Tak trochu iná drevostavba. Manželia v nej stvorili neopakovateľnú atmosféru

Už od príjazdovej cesty bolo jasné, že tu je niečo inak. Táto drevostavba nevyzerá ako tradičný miestny dom, ani veľkosť nie je obvyklá. Tony a Helena mu skrátka vtlačili neopakovateľnú atmosféru. Na vidieku chceli žiť azda odnepamäti. Helena pre portál idnes.cz popisuje, aké jednoduché to nakoniec bolo.

„Azda celé desaťročia sme vedeli, že chceme žiť na vidieku, ale dlhú dobu nebola na sťahovanie vhodná chvíľa. Deti chodiace do školy a naše zamestnania vyžadovali svoje, takže táto idea zrela a čakala na správny okamih. Akonáhle po rokoch deti odišli z domu a vydali sa svojou cestou, začali sme o stavbe domčeka vážne uvažovať, avšak nemali sme vôbec tušenie, kde by sme chceli žiť.

Krásna náhoda zariadila, že sme objavili pozemok so starým sadom a neskutočným výhľadom v rodnej dedine mojej babičky. Bolo ihneď rozhodnuté a nám to zrazu pripadalo také samozrejmé. Prečo nám hneď nenapadlo hľadať práve tu?

Pozemok sme nejaký čas mali, než sa vôbec rozbehol proces návrhu domu. Konštrukčný systém z dreva bol jasný, už len preto, že Tony ako Američan v tomto type stavby vyrastal a má k nemu stále blízko. Typickú americkú drevostavbu sme ale rozhodne nechceli. Malé stiesnené priestory s nízkymi stropmi, príšerná akustika a všetko ako z papiera.

Zoznámili sme sa teda so všetkými dostupnými systémami drevostavieb u nás a boli milo prekvapení vysokou kvalitou. Jednoznačne však nakoniec zvíťazili panely z vrstveného dreva a to aj pre veľmi vysokú presnosť.

Prekvapivé tepelné zisky
Projekt, s ktorým nám nakoniec pomáhal kamarát architekt, bol beh na dlhú trať, a ak by nás nezastavila presne vyrobená konštrukcia, vykonávali by sme zmeny snáď dodnes. Koncept domu spájal tri požiadavky: náš súkromný priestor, jogové štúdio a ubytovacie kapacity pre návštevníkov a početnú rodinu.

Prízemie je našou oázou. Kuchyňa spojená s jedálňou plynulo prechádzajúca do obývacej izby, spálňa, šatňa a zázemie sú naše súkromné teritórium oddelené sklenenými dverami. Z haly za nimi vedú dve schodiská, jedno do jogového štúdia a druhé do izieb pre hostí. Nikto nás teda neruší. Obytný priestor je otvorený na východ smerom do údolia a využíva tie najúchvatnejšie výhľady pozemku.

Dnes by som však volila menšie okná. Boli sme lační po svetle, slnku a výhľadoch, rovnako tak sme neustále riešili dostatočnú izoláciu, aby v dome nebola zima. Nakoniec máme úplne opačný problém - prehrievanie. V lete sem totiž z východu už skoro ráno svieti slnko a interiér dosť vyhreje. Okná nie sú opatrené žiadnou tieniacou technikou, pretože sa nám žiadny typ nepáčil a horúce letá posledných rokov robia svoje.



Našťastie je to len otázka dopoludnia, počas dňa je v dome už príjemnejšie, navyše sa to zatiaľ týka len pár dní v roku. Ďalšou drobnou nevýhodou veľkých okien je, že zostáva málo plných stien, ku ktorým by sme mohli umiestniť nábytok alebo niečo zavesiť. Ale to sú drobnosti.

Nosná konštrukcia je z masívnych drevených panelov. Všetci, ktorí dom navštívia, obdivujú jej pevnosť a presnosť, ktorá sa prejavuje od zárubní cez schodisko až po dvere. Na otázky, z čoho je dom postavený, radi ukazujeme panely v miestach, kde sú odhalené. Sme z Ameriky zvyknutí na veľmi smiešne drevostavby, tie sa však s touto konštrukciou nedajú porovnať.

Teší nás, že návštevníci hovoria aj o príjemnej energii, ktorou na nich dom pôsobí. Svoju úlohu zohrávajú použité materiály, ako napríklad drevovláknitá izolácia, ktorá tiež účinne akumuluje a spolu s masívnymi drevenými panelmi drží teplo. Vykurovanie je teplovodné podlahové. Má veľkú tepelnú zotrvačnosť, takže teplota v dome sa príliš nemení a zostáva konštantná.

Zdrojom tepla je tepelné čerpadlo vzduch-voda, čo prevádzkové náklady veľmi znižuje. V obývacej izbe je krb pre spríjemnenie zimných večerov. V priebehu stavby bola jej kvalita preverená Blower door testom, aby sme mali istotu, že nie je problém ani v citlivých miestach drevostavby, ako sú škáry okolo okien, prestupy, komín alebo základová škára a nebude nikde kondenzovať voda.

Všetko dopadlo na výbornú. Čo sa týka ovládania, len nastavíme teplotu a nič viac neriešime. Technická miestnosť je šikovne schovaná v suteréne, stavba je totiž čiastočne podpivničená. V dispozícii nadzemných podlaží nám teda žiadna technológia neprekáža.

Pohoda napriek mýtom
Mnohokrát sme dostali varovanie, aký je stavba domu nervák, že nič nedopadne podľa plánu, sú problémy s remeselníkmi a podobne. Nič také sme nezažili.

Stavba sa skladala ako lego s neuveriteľnou presnosťou a dodávateľská firma nastavila taký štandard, že si ho podľa nášho názoru žiadny ďalší pozvaný remeselník nedovolil porušiť. Svoju úlohu určite zohral aj kvalitný stavebný dozor a prítomnosť nášho kamaráta - architekta, ktorý bol na stavbe prítomný veľmi často, pretože je prakticky náš sused.

Sme zo života v tomto dome nadšení. Predstihol naše očakávania a navyše nás neuveriteľne krásne prijali tunajší usadlíci. Nosia nám svoje produkty zo záhradky, chodia k nám na jogu, organizujeme najrôznejšie stretnutia, cítime sa tu proste ako doma. Radi hovoríme, že to nie je dom našich snov, ale ešte oveľa lepšie.“