Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.06.2016, 12:00

Slovenskí študenti osviežili legendárne stoličky

Tvorbu slávnych thonetiek si vyskúšali mladí dizajnéri. A prekvapili zaujímavými nápadmi.

Slovenskí študenti osviežili legendárne stoličky
Zdroj: Veronika Markovičová

Stoličky značky Thonet boli kedysi úplne bežnou súčasťou česko-slovenských domácností. Dnes česká firma TON, ktorá je pokračovateľom legendárnej značky, vyrába drahé dizajnové kúsky navrhnuté svetovými dizajnérmi. Aké to je, vymyslieť a vyrobiť peknú, funkčnú a kvalitnú stoličku pre známu značku, si vyskúšali aj študenti Katedry dizajnu VŠVU v Bratislave. Článok sme priniesli v rámci HN magazínu, ktorého aktuálne číslo nájdete v obchodných centrách do konca víkendu.

Zdroj: HN

Nábytok z ohýbaného dreva je u nás známy od roku 1861, keď v Bystřici pod Hostýnem založil nábytkársku fabriku nemecký podnikateľ Michael Thonet. Odvtedy môžete na ikonické thonetky natrafiť takmer všade – u starých rodičov, v retro reštauráciách aj v trendy kaviarňach.

Študenti Katedry dizajnu VŠVU v Bratislave priznali, že na Thonet stoličkách či kreslách sedia denne, preto bola pre nich veľká česť spolupracovať s pokračovateľom slávnej značky, ktorá od roku 1953 funguje pod názvom TON (skratka Továrny Ohýbaného Nábytku).  


V „kuchyni“ známej značky
„Spoločnosť nám otvorila dvere dokorán. Videli sme, ako funguje celý proces. Dizajnér musí hľadať dieru v portfóliu a ponúknuť produkt, ktorý chýba. Ak vytvorí aj niečo krajšie a lepšie, no takú vec už majú, tak ju prosto nechcú,“ vysvetlil dizajnér a vedúci Ateliéru Industrial dizajn VŠVU Ferdinand Chrenka, ktorý spoluprácu jeho študentov a firmy TON dohodol.
Intenzívna spolupráca medzi TON-om a VŠVU trvala počas dvoch počas akademického roka 2013-2014.

Študenti vďaka exkurzii vo výrobe v Bystřici pod Hostýnem spoznali históriu a súčasnosť produkcie firmy vrátane vízie firmy, technológií, marketingu, distribúcie. S art-directorom TON-u Michalom Riabičom sa študenti pravidelne radili o svojich projektoch. „Celý semester za nami chodil a konzultoval s nami návrhy. Radil nám z hľadiska estetiky, ale hlavne technológie, najmä čo sa týka ohýbania materiálu – čo znesie a čo už nie,“ hovorí Peter Kuliffay, jeden z ôsmich študentov, ktorý mal možnosť vytvoriť prototyp vlastného návrhu stoličky v spolupráci s legendárnou firmou.

Stolička – výzva dizajnérov
Podľa pedagóga Ferdinanda Chrenku je stolička základom práce každého dizajnéra: „Stolička je v oblasti dizajnu to najzložitejšie. Objaviť niečo nové vôbec nie je jednoduché.“ Študentka Terézia Rapčanová si myslí, že stolička je zasa veľmi vďačným objektom: „Pre laickú verejnosť je stolička zaujímavá a ľahko pochopiteľná, lebo ju každý pozná a vie povedať, či sa mu páči alebo nie.“ Terézia Rapčanová v spolupráci s TON-om navrhla a vyrobila barovú stoličku Tripod.

Okrem návrhov študenti  mohli priamo vo fabrike stoličky aj vyrobiť. Viacerí potvrdili, že práve toto bola jedna z kľúčových skúseností spolupráce s TON-om.
Zdroj: Veronika Markovičová

„Od začiatku som nad stoličkou uvažovala tak, že som vedela, čo bude možné vytvoriť a čo nie. Sedák som mala tvarovaný trochu inak, no technológia mi ho zmenila. Vo finále to síce až tak nevidieť, ale ja som to vnímala,” hovorí študentka, ktorá pred VŠVU študovala na drevárskej škole, preto má k tomuto materiálu veľmi pozitívny vzťah a je rada, že sa vďaka TON-u mohla naučiť niečo nové. Počas tvorby a realizácie projektu ním denne žila: „U mňa je to tak, že keď niečo navrhujeme, tak si viac všímam predmety okolo seba. Keď sedím na stoličke, tak už viem, čo je na nej zlé, a premýšľam nad tým, že by som ju tvarovala inak.“

Rozštiepená thonetka
Peter Kuliffay v rámci dvojsemestrálnej spolupráce s nábytkárskou firmou navrhol stoličku Cleave. Hoci staré thonetky dobre pozná, pri tvorbe svojho návrhu sa inšpiroval najmä súčasnými dizajnmi stoličiek TON: „Firma momentálne spolupracuje so známymi svetovými dizajnérmi. Keď si človek pozrie ich aktuálne portfólio, tak vidí, že stále idú svojou tradičnou cestou a tvoria kúsky, ktoré predávajú ako nový moderný dizajn. Ja si myslím, že všetkých zaujal súčasný dizajn a do archaických modelov sa takmer nikto nepustil. Skôr sme sa teda orientovali na portfólio ich aktuálnych tvorcov a smer, akým sa oni uberajú,“ objasnil Kuliffay.

O svojej stoličke hovorí ako o kuse nábytku, pri ktorom je dôležitý najmä vizuál: „Operadlo funguje, plní funkciu, ale neposkytne taký pocit zo sedenia ako stolička, ktorá má plné operadlo a je určená na relax.“ Veľmi dôležitým detailom je štiepenie jej častí: „Myslel som si, že to štiepenie bude niečím revolučné, lebo dovtedy to nemali v portfóliu.“

Tvorba projektu však nešla úplne ľahko a objavili sa aj problémy: „Stolička je založená na štiepení. Aj drevo pod sedákom je odštiepené. Opierka mala byť do istej miery pružná, ale zistili sme, že ak by sme stoličku chceli frézovať do bloku dreva, bola by náchylná na štiepenie v miestach, kde sa opierka rozdeľuje, preto sa v prototype štiepenie končí v obline. Je to vyplnené. Teraz to však pôsobí čistejšie a to štiepenie nie je také rušivé.“

Podľa Petra je veľmi dobré, že stoličky museli aj vyrobiť, lebo práve to ich naučilo, že nie všetko, čo vyzerá dobre v hlave, bude rovnaké aj v skutočnosti: „Vizualizácia funguje vždy, no potom sa to dostane do reality, a tá je už krutá. Realita nepustí.“

Hranaté pohodlie
Jakub Jarcovják navrhol skôr jedálenskú či kaviarenskú stoličku Sarov: „Je to taká stolička s podrúčkami určená do viac-menej univerzálnych prostredí – do domácnosti, ale aj do kaviarne. Pohodlne sa na nej sedí, má kompaktný tvar, ktorý má kontinuitu, keďže krivka obchádza celú stoličku dookola,” vysvetlil. Jakub sa tiež inšpiroval skôr tým moderným, čo TON momentálne ponúka: „Vychádzal som zo súčasných tendencií a novšej tváre TON-u, v ktorom pracujú s hranolmi. Využíval som hranatý profil dreva, hoci pre značku je tradičný kruhový profil. Vybral som si skôr ostrejšie tvarovanie.“

Jakub Jarcovják navrhol skôr jedálenskú či kaviarenskú stoličku Sarov
Zdroj: Ateliér Industrial dizajn, VŠVU

Aj pre Jakuba bola práca pre TON prínosnou skúsenosťou, najmä pri tvorbe prototypu nadobudol nové skúsenosti a zručnosti pri práci s materiálom. „TON chcel, aby sme mali možnosť vytvoriť si kvalitnú vec, keďže sme mohli od nich čerpať materiál a konzultovať projekty s nimi. Bola to určite zaujímavá a prínosná spolupráca. Pre nich bola osviežením komunikácia so študentmi a aj naše dizajny mohli byť pre nich inšpiratívne,” hodnotí Jakub Jarcovják.

Talenty pripravené do praxe
Hoci sa ani jedna stolička z dielne slovenských študentov neobjavila v aktuálnom portfóliu značky, jednotlivé kusy sa pravidelne objavujú na výstavách a získali aj niekoľko ocenení. Ateliér Industrial Dizajn prototypy vystavoval nedávno v Nitre v rámci výstavy Nábytok a bývanie 2016, na bratislavskom designweeku, ale aj v Prahe či Zlíne. Kolekcia získala tiež Cenu profesora Halabalu v medzinárodnej súťaži študentov a aj to pre mladých tvorcov veľa znamená. „Môže sa stať, že sa stoličky niekomu zapáčia na výstave alebo internete a neskôr nás oslovia na spoluprácu,“ dúfa Jakub Jarcovják.

Projekt so značkou TON nie je však jedinou spoluprácou fakulty s úspešnými slovenskými firmami. V minulosti študenti tvorili pre Tuli, Electrolux, Wurth, v súčasnosti pracujú napríklad aj na návrhoch svietidiel pre taliansku dizajnovú značku Artemide. Podľa pedagóga Ferdinanda Chrenku, ktorý je sám oceňovaným dizajnérom s množstvom praktických skúseností, sú takéto spolupráce veľmi dôležité pre samotných študentov, ale aj preto, aby firmy vedeli, že na škole sú talenty použiteľné v praxi.

„Projekty, akým bola aj spolupráca s TON-om vznikajú preto, aby sa študent naučil ako pracovať v reálnej praxi. Aby vedel prekročiť hranice fabriky, hovoriť s manažmentom, s technológiou, s marketingom. Rodia sa tu talenty, ktoré sú pripravené pracovať v praxi a spolupodieľať sa na tom, aby si produkt našiel svojho spotrebiteľa,“ uzavrel Chrenka.