Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.03.2015, 00:02

Mali tmavý byt plný parožia. Neuveríte, aký štýlový priestor sa z toho vykľul

Za tridsať rokov sa toho v panelákovom byte veľa nezmenilo. Dizajnéri to museli zvládnuť za päť dní.


Predsieň bytu v jeho pôvodnej podobe. Snímka: Prima
 

Rodičia s dvoma dospelými deťmi bývajú v malom trojizbovom byte v Prahe. Otec, nadšený poľovník, kompletne zaplnil byt loveckými trofejami. Za tridsať rokov sa toho inak v interiéri veľa nezmenilo, teraz to mali dizajnéri zvládnuť za päť dní.

Český televízny program Ako sa stavia sen, v rámci ktorého sa byt prerábal, stavia na tom, že by premena interiéru mala súvisieť aj s istými zmenami v životnom štýle vybraných rodín. V tomto prípade má nová podoba bytu pomôcť mamičke zbaviť sa závislosti na fajčení v kuchyni. Zápachom z cigariet je nasiaknutý takmer celý byt, predavačka Věra totiž nie je jediná, kto v rodine fajčí.



Súžitie dvoch generácií v panelákovom byte komplikuje aj nedostatok miesta, syn sa totiž po rozchode s priateľkou vrátil k rodičom a prespáva v obývačke. Prišiel o prácu, a tak si vlastný byt nemôže dovoliť.

Byt je obložený drevom, na stenách visia trofeje a vypracované kože. Otec Janko, ktorý pracuje ako stolár, niektoré kusy nábytku dokonca vyrobil sám. Najviac je pyšný na kreslo a stôl z parožia. Deti by sa loveckých trofejí najradšej úplne zbavili, ale rešpektujú, že pre ich otca ide o celoživotnú lásku, a tak sa sami prihovorili za zachovanie aspoň niekoľkých kúskov.

Manželka Věra by sa naopak rada zbavila kuchyne, ktorú jej Janko pred tridsiatimi rokmi vyrobil, lenže dnes, ako sama priznáva, ju v nej už nebaví ani variť: „V kuchyni mi nevyhovuje už takmer nič. Je tu málo svetla, pokiaľ ide o štýl, je to moc obohraná pesnička.“

Do relácie prihlásila rodinu dcéra Lucia, ktorá si na byt, kde býva s rodičmi, vzala hypotéku, časť nákladov pokryli spoločné rodinné úspory. Lenže to bolo všetko, ďalšie peniaze na úpravy už nezostali. Zrekonštruovať si rodina priala predovšetkým obývaciu izbu, ale aj kuchyňu. Návrh pripravili architekti Kamila Douděrová a František Kobližka. Samozrejme, náklady na rekonštrukciu majitelia bytov nehradia.

Premena začína v kuchyni
„Najväčšou výzvou pri premene bolo zbúranie priečky medzi kuchyňou a obývačkou, to celkom zásadne ovplyvnilo výsledok premeny. Problémom bolo trafiť polohu nových dverí do kuchyne, kde sme museli pracovať na centimetre, presne,“ spomína na premenu architekt František Kobližka.

Kým zbúranie priečky stavebný problém nepredstavovalo, najviac sa remeselníci „zapotili“ pri odstraňovaní niekoľkých vrstiev tapiet nasiaknutých dymom. Holé panelové steny bolo nutné upraviť, rovnako bolo treba vyliať stierkou nerovnú podlahu. Aj tu sa totiž po odstránení PVC objavilo viacero nerovností.

Na podlahu bol po dokončení štúk, postavení novej priečky a nalepenia tapiet na časť stien použitý vodeodolný laminát Quik-Step s dekorom borovice, ktorý je dobre odolný voči vode, takže ho možno použiť napríklad aj do kúpeľní.

Nové dispozičné usporiadanie kuchyne (nábytok Oresi) do tvaru písmena U výrazne zväčšilo ako pracovnú plochu, tak úložný priestor. Do kuchyne sa podarilo umiestniť práčku (bola tu aj pôvodne), ale taktiež umývačku či výsuvný digestor pod skrinku.

Vstavaná rúra Whirlpool s ôsmimi funkciami vrátane pečenie pizze a chleba, ale aj funkciou pre pečenie maxi kusov mäsa (poľovník Janko takto vylepšuje domáci jedálniček), bola umiestnená do výšky pása, nad ňu sa ešte vošla vstavaná mikrovlnná rúra.

Parožie, kam sa pozrieš
Do obývacej izby sa zmestilo len minimum nábytku. Malá rohová pohovka je rozkladacia, aby na nej mohol syn pohodlne prespať. V izbe zostalo aj pôvodné kreslo z parožia a ako základ konferenčného stolíka poslúžilo podnožie z otcových trofejí.

„Hneď nám bolo jasné, že to bude veľká premena a že ručne vyrobený nábytok z parožia využijeme. Problémom a zároveň najväčšou výzvou bolo všadeprítomné drevo a práve motív parožia,“ opisuje Kamila Douděrová.

Parožie dalo základ ostatnému vybaveniu, v ktorom sa opakuje krivka, napríklad na tapete či svetlách. „Ťažký drevený stôl sme nahradili skleneným, stoličky zvolili transparentné plastové. Cieľom bolo priestor uvoľniť, dostať do neho vzduch a svetlo, a to sa nám myslím podarilo,“ hovorí dizajnérka.

A jej kolega František Kobližka dopĺňa: „Najťažšie je pracovať s tým, čo nejde uchopiť. Trofeje a výrobky z nich nám predurčili hlavný prepojovací článok premeny, aj keď boli pôvodne vlastne v nemilosti, my sme za ne veľmi vďační. Kuchyňu sme poňali prakticky a funkčne. Modernosť je daná jej vybavením, tvarom a farbami. Mám dobrý pocit z premeny ako celku, zo synergie pôvodného a nového.“

Radosť rodiny bola naozaj nepredstieraná, padali slzy i výkriky nadšenia, najmä u ženskej časti rodiny. Ale aj otcovi sa zaleskla v očiach slza dojatia, pretože ani nedúfal, že mu zostane zachovaných toľko z jeho milovaných trofejí, dokonca aj luster z parožia našiel svoje uplatnenie, len bol doplnený o moderné žiarovky.

idnes.cz