Keď sa rodina rozrastie, treba situáciu riešiť. Do sťahovania sa vám nechce, lenže dom nie je nafukovací. Architekta Michala Havelku logicky napadlo, že plochá strecha rodinného domu ponúka možnosť nadstavby. Lenže zabudol na úradníkov. Príbeh jeho klienta píše pre portál idnes.cz Vít Straňák.
„Potrebovali sme územné rozhodnutie,“ začína svoje rozprávanie architekt Michal Havelka, ktorý podkrovie obýva so svojou rodinou a za povolenie pred niekoľkými rokmi bojoval.
„Povedali nám, že územné rozhodnutie vydajú, ak budú stavať aj majitelia zostávajúcich šiestich rodinných domov v bezprostrednom okolí,“ opisuje prístup úradníkov. Aj keď susedov presvedčili až prekvapivo ľahko, rovnako na územné rozhodnutie čakali viac ako dva roky.
„Kým sme mohli stavbu začať, museli sme sa stať doslova zberateľmi pečiatok. Dodnes mám schovaný ten tučný šanón nabitý nielen nevyhnutnými pečiatkami, ale aj množstvom duchaplnej korešpondencie s úradmi,“ spomína architekt Havelka na byrokratickú anabázu.
Napriek tomu sa výstavba obytného podkrovia vyplatila: dala majiteľom pomerne atraktívny výhľad, do ktorého sa zmestili aj vzdialené veže pražského Týnského chrámu a Staromestskej radnice, predovšetkým však vdýchla celému bytu vzdušnosť a priestor.
Súčasťou bytu sa stala aj pôvabná strešná terasa. Navyše prostredníctvom prírodných prvkov sa Michalovi Havelkovi podarilo vtlačiť celému interiéru jednoduchosť, prívetivosť a harmóniu.
Dub na prvom mieste
Základ tvorí masívna dubová podlaha, ktorá však nie je drahá, ani luxusná: ide o dvojcentimetrové latky z odpadového dreva, ktoré sú zostavené do polmetrových pásov a prichytené na lepenke. Je to takzvaná priemyselná podlaha, kantovka.
Tieto pásy sa prilepia na podklad a potom sa prebrúsia, čím sa odstráni vrstva lepenky. Potom možno podlahu nalakovať alebo len napustiť prírodným olejom. Práve tento citlivejší, ekologicky šetrnejší variant zvolili majitelia. Olej dáva podlahe matný prirodzený vzhľad a na rozdiel od laku neuzatvára jej povrch. Poškodené miesto sa tak dá ľahko prebrúsiť a znovu napustiť olejom.
Aby bol priestor maximálne zjednotený, sú z rovnakých dubových dosiek vytvorené tiež masívne pracovné a odkladacie dosky v kuchyni a kúpeľni.
Tehly ako neprehliadnuteľný prvok
Ťažko možno prehliadnuť tiež nepálené tehly, z ktorých sú vytvorené tri výrazné stavebné prvky: vonkajšie obloženie obvodového muriva pozdĺž celého vstupného schodiska, barový pult v kuchyni a priečka v kúpeľni. Zďaleka nejde len o pohľadový či pocitový efekt.
„Tým, že je hlina nepálená, zachytáva do seba lepšie atmosférickú vlhkosť, a keď je potom sucho, zase ju postupne vydáva,“ hovoria majitelia. Vďaka vlhkomeru v byte môžu po celý rok sledovať, ako hlina udržuje viacmenej stabilnú vlhkosť v interiéri. Ani v zime, keď sa topí, neklesne vlhkosť vzduchu pod 50 percent. Mimo vykurovacieho obdobia dokonca v kúpeľni horšie schnú osušky.
Vzduch a farby
Svieži a vzdušný dojem bytu navodzuje dvojpodlažný obytný priestor s čiastočne otvorenou galériou. Pôvodne bola otvorená naozaj dôsledne a plnila funkciu veľkoryso poňatého ateliéru.
„Lenže prišli deti, a tak som pred štyrmi rokmi musel urobiť drobné úpravy v posune schodov na povalu a zhotovenie dvoch spální,“ vysvetľuje architekt Michal Havelka. Bytu to však šmrnc neubralo.
Vládnu v ňom pestré farby (celkom päť odtieňov omietky) a nevšedné nápady. Napríklad použité sieťované zábradlie na galérii, farebné úložné škatule alebo drôtosklá namiesto obligátneho keramického obkladu za kuchynskou linkou.
Súkromná trojkombinácia
Spálňa rodičov je poňatá veľmi netradične, ale zároveň celkom logicky: vytvára súkromný priestor spolu s kúpeľňou a šatníkom, pričom všetky tri miestnosti sú oddelené naozaj len náznakovo.
Ak za hlavou dvojlôžka vymedzuje priestor šatne sadrokartónový panel, na protiľahlej strane vidíte priamo z postele utešený solitér polpriečky z nepálených tehál, ktorý rovnako náznakovo určuje priestor kúpeľne. Je široký iba meter a plní v podstate funkciu paravánu.
Pohodovú atmosféru spálne vytvárajú hlinené steny z dvoch strán lôžka, ďalej potom čistá kombinácia dreva s transparentným bielym náterom v podhľade. Ak k jasne červenému odtieňu omietky v kuchynskej časti bytu inšpiroval majiteľa pobyt v Číne (kde je červená farbou šťastia), v prípade farebného riešenia spálne možno uvažovať jedine o škandinávskej inšpirácii.
Manželská spálňa obložená z oboch strán: z jednej šatňou, z druhej kúpeľňou. Šatňa, ktorá je do šikminy v priestore záhlavia postele inštalovaná na mieru, využíva hliníkové rámy od firmy Woodface. Do nich je vsadený materiál vo svojej dobe (pred 15 rokmi) ešte málo využívaný, komôrkový polykarbonát makrolon.
Rovnaká kombinácia materiálov bola použitá aj na opačnom póle „trojmiestnosti“, v sprchovacom kúte. Jednak preto, aby celý priestor opticky zjednotila, ale tiež aby kúpeľni dodala dojem čistoty a takmer bezúdržbové prevedenie. V kontraste k sprche a žiarivo bielej keramike zadnej steny je hneď pod oknom tmavo obložený stupienok, do ktorého je umne zabudovaná vaňa.