Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.11.2015, 00:00

Guľatý dom zo slamy postavila žena na materskej s deťmi

Ten pravý pozemok pre vysnívaný dom so záhradou hľadala Andrea dlhé tri roky. Stavebné povolenie vybavovala rok. Stavala však len sedem mesiacov. Pomáhali jej dve malé deti, brigádnici, rodina aj odborníci. Partner medzitým chodil do práce a cez víkendy strážil, píše portál idnes.cz.

Neobvyklý guľatý slamený dom s tyrkysovými oknami vraj každú chvíľu láka zvedavých okoloidúcich, ktorí prosia o prehliadku. Snímka: Markéta Davidová


Rozľahlá záhrada plná jabloní a orechov, počuť len potok a uprostred tej nádhery stojí okrúhly domček zo slamy a hliny. Obrázok ako z rozprávky, ani sa nechce veriť, že ste neďaleko od veľkého panelákového sídliska.

V malebnom údolí postavila Andrea pre svoju rodinu kruhový dom zo slamy, dreva a hliny.

Roky hľadania a obiehania úradov
Rodina s deťmi bývala ešte donedávna v centre mesta v prízemnom byte, kde sa dalo vyjsť hneď von. „Deti ráno behali v pyžamách medzi ľuďmi, čo chodili do práce,“ hovorí Andrea. Celé dni tak trávila s dcérou a synom v parku. A tak začala hľadať pozemok pre vlastný domček so záhradou.

Po troch rokoch neustáleho hľadania sa konečne objavil inzerát na rozľahlú záhradu s množstvom stromov a starou chatkou. „Bola som prvá na prehliadke a musela som hneď zložiť zálohu, inak by bola záhrada preč," opisuje Andrea, ako sa rozhodovala bez váhania, ale aj bez partnera.
 

Tomu sa pozemok v údolí pri potoku nakoniec našťastie tiež páčil. Kvôli špecifickému kúzlu pozemku Andrea úplne zmenila svoj pôvodný plán postaviť tu klasickú kocku. „Aj na úrade sa páčil projekt okrúhleho prírodného domu na pôdoryse pôvodnej chatky, ktorý sa sem charakterom viac hodí,“ spomína Andrea.

Žena staviteľka, muž živiteľ
Prírodné materiály volila nielen kvôli svojmu ekologickému založeniu, ale aj preto, aby dokázala dom postaviť sama s deťmi, zatiaľ čo partner bude chodiť do zamestnania. Z workshopov vedela, že s hlinou a slamou nie je zložité pracovať.



„Rok som ale zvažovala, či do toho pôjdem,“ popisuje svoje obavy nad tým, že si doma s mužom čiastočne prehodí roly.

Nakoniec dom za sedem mesiacov čistého času, so štvormesačnou prestávkou cez zimu, tento rok v júli dostavala. Pritom stavba prebiehala prevažne len od piatku do nedele, kedy mala zaistené stráženie. Inokedy bolo stavanie psychicky náročnejšie.

„Jazdili mi sem pomáhať dvaja študenti zo stavebnej fakulty,“ hovorí. Pomôcť vraj prišla aj rodina. „Prírodný staviteľ Viktor Karlík nám vždy ukázal, ako sa čo robí, a my sme to potom sami urobili,“ vysvetľuje Andrea, ako svojpomocne vznikli slamené steny, hlinené omietky vnútri aj vápenné zvonku.

„Na tesárčinu sme mali firmu, tiež na strechu a vodoinštalácie, na kachle kachliara. Elektriku ťahal otecko, tak ako pred rokmi,“ vybavuje si Andrea naživo spomienky z detstva, kedy chodila so sestrou pomáhať otcovi elektrikárovi na „fušky“.

Trámy ako lúče, okno ako slnko
Lúčovité usporiadanie stropných trámov s hlavným stĺpom uprostred navrhli vraj sami tesári. Neprehliadnuteľné tyrkysové okná sú vlastne z núdze cnosť. „Aby sme sa finančne vošli do možností, čo máme, obišla som stavebné bazáre a pozbierala som tam úplne nové drevená okná, každé však v inej povrchovej úprave,“ opisuje Andrea, ako ich tyrkysovou farbou zladila.

Jedálenská a kuchynská časť prízemia. Varí sa na kachľovej peci, miesto chladničky slúži len pivnica. Snímka: Markéta Davidová


„Jediné nenatreté okno je to guľaté, ktoré vo vnútri predstavuje slniečko,“ ukazuje na hlinenú plastiku na stene, ktorú si priala dcéra. „Syn zase chcel strom. Lenže v jednom priestore by sa motívy bili. A tak je jedno vnútri, druhé vonku,“ vymyslela šalamúnske riešenie Andrea.

Rôzne zafarbené a v rúre vypálené fľaše od alkoholu v stene predstavujú aj na každej strane niečo iné. Zvonku plody a lístie stromu, z vnútornej strany dážď. „Žijeme v dualite. Nesvieti stále slniečko, občas je aj dážď. A my ho máme farebný,“ odhaľuje skrytú symboliku Andrea.

Pomalšie, zato plnšie
Na 86 m2 takmer celo otvoreného priestoru dvoch poschodí, kde je bez zvukovej izolácie a priečok takmer všetko počuť, sa im žije voľnejšie, ale hlavne pomalšie ako v byte v centre. „Ráno, keď vstaneme, tak musíme zakúriť. Nie je to ako v byte, kde sa otočí kohútikom a tečie teplá voda,“ opisuje Andrea.

Kachľovou pecou vykurujú aj 200-litrovú akumulačnú nádrž v pivnici. „Vodu si nahrejeme za hodinku a pol a vydrží nám tri dni,“ tvrdí. Pretože nemajú ani chladničku, trvá dlhšie aj varenie. „Človek sa na nákupy nachodí,“ hovorí Andrea. Aj na záchod chodia zatiaľ na kadibudku na záhrade, kým si vyrobia vnútorný „piliňák“, pilinovú toaletu, debničku s vedierkom, ktorý budú vynášať na kompost.

„Všetko tú trvá dlhšie,“ konštatuje bez stopy sťažnosti v hlase Andrea, ktorá je opäť naplno vo svojej ženskej úlohe matky a ženy v domácnosti. Aj keď by pre ňu bolo pohodlnejšie sadnúť si do auta, dôjsť na krúžky, po ceste nakupovať, bolo by to vraj na úkor zážitkov. A tak ide radšej s deťmi kilometer na bicykli a potom autobusom. „Beriem to ako plnšie život,“ priznáva.

„Aj s kruhovým tvarom domu, nad ktorým manžel trochu váhal, sme všetci spokojní. Len niektorým návštevám sa tu zatočí hlava,“ usmieva sa spokojne, zatiaľ čo si so synom, ktorého učí sama doma, stavia v jednom z výsekov otvoreného kruhového priestoru lego. Pevné priečky, až na kúpeľňu a budúcu toaletu, v dome nie sú. Obývací, hrací, pracovný a úložný kút v prízemí delia len police z agátového dreva.



Podobne je aj priestor podkrovia delený len skriňami na mieru. „My vlastné súkromie nepotrebujeme. Zatiaľ,“ tvrdí Andrea. Ak budú mať deti túto potrebu v puberte, dorobia sa potom v poschodí priečky.

Do domčeka sa nasťahovali v lete a zatiaľ, kým je teplo, žijú prevažne vonku na 4 000 m2 rozľahlej záhrade. Počas zimy bude Andrea dolaďovať vnútorné vybavenie. Spomínanú toaletu, zakrytie políc rohožami, osvetlenie, drevenú podlahu a gauč so stolíkom.

Hneď po zime má Andrea v pláne dať na strechu solárne panely a realizovať letnú kuchyňu, aby sa vo vnútri v lete nemuselo kvôli teplej vode a vareniu kúriť. To všetko opäť čo najviac svojpomocne a opäť s deťmi.