Predstavíme vám príbeh malého robotníckeho domčeka z nepálenej tehly. Štyri roky trvajúca rekonštrukcia prebiehala postupne, podľa možností skromného rozpočtu majiteľky, ktorá je pracujúcou dôchodkyňou.
Architekt dokázal v návrhu zohľadniť jej silný osobný vzťah ku stavbe. Podarilo sa zachovať množstvo dobových prvkov. Prestavba realizovaná s úctou k zdedenému kontextu a rešpektom k osobnosti vlastníka, môže byť v mnohom príkladom.
Zásada znela: nebúrať
Z realizáciou a projektom stál architekt Zoran Samoľ z ORA Architekti. Ten pre portál archinfo.sk prezradil, že dom vznikol ešte počas rozmachu 1.ČSR, v čase keď bola Šaľa ešte len väčšou dedinou.
Váh tiekol vo svojom starom koryte a v okolí sa nachádzali záhrady a sady. Pešo sa dalo prejsť až k rieke. Na mieste ostal jediný zachovaný dom z týchto čias.
„Nie je preto náhoda, že majiteľka je starou rodáčkou zo Šale.
Dom, osadený na pôvodnom teréne, si dobre pamätám,“ spomína architekt. „Mal okno do ulice, ktoré bolo hneď nad chodníkom. Tak ako rástlo mesto, zdvíhal sa aj chodník, nalepený priamo na fasádu. Ak si dobre spomínam, majiteľka ma oslovila preto, lebo sa jej páčil iný priestor, ktorý som navrhoval. Prešli štyri roky a dom sa podarilo dokončiť.“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.