta 02 - Modified: 2017-12-06 09:39:30 - Feat.: 0 - Title: Toto sú najlepšie lyžiarske destinácie v Európe. Pozrite si rebríček TOP 15 stredísk 03 - Modified: 2017-12-24 11:39:06 - Feat.: 0 - Title: Lyžiarske strediská, kde sa výborne najete. Pozrite si šesť tipov na excelentnú gastronómiu
menuLevel = 2, menuRoute = style/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
25. apríl 2024 06:43