"Máme takú zimu ako sme očakávali, takéto budú aj v budúcnosti," tvrdí klimatológ Milan Lapin.
Za posledných 50 rokov sa oteplili zimy približne o 2 stupne. "Prvých 10 januárových dní bolo o 6 až 7 stupňov teplejších ako dlhodobý priemer 20. storočia."
Aká bude táto zima?
Do konca zimy však zostáva zopár týždňov. Klimatológ očakáva v týchto dňoch mierne ochladenie. Najviac by malo mrznúť na konci januára, kedy by mohlo aj snežiť.
"V strednej Európe máme premenlivé počasie, čo je dobre, je to zaujímavé." Roky 2015 a 2016 boli veľmi teplé. Na vine bol El-Niňo a rýchlo rastúci skleníkový efekt.
Rok 2017 sa rovnako ukazuje ako veľmi teplý: "Globálne sa ukazuje, že bude druhým najteplejším v histórii. Pritom sme nemali El Niňo, skôr sme mali studenšiu fázu," hodnotí Lapin.
"Prvý výhľad sme robili v decembri, vyzeralo to tak, že bude teplá. Aj teraz nám to vychádza tak, že táto zima bude približne o jeden stupeň teplejšia ako je štandardne. Možno aj viac nad dlhodobým priemerom." Leto by malo byť skôr relatívne teplé ako studené.
Bude sa na Slovensku lyžovať?
Pravda však je, že najviac sneží, keď je teplota okolo nuly, vtedy je v atmosfére viac vlhkosti a padá aj viac snehu. Klimatológ Milan Lapin robí dlhodobé odhady a analýzy aj pre majiteľov lyžiarskych stredísk. Tých zaujíma, či má vôbec zmysel investovať do technológií.
"Vychádza nám to tak, že trend snehovej pokrývky je jednoznačne klesajúci. Už teraz máme vo výške do 800 metrov menej snehu ako v minulosti."
Vo vysokých polohách, nad 1000 metrov nad morom je to výrazne lepšie, je tam teplejšie ako v minulosti a preto aj viac sneží. Podľa Lapina to bude tak aj v budúcnosti: "Čoraz častejšie budú zimy, keď sa do výšky 1000 metrov sneh úplne roztopí. Vo vyšších polohách zostane, no je to len okolo 5 percent nášho územia. Snehové pomery sa budú zhoršovať, to je fakt."
Klimatológ pripravuje scenáre modelového vývoja, robí analýzy, ako sa bude vyvíjať počasie do ďalších rokov: "Pre lyžiarske strediská je to veľmi dôležité. Ak by zle investovali, budú stratové. Veria našim odhadom. Náš odhad je taký, že do výšky 800 metrov nad morom nemá taký význam. V niektorých mrazových kotlinách stredného a východného Slvovenska áno. V nadmorskej výške nad tisíc metrov je perspektíva dobrá. Bude snežiť, mrznúť a tým pádom sa dá vyrábať aj technický sneh," hodnotí klimatológ.
V Alpách je to podobne. Švajčiarski, rakúski či talianski experti sú ešte skeptickejší. Hranica rentabilnosti v Alpách je nad 1400 metrov. V nižších nadmorských výškach je riziko návratu investícií.
"Slovensko sa z hľadiska klímy dostáva na úroveň severného Talianska," tvrdí o dlhodobom vývoji počasia Milan Lapin. Riziko nárazového ochladenia je však stále vysoké.
"Hrozí, že ak sa oteplí o štyri stupne celzia, pod Tatrami bude klíma ako je teraz v Komárne."