Po slovensky hovorí takmer bezchybne, z jej prejavu cítiť iba nepatrný prízvuk. Maja Božovič je mladou módnou návrhárkou, študovala na Vysokej škole výtvarných umení a dnes sa už cíti ako Slovenka.
"Pochádzam z malej dedinky, ktorá sa volá Pivnica. Je to v Srbsku vo Vojvodine. Moja mamina je Slovenka a otec je Černohorec. Chcela som si vyskúšať štúdium v zahraničí, podala som si prihlášku na VŠVU a zobrali ma. Od začiatku sa mi tu veľmi páčilo. Hlavne kvôli ľuďom. Všetci boli príjemní a pomáhali mi."
Keďže pochádzala z oblasti, kde žijú aj Slováci, veľmi rýchlo sa naučila jazyk: "Najhoršie bolo, že sme mali veľa kníh v češtine. Vôbec ničomu som nerozumela, pritom pre mojich spolužiakov to nebol žiaden problém."
Maja tvrdí, že na Slovensku našla nový domov. Tvrdí, že je tu všetko, čo potrebuje k šťastiu. "Chcela som od začiatku zapadnúť, snažila som sa. Vôbec som sa nechcela prenášať sem svoje názory a zvyky. Uchovávam si ich, sú moje, ale nebránim sa slovenským tradíciám a zvykom, naopak, obohacujú ma. Stretla som už s názorom, že ak akceptuješ kultúru iného, strácaš tú svoju. Nie je to pravda. Je to iba o tom, ako sa ty rozhodneš."
V galérii si pozrite tvorbu srbskej módnej návrhárky:
Maja pôsobí na Slovensku už 9 rokov. Jej najväčší kultúrny šok súvisel práve s módou, ktorú sem prišla študovať.
"Stretla som krásne oblečenú ženu. A mala obuté turistické, trekové topánky. Vôbec som tomu nechápala. Postupne som pochopila, že toto je krajina, ktorá má krásnu prírodu, ľudia milujú turistiku, je im to vzácne, radi športujú a majú pohodlné a funkčné veci. Ale obuť si k saku a slušným nohaviciam trekové topánky, ktoré patria do lesa? "
Podľa Maji vo svete je to naopak. Parížania si obliekajú nefunkčnú módu, ktorá je ale výrazná a páči sa im. Na Slovensku by to neprešlo.
"Ďalším šokom, ktorý súvisel s módou a estetikou, bolo, že Slovenky sa veľmi maľujú. Je to škoda, lebo sú prirodzene krásne. Prehnaný make-up alebo dokonca estetická chirurgia, im podľa mňa škodia."
Maja si ťažko zvykala na slovenskú kuchyňu: "Ale asi to bolo preto, lebo som bývala na internáte. Tam bola kuchyňa naozaj hrozná. Každý deň sme mali kuracie soté s knedľou a omáčkami. Rýchlo som si však obľúbila syr a pivo. To mám rada. Nakladaný hermelín som nikdy predtým nepoznala ale veľmi mi chutí. Zo Srbska mi najviac chýbalo dobré, kvalitné mäso. To Slováci veľmi nevedia pripraviť. Možno aj preto už mäso takmer nejem, iba výnimočne. A bryndzové halušky, tie milujem. Už som ich naučila variť aj moju mamu a v Srbsku sú obľúbené. Bryndza musí byť ale dobrá, naozajstná."
Maja je veľmi temperamentná, rada sa zabáva ale v Bratislave jej veľmi chýbajú dobré hudobné kluby. Všetky sú podľa nej rovnaké, hrajú podobnú, väčšinou zahraničnú hudbu.
"Keď sa idem cez víkend zabaviť do mesta, nikde nehrajú dobrú slovenskú hudbu. Hľadám niečo typické slovenské a neexistuje to. Naopak, v Srbsku sme na to veľmi pyšní. V Novom Sade je dokonca ulica, kde je jeden bar vedľa druhého a hrajú tam výbornú hudbu, typickú srbskú produkciu, mix rôznych štýlov, každý si vyberie. Tu v centre mesta hrajú všade to isté."
Slováci, na rozdiel od Srbov, podľa nej vôbec nie sú hrdým národom: "Cítim sa už ako Slovenka a myslím si, že máme na to, máme byť na čo pyšní a mali by sme to prezentovať svetu. Sme až príliš pokorní a je to zbytočné, škoda. Na mladšej generácii si všímam, že vôbec nechcú slovenskú kultúru. Slováci často nadávajú na to, čo nefunguje, ale tak je to všade, ani vo Francúzsku či v Belgicku nefunguje všetko na sto percent."