SAShE vs. slávica. Takto sa na svoje dizajnové projekty pozerajú ich zakladateľky

Dve mladé ženy, dve slovenské podnikateľky. Dva úspešné príbehy zo sveta dizajnových výrobkov. Dva pohľady na biznis. Saša Miklášová, zakladateľka celoslovenského internetového obchodu s hand-made výrobkami SAShE, a Ivica Jusková, majiteľka bratislavského dizajnového obchodu slávica. Spája ich dizajn, ale každá k svojmu biznisu pristupuje od začiatku úplne inak. My sme ich však na chvíľu spojili. Pre aprílové vydanie magazínu prečo nie?!

Slovensko je krajina remeselnej výroby. V minulosti bolo úplne samozrejmé, že sa doma okrem oblečenia vyrábali aj rôzne ozdoby či šperky. Ak sa chcel niekto začať niečomu takému venovať pred pár rokmi a preraziť sám, mal to ťažké. Takisto vyštudovaní dizajnéri nemali úplne ľahké uplatniť sa so svojou tvorbou. A do tretice, ak ste sa chceli obliekať originálne alebo, podobne ako v zahraničí, ste  si chceli doma v dizajnových obchodíkoch alebo na internete kúpiť nejaký neobvyklý šperk či doplnok, možnosti neboli takmer žiadne. To sa rozhodli už pred rokmi zmeniť dve mladé ženy, a dnes sú práve ony dve synonymom takýchto obchodov. SAShE a slávica. Dva projekty, ktoré dávajú šancu šikovným a talentovaným dizajnérom a za ktorými stoja Saša Miklášová a Ivica Jusková.

„Aj vďaka modelingu, ktorému som sa venovala i po vysokej škole, som sa pohybovala v komunite návrhárov, ktorí tvoria dizajnové veci, poznala som rôznych šperkárov či ľudí, čo robia porcelán. Či už som na nejaký kúsok natrafila niekde v zahraničí alebo som si kúpila niečo doma priamo od dizajnéra, rada som to nosila. Ľudia na to reagovali a hoci som ich vždy nasmerovala k nim, viem, že asi nešli,“ vysvetľuje mladá podnikateľka Ivica Jusková. Tak dostala nápad. Sústrediť viacerých dizajnérov na jednom mieste, v jednom dizajnovom obchode, a predávať ich výrobky.
S podobnou myšlienkou ešte o niečo skôr prišla Saša Miklášová. „Vždy som mala rada módu a pekné veci, hoci som to neštudovala. Stále som mala potrebu tvoriť, tak som ešte popri práci začala s  bižutériou, vlastnoručne vyrobenými náušnicami, ktoré sa ľuďom páčili. Vtedy bol u nás, čo sa týka ponuky hand made vecí, úplný pravek. Neexistovali kamenné obchody, ani markety, ani online. Tak som s tým začala ja, priateľ mi založil webovú stránku a vzniklo SAShE,“ spomína na svoje začiatky podobne aj Saša Miklášová.

S oboma som sa stretla počas jedného jarného popoludnia a náš rozhovor rozhodne nebol len o dizajne a biznise. Obe majú malých synov, svoj biznis však sledujú aj z materskej. A obe v jednoduchom oblečení a teniskách. Ako priznali, kedysi chodili ovešané ako papagáje a snažili sa aj na sebe reprezentovať dizajnérov, ktorých predávali, dnes už to tak nie je. Preferujú jednoduchosť. V otázke biznisu sa však líšia, do akej miery, presvedčili sme sa sami.
 

SASHE
Saša Miklášová vyštudovala Pedagogickú fakultu na Trnavskej univerzite, odbor slovenský jazyk – výtvarná výchova. V roku 2009 so svojím priateľom, dnes už manželom, Jurajom Miklášom založila internetový obchod SAShE.sk. Zameriavajú sa na originálne hand made výrobky slovenských výrobcov, remeselníkov a návrhárov, amatérov i profesionálov, ktorí dnes v ich obchode ponúkajú už viac ako 400-tisíc rôznych produktov. A stále pribúdajú.

Saša mala 27 rokov, žiadnu hypotéku ani záväzky, keď ju chytila veľká túžba niečo tvoriť a opustiť svoju kancelársku prácu. „Začala som robiť náušnice a mala som naozaj dosť veľa zákaziek. Zistila som teda, že dopyt je a nie je ponuka, a keby aj ponuka bola, nie je pre ňu priestor,“ vysvetľuje svoje úvodné pohnútky Saša.
Bolo to pred 9 rokmi, keď jej vtedy priateľ Juraj, uznávaný programátor a grafik, urobil webovú stránku, aby na nej mohla predávať svoje dizajnérske pokusy. Stránku pomenovala po sebe (začiatok jej mena SA + anglické ShE). „Nebolo to tak, ako si veľa ľudí myslí, že som pomenovala obchod po sebe, on sa len pretransformoval z mojej osobnej stránky na veľký e-shop, a keďže za dva roky fungovania už vtedy mal veľkú návštevnosť, nemalo zmysel ho premenovávať. Len sme sa rozhodli otvoriť to aj pre iných autorov,“ vysvetľuje s tým, že hneď sa im tam „nalialo“ asi 30 autorov a postupne sa začali pridávať aj ďalší. Taký boom však nečakali ani sami.

Biznis model
Podľa vzoru českého projektu Fler.cz a mnohých iných zo zahraničia sa rozhodli z malého urobiť veľké SAShE.sk. „Keďže Juraj je aj dosť biznisovo zmýšľajúci človek, pripravili sme si biznis plán, všetko zrátali a zvážili, bola to asi ročná príprava. Dlho sme pripravovali celú platformu a naprogramovali to tak, aby webová stránka uniesla aj viac tvorcov,“ vysvetľuje s tým, že aj preto tak dobre funguje dodnes. Zo začiatku to robili ešte obaja popri zamestnaní, kým sa odhodlali venovať sa naplno už len obchodu a boli si istí, že ich to oboch uživí.
„Keď sa nás po rokoch niekto pýta na vstupné investície, vždy som hovorila a hovorím to aj dnes, že to bol len náš čas a energia. Všetok čas, ktorý sme mali. Všetko vznikalo in house, ak by sme si mali na všetko zaplatiť napríklad agentúru, bola by to veľmi vysoká investícia.“ Cielene nechceli ani investora, ani pôžičku, aby neboli ničím obmedzovaní.

Dodnes zostalo SAShE.sk tiež čisté bez reklám a bannerových plôch, a tak to podľa Saše asi aj zostane. „Ziskoví sme už od prvého roka fungovania, a stále nám rastie obrat, zisk aj návštevnosť. Boli časy, keď sme mali aj desaťtisíc tvorcov a museli sme to eliminovať, a neskôr, samozrejme, aj k nám dvom prijať ďalších ľudí. Dnes to živí nielen nás, našich zamestnancov, ale dovolím si tvrdiť, že aj tých, ktorí si tam vytvorili svoje firmy a značky a zamestnali aj svojich rodinných príslušníkov, a teda fungujú vďaka nám (odovzdávajú len pár percent zo zisku, pozn. red.).“ Jediné, čo sa podľa jej slov pribrzdilo, je počet predajcov, pretože museli trocha sprísniť podmienky a aj trh sa nasýtil. „Nechcela som, aby u nás niekto predával napríklad len bavlnku omotanú okolo drevenej paličky. Hoci od začiatku si stojíme za tým, že SAShE je šanca pre každého, okrem dodržiavania morálnych a etických zásad očakávame aj autorský vklad a originalitu. Ľudia sa pokúšali u nás predať už hocičo, dnes máme na to admina, ktorý to preveruje. Neselektujeme, len kontrolujeme.“

 

Reklama ako príležitosť
Tak ako to bolo aj na začiatku, i dnes chcú dať možnosť naštartovať sa ľuďom a značkám, ktoré chcú. „Snažíme sa to robiť profesionálne, aby mali aj oni reklamu, u nás na stránke sa vždy dobré veľmi rýchlo odlíšilo od zlého. Dobrá značka je okamžite viditeľná a či už naši admini alebo komunita, ktorá spoluvytvára našu homepage (hlavnú stránku, pozn. red.), ju okamžite vystrelia hore. A už sa nám stalo, že aj z lowcostovej značky sa stala hodnotná a darí sa jej dones. Stáva sa však to, že ani kvalitná značka nezvládne svoj úspech a produkciu a zavrie svoju galériu. Preto sa teraz snažíme viac im pomáhať s marketingom aj s technikou.“ Stále najviac práce ich však stoja vyhľadávacie nástroje, aby sa v obchode, kde sú státisíce produktov, stále dobre orientovalo, vyhľadávalo a dobrým značkám darilo dostať sa do popredia.
„Najpredávanejšie sú dnes štýly. Na prvom mieste určite folklór a veľmi sa rozmohli aj svadobné veci – šaty, čelenky, doplnky, ozdoby, darčeky. Kým v prvých rokoch boli najväčším ťahúňom nášho obchodu šperky, oblečenie všetkého druhu či originálne kabelky, dnes je to inak. Viac sme prešli k bytovým doplnkom či rôznym darčekovým predmetom.“ Aj trendy a chute Slovákov sa rokmi vyvíjajú a SAShe sa stále stíha prispôsobovať.

V čase, keď vznikal tento článok, na hlavnej stránke obchodu, ktorý už dávno prekročil miliónovú návštevnosť, svietil krásny kožený notes, ktorý je jedinečný vzhľadom na použitú raznicu. Ako som sa dočítala, práve tá je unikátnym dedičstvom po umeleckých knihároch v rodine tvorcu. A medzi najpredávanejšími „peknými vecičkami“, ako sa produkty na stránke nazývajú, sú momentálne aj malé keramické, ručne robené glazúrované misky zdobené zlatom.


SLÁVICA
Ivica Jusková pochádza z umeleckej rodiny, mama bola baletka a otec je violončelista. Ako malá navštevovala hodiny klavíra a bola členkou divadelného súboru LUDUS. Neskôr však vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a začala sa venovať aj modelingu, stala sa Miss Slovensko 2005. Neskôr sa objavila v niekoľkých reklamách, klipoch, v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade či vo filme Tigre v meste. Už viac ako štyri roky sa venuje svojmu obchodu slávica.

Keď sa Ivica pohybovala v zahraničí, či už ako modelka alebo nie, videla, že dizajnové obchody sú tam bežné a vždy si niečo originálne doniesla domov. Preto myšlienku, že takéto niečo by chcela aj doma, mala dlho. „V hlave som to mala dlho, aj keď som skončila školu a chvíľu pracovala ako modelka, robila reklamy či film, aj počas tohto obdobia som snívala o vlastnom obchodíku. O tom, že budem ľudí stretávať, hovoriť s nimi, edukovať a viesť ich k dizajnu. A keď som sa pred viac ako štyrmi rokmi dozvedela od kamarátky, že v bratislavskom KC Dunaj by takýto obchod chceli, všetko to smerovalo k tomu, že som zrazu stála pred realitou, či do toho ísť alebo nie, zvažovala som.“ Vedela, že veľa ľudí robí krásne veci, a bola škoda, že málokto o nich vie. Dala sa na to a odrazu sa zjavila slávica. Aj v názve jej obchodu sa totiž spája jej meno, keďže jej rodné priezvisko je Sláviková. „Som lokálpatriotka a chcela som niečo slovenské, veľa ľudí ma však presviedčalo, aby som to spojila s vlastným menom. Od začiatku som si tam predstavovala toho vtáčika, tak to potom celé dotvorila a vymyslela moja kamarátka, grafická dizajnérka.“

Bez biznis modelu
Podobne ako Saša Miklášová so svojím internetovým obchodom, aj Ivica Jusková začínala so svojimi kamarátmi, svojpomocne. „Keď som štartovala v Dunaji, obchod som tvorila s kamarátom architektom a dizajnérmi, svojpomocne z peňazí, ktoré som mala našetrené, urobili sme podlahu, vymysleli inštaláciu a šlo to. Bola som tam tri a pol roka,“ spomína na začiatky, pretože svojho sna mať raz obchod na ulici, ako sama hovorí, sa nevzdala.

Podľa vzoru pražskej Debut Gallery, v ktorej sa jej páči najmä čistota a jednoduchosť, začala hľadať priestor v meste. Predsa len na štvrtom poschodí, i keď obľúbeného KC Dunaj, nebola až tak na očiach. A keď našla priestor na Laurinskej ulici, medzi ďalšími úspešnými projektmi, akými sú slowatch a kompot (kreatívne tričká), bolo rozhodnuté. „Vždy som chcela ísť do nejakého pekného priestoru, ktorý bude mať dušu,“ opisuje Ivica svoj obchod a keď vojdete do slávice, máte pocit, že lepšie miesto už nájsť nemôžete. A má ho tiež ona sama.

Podobne, ako to bolo u Saše, aj ju podporoval priateľ, dnes manžel. „Muž ma inšpiroval, aby som skúsila mať niečo vlastné, teraz do eseročky som pribrala aj jeho. Pomáha mi s účtovníckymi vecami, keďže sa tomu venuje aj vo svojej firme.“ Čo sa týka mojich investícií do kamenného obchodu, boli väčšie ako Sašine. Ale žiadne úvery som si našťastie nemusela brať, nikdy som sa nechcela dostať do situácie, že budem na niekoho naviazaná. Niečo som mala našetrené, niečo som dala dokopy s manželom.“
Vopred si však nerobila žiaden biznis plán. „V škole som ich robila desiatky. No pri vlastnom obchode som to považovala za stratu času a zároveň som sa bála, žeby som ho možno ani neotvorila,“ dodáva s úsmevom. Obchod si sám na seba zarobí, zaplatí teda náklady i zamestnancov. „Dúfam, že v najbližšom čase sa to rozbehne ešte viac, keďže na novom mieste nie sme ešte ani rok.“

 


Ulica pomohla
Pri prechode na Laurinskú ulicu jej oproti predchádzajúcemu priestoru niekoľkonásobne nestúpli len náklady, ale, samozrejme, aj tržby. „Strojnásobili sa a stále to rastie, ľudia pribúdajú, vracajú sa a keďže sme na viditeľnom mieste, pribúda i viac náhodne okoloidúcich.“ Aktuálne má vo svojom dizajnovom repertoári okolo 90 slovenských a českých dizajnérov. Nájdete tam teda napríklad oblečenie od Janky Gavalcovej, Marcela Holubca, šperky od Mariána Hornyaka, šperky či vázy od Miry Podmanickej, tenisky Novesta a podobne. „Fungujem tak, že nejaký tovar mám nakúpený, ale všetko nie – požičiavam si to ako keby do prenájmu, inak by som si to nemohla dovoliť,“ vysvetľuje.

A tiež dodáva, že selekciu rieši. „Od začiatku sa zameriavam na dizajnérov, ktorí sa svojej tvorbe venujú dlhodobo, profesionálne, zväčša majú daný odbor vyštudovaný. To, či to niekto robí ako hobby a je to viacmenej „handmade“ sa veľakrát odrazí na nižšej cene. Ľudia si totiž mília „handmade“ s dizajnom. Ten je väčšinou drahší. Snažím sa ľuďom vysvetliť, že v každom jednom výrobku je aj idea či vízia daného dizajnéra, za ktorou sú hodiny a hodiny práce. Často vznikajú aj na viac pokusov, preto je to náročnejšie na výrobu. Napríklad pri porcelánových výrobkoch – nemôžu to byť lacné veci. U mňa si ľudia kupujú ľudia umenie. Snažím sa im vysvetliť, že tie produkty sú ako obrazy. Majú svoju hodnotu, ktorú nestrácajú, práve naopak."

Nerada však sama rozhoduje o tom, čo je dobré a čo nie. „Veľa sa radím napríklad aj s mojimi dizajnérmi. Najprv sa daná vec samozrejme musí páčiť mne, keďže slávica odzrkadľuje mňa. Nemávame v obchode sezónne veci. Dizajnéri sa moc neriadia tým, čo je momentálne „in“. Oni to, čo je „in“, vlastne určujú. V obchode je asi najviac šperkov a je pravda, že sa aj najviac kupujú.“ Krásnou dominantou obchodu sú tiež vázy.“ A tak keď som v ten deň odchádzala zo slávice, vedela som, že krásnu bielu keramickú vázu s kvetinovým motívom od Miry Podmanickej a Markéty Novákovej, určite chcem mať doma. Dnes mi už zdobí poličku v obývačke.

Ako konkurentky sa však nevnímajú. A obe sa zhodnú na tom, že základom sú presne špecifikovaní klienti a produkty. „Nemáme rovnakú základňu a ani sa neprekrývame. Viem, že niektorí profesionálnejší dizajnéri a návrhári majú pocit, že SAShE nie je pre nich, a je to v poriadku. Sme hlavne pre ,hand madistov‘, domácich majstrov, remeselníkov. U mňa v obchode je to hlas ľudí, tí určujú, čo sa im páči, Ivica si obchod tvaruje sama. Navzájom sa teda doplňujeme, Ivica zosobňuje to, čo od nás malá komunita dizajnérov očakávala, ale neboli sme ochotní ju počúvať, pretože sme chceli poskytnúť šancu všetkým ľuďom na Slovensku a nefiltrovať. Ivica uspokojila túto komunitu za nás a my už nemusíme cítiť zodpovednosť,“ dodáva žartovne Saša.

„Myslím si, že je to zdravé a mňa osobne to poháňa ďalej, aj po tomto rozhovore viem, že sa musím ešte viac snažiť. Napríklad konečne rozbehnúť svoj obchod aj online, teda zapracovať na e-shope,“ priznáva Ivica s tým ,že to nosí v hlave od začiatku, no keďže nie je veľmi online človek, neustále to odsúvala. Kým pre ňu je jednou z mét do budúcnosti práve online obchod, pre Sašu, naopak, takou métou kamenný obchod nie je. „Hoci bolo by fajn niekedy vidieť naše veci aspoň v najväčších slovenských mestách, kamenný obchod by bol asi krok späť, i keď nikdy nehovorím nikdy,“ doplnila. V internetovom SAShE je podľa nej stále čo zlepšovať. Aktuálne sa snažíme pracovať so značkami do hĺbky, keď vidíme, že majú potenciál, ale potrebujú pomôcť s marketingom, logom, prefotením výrobkov a podobne. Teraz sme to skúsili ako pilotný projekt a jedna značka sa aj vďaka tomu teraz skvele predáva, a preto to chceme robiť cielene a pri viacerých značkách. A možno časom budeme uvažovať aj o investorskom vstupe do niektorých značiek,“ uzatvára Saša.