Design Build Bluff je projekt Univerzity v Utahu, ktorý na katedre architektúry a plánovania vymyslel a pred pätnástimi rokmi odštartoval architekt a profesor Hank Louis. Univerzita im počas letných prázdnin dáva unikátnu možnosť: pomôcť vyriešiť dôstojné bývanie pre Indiánov v navažských rezerváciách. O zaujímavej aktivite píše portál iDnes.cz.
„Sme neskonale šťastní, že došlo aj na nás." Tak znejú všetky reakcie spokojných obyvateľov nových domovov, na ktoré od roku 2000 prišiel rad. Študentská projekčná kancelária už dokončila takmer dvadsať stavieb.
Študenti architektúry si pod odborným vedením projekt vymyslia, niekoľkokrát prekonzultujú nielen s profesormi, ale predovšetkým s budúcimi obyvateľmi domu a potom, počas letných prázdnin, realizujú stavbu svojpomocne.
Podstatnou myšlienkou, na ktorú je počas práce kladený veľký dôraz, je ekologickosť a trvalá udržateľnosť domov. Pracujú s recyklovanými materiálmi, ako sú hlinené omietky, slama, trstina či íl, a tradičnými metódami. Domy využívajú pasívnu solárnu energiu či dažďovú vodu.
Celá záležitosť však nie je len praktickou dielňou pre študentov bez praxe. Nesie ďalšie posolstvo, študenti domy nestavajú pre hocikoho. Klientmi sú chudobní Indiáni kmeňa Navajo, ktorí by inak na vlastné bývanie nedosiahli. Mladých študentov pri vstupe do projektu charitatívny podtext prekvapil. Neočakávali, že vo vyspelej krajine, za akú Ameriku považovali, môžu žiť ľudia chudobní a strádajúci aj inak, než ich majú bežne uložené v svojich stereotypných predstavách - ako žobrákov a bezdomovcov na uliciach veľkých miest.
Čísla sú skutočne alarmujúce. Podľa prieskumov Univerzity v Utahu je celých 43 percent Indiánov Navajo pod hranicou chudoby. To potvrdzuje aj jeden zo šťastných majiteľov domu, Baxter Benalla, pre ktorého je bývanie v novostavbe obrovským darom. Prvýkrát za šesťdesiat rokov, čo v oblasti žije, sa dočkal tečúcej vody.
Sociálne stavby, ktoré takto vznikajú, musia rešpektovať ako priania a požiadavky obyvateľov, tak sa najmä citlivo správať k okolitej krajine. Tá je pre navažských Indiánov posvätnou pôdou, na ktorej žijú už po dlhé generácie a cítia voči nej istý záväzok. Dodnes sa pohybujú na území, ktoré pretína štáty Utah, Arizona a Nové Mexiko.
Stavby financujú sponzori z radov firiem aj súkromných darcov. Náklady začínajúcich architektov cielene znižujú svojpomocnou výstavbou aj výberom materiálov. Hojne používajú napríklad polymérovovláknitý cementový Flexcrete, ktorý sa priamo v oblasti vyrába a nemíňajú sa tak ďalšie peniaze za dopravu a skladovanie.
Svojrázny filozof a vizionár Hank Louis, ktorý stál pri zrode projektu Design Build Bluff, pomenovaného podľa mesta v južnom Utahu, hovorí: „Pre študentov je táto práca doslova iniciačná, pochopia, o čo presne v architektúre ide, komu všetkému musia vyhovieť bez toho, aby zľavili zo svojich predstáv o kvalitnom výsledku. Na začiatok je to náročný projekt, o to viac sa im ale tie ďalšie budú zdať ľahšie."
Louis sa snaží študentom vštepiť základnú filozofiu: hlavnou zodpovednosťou architekta je, aby jeho práca obohacovala ducha a zlepšila život každého človeka, ktorý s jeho dielom príde do kontaktu.
Úspešne dokončených projektov je devätnásť. Medzi najvydarenejšie patrí dom pre rodinu Caroline Lamemanovej, ktorý vznikol už pred deviatimi rokmi. „Študenti boli veľmi milí, správala som sa k nim, ako keby to boli moje deti," smeje sa Caroline. Vďaka ich spolupráci vznikol unikátny dom, ktorý v sebe spája modernitu anglosaskej architektúry, ktorá v posledných storočiach indiánske kmene nekompromisne obklopila, s tradičným štýlom bývania, na aký boli zvyknuté predchádzajúce generácie.
Pravé uhly prvej polovice domu, odkazujú k súčasnej architektúre a stýkajú sa s krivkami druhej polovice stavby, ktorá sa inšpirovala hoganom, tradičným navažským kruhovým obydlím s ohniskom uprostred. Ani krb, ktorý študenti inštalovali, nezostáva v minulosti - ide o ladný futuristický kúsok, ktorý dokonale ladí so stavbou.
Ďalším je dom pre dámu v stredných rokoch, svojráznu poetka Lorraine Nakai. Stál v prepočte niečo cez 22 tisíc eur a študenti ho dokončili počas osemdesiatich dní. Vznikol v lete roku 2012 a Lorraine sa v ňom okamžite zabývala so svojou zbierkou kníh a vlastnými obrázkami. Jej hlavným prianím bolo, aby sa v dome nachádzalo tradičné zatienené lôžko a bezbariérový priestor. Všetky požiadavky boli splnené: centrálnou osou domu, oddeľujúcou súkromie a obytnú časť od zázemia, sa stala otvorená knižnica, ktorá ústi pri kuchynskom okne, v ktorom sa dá pohodlne sedieť a čítať si.