Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.02.2016, 00:00

Bývať sa dá aj uprostred záhradkárskej osady. A veľmi štýlovo

Na okraji západočeskej metropoly sa v miernom severnom svahu pohodlne usadila drevená vilka určená na celoročné bývanie. S rešpektom ku kontextu miesta navrhol architekt Jaromír Veselák sviežu drevostavbu s murovaným jadrom, ktorá ľahko vkĺzla do prostredia chatovej osady.

Bývať sa dá aj uprostred záhradkárskej osady. A veľmi štýlovo

Prímestská záhradkárska oblasť v posledných rokoch zarastá novými rodinnými domami. „Hľadali sme odpoveď na otázku, ako sa správať v rekreačnej zóne, ktorá má svoje architektonické špecifiká,“ hovorí pre portál idnes.cz autor projektu Jaromír Veselák zo štúdia Aeroplan.

„Išlo nám o zhodnotenie potenciálu miesta a rešpektovanie okolia. Nepripadalo do úvahy, aby dom vyzeral ako klasický katalógový projekt umiestnený v záhradkárskej kolónii. Preto nevyčnieva. Snažili sme sa tiež zachovať maximum vzrastlých stromov, tu sú to jablone,“ dopĺňa architekt Veselák.



V súlade s krajinou

Medzi susednými stavbami pekne usadený dom zostáva štíhly, aby sa netlačil susedom do okien a zároveň si zachoval meradlo chaty. Miestnymi regulatívmi určený limit 100 m2 zastavanej plochy rozvíja tému o ďalšiu úlohu: vytvoriť na úzkej parcele minimálny dom s maximálnym využitím daného priestoru.

Drevený hranol s pultovou strechou stúpa od príjazdovej cesty smerom do záhrady, k slnku otvorenej južnej terasy. Jej drevená paluba aj kryté státie pre dve autá predstavujú hybný prvok inak pomerne uzatvorenej stavby: z hmoty domu vybiehajú dve krídla pergol s diagonálne vsadenými nosnými stĺpmi, ktoré priznávajú tematickú inšpiráciu slávnou Fragnerovou Orvilou v Nespekoch. Dynamika svahovitého terénu preniká aj do samotnej stavby: vertikála dvojramenného schodiska posúva obytné priestory vždy o polovicu podlažia a tvorí jedinú komunikáciu domu.

Všetky miestnosti priliehajú z troch strán priamo ku schodisku, a tak žiadne ďalšie chodby neznižujú počet využitých metrov. Najnižšie položená pracovňa oddelená od ďalších častí domu umožňuje nerušený prístup pracovným návštevám.

Okolo technického zázemia vedú prvé schody k hlavnej obytnej miestnosti s kuchyňou a voľným vstupom do záhrady. O ďalšiu polovicu poschodia vyššie je umiestnená spálňa rodičov s kúpeľňou, a najviac schodov zdolávajú deti do rozľahlej izby pripravenej na rozdelenie na dva menšie, až odrastú spoločným hrám.

S čím si rozumie drevostavba
Počas jedenástich mesiacov vznikla pasívna drevostavba na betónovej doske s klasickými základovými pásmi. Ľahký skelet s minerálnym zateplením kryje fasádu z prekladaných dosák sibírskeho smrekovca v kombinácii s nebielenou pálenou tehlou. 

Pohľadové tehlové murivo chráni a oživuje postranné steny stavby v mieste schodiska a kuchynského výklenku. Do tretice sa tehla uplatňuje vo forme krbového múrika v hlavnom obytnom priestore a prestupuje presklenou južnou stenou až na terasu.

Drobné detaily tak takmer minimalistickú stavbu posúvajú k jednoduchému, no originálnemu bývaniu. „Schodiskové jadro a niektoré steny domu sú postavené z akumulačných vápennopieskových tehál. Vedia vyrovnávať určitú nevýhodu nízkej tepelnej zotrvačnosti drevostavieb. Dom tak rýchlo nevychladne ani sa neprehrieva. Dobrá drevostavba v sebe musí obsahovať masívnu, hmotnú časť, aby v ľahkej, dokonale zateplenej obálke dokázala akumulovať teplo,“ vysvetľuje Veselák.

Systém vykurovania musel zohľadniť severojužnú orientáciu domu. Vzhľadom na to, že radiátory pružnejšie reagujú na zdroj tepla ako podlahové kúrenie, sú nimi osadené všetky miestnosti, pod presklenou stenou v obytnom priestore je zabudovaný podlahový konvektor.

Teplo v dome zaisťujú strešné solárne panely a teplovodný, integrovaný zásobník tepla, ktorý je zároveň pripojený na krbovú vložku a elektrický dohrev v prípade, že nesvieti slnko. Systém dopĺňa riadené vetranie s rekuperáciou.

Ozveny chatárstva
Vďaka nadšenému klientovi, ktorý zároveň patrí k okruhu priateľov autora, mohla vzniknúť technicky aj vzhľadovo zaujímavá stavba. „Hoci je investor sám stavbár, urobil medzi kamarátmi architektmi internú súťaž na projekt. Chcel získať čo najviac nápadov, a hoci je z odboru, hľadal inšpiráciu. Niekedy vzniknú zbytočne banálne domy, keď sa človek precení a myslí si, že to zvládne sám,“ hovorí architekt. 
„Často u nás prevažuje tendencia si všetko naštudovať a tiež sám urobiť. Na realizácii je to potom poznať. Podľa môjho názoru má tradícia domáceho majstrovstva korene v čase socializmu, kedy kvalita remesla takmer vymizla,“ hľadá vysvetlenie architekt.

V tomto prípade klient v spolupráci s odborníkmi dokázal postaviť stavbu, ktorá skvele zapadá do prímestskej časti západočeského centra. „Zo stavby vo mne zostal predovšetkým pocit spolupráce s kamarátom. V takomto vzťahu je vopred vybudovaná miera dôvery, ktorú s iným klientom ešte len hľadáme. Je to príležitosť k intenzívnemu stretávaniu a zhmotneniu spoločnej práce. Zároveň je tu prítomná aj väčšia miera záväzku, aby sme sa kvôli stavbe napríklad nerozišli. Bolo to pre mňa aj príjemné tvorivé stretnutie s mojím otcom, ktorý je autorom sochy v záhrade,“ dopĺňa Veselák.

Zdravé bývanie z hliny
Rekuperáciou výpočet technologických zaujímavostí nekončí. Hoci v porovnaní so stavbami výrazne inklinujúcimi k čisto prírodným materiálom (ako je napríklad slama) ide o pomerne konvenčnú drevostavbu, uskutočnil sa tu ešte jeden experiment.

Nosný múr pracovne tvoria prefabrikované bloky z miestnej hliny v rámoch z fošní omietnuté hlinenou omietkou. Akumuluje teplo a vie dobre pracovať s vnútornou vlhkosťou: v prípade vyššej vlhkosti ju do seba absorbuje a vie ju aj vydávať, ak je presušený vzduch.