Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.04.2021, 17:00

Byt vo veľkomeste vymenila za 147-ročnú chalupu. Inšpiráciu našla v minulosti, nábytok v smetiakoch

Reštaurovanie nábytku a čalúnenie nepotrebných vecí naštartovalo jej kariéru interiérovej dizajnérky.

Byt vo veľkomeste vymenila za 147-ročnú chalupu. Inšpiráciu našla v minulosti, nábytok v smetiakoch
Zdroj: Anna Červinková

Barbora Ferencová je interiérová dizajnérka, ktorá najradšej navrhuje rekonštrukcie starých chalúp alebo interiéry štýlových ubytovacích zariadení a hotelov. Už sedem rokov žije na svojej chalupe Českom raji, ktorú si aj sama rekonštruovala. Zo všetkého najradšej si dáva ráno kávu na priedomí, a to v akomkoľvek počasí.

Z veľkomesta do prírody

"Dlhé roky som premýšľala, že sa z Prahy odsťahujem na chatu, už ma nebavilo bývať v zákrute a pozerať do očí ľuďom idúcich v autobuse. Tu je to ono a už si neviem predstaviť, že by som sa denne nepozerala na Český raj a Trosky a na zeleň! Na to môžem hľadieť celé dni. Tak som pred šiestimi rokmi predala pražský byt a peniaze investovala do rekonštrukcie už 147 rokov starej chalupy, kde som už od detstva trávila víkendy, tak aby sa tu dalo bývať celoročne," hovorí dizajnérka.

V galérii si pozrite vydarenú rekonštrukciu:

Do interiéru použila nábytok, ktorý rodina vlastnila a k tomu pridala ďalší. "Chcela som vytvoriť interiér, ktorý historicky zodpovedá našej krajine, tak ako to si ešte pamätáme od našich babičiek, pretože to sem patrí, patrí to do starých českých chalúp, ale zároveň som chcela zachovať všetky moderné vymoženosti," vysvetľuje Ferencová.

Nábytok zo smetiakov

Nábytok a doplnky kupuje hlavne na bazároch a na aukciách. Niektoré kusy zbiera pri kontajneroch a smetiakoch, tie väčšinou zreštauruje. "Venujem sa aj čalúneniu, ale chýba mi stolárska dielňa," dodáva.

Pri smetiaku by rozhodne nenechala nič, čo by mohlo mať ďalšie využitie. "Reštaurovanie nábytku a čalúnenie vlastne naštartovalo moju kariéru interiérovej dizajnérky. V starých veciach vidím ich potenciál. Nesnažím sa staré veci opravovať tak, aby vyzerali ako nové, musí byť na nich vidieť zub času, potom mi to dáva zmysel. To sa odráža aj v reštaurovaní starých kresiel a otomanov, mám rada keď pod rukami ožíva niečo, čo by iní už dávno zavrhli alebo vyhodili. Myslím, že zachovávať historickú pamäť nášho okolia, krajiny, je dôležité. Súčasné technológie sú úžasné, som ich veľkou fanúšičkou a čo najviac ich využívam, ale nesmieme zabúdať, sme tu len na skok," hovorí dizajnérka.

Ferencová holduje veciam, ktoré majú bohatú históriu a rozprávajú vlastný príbeh alebo sú ručne vyrobené a originálne. "Napríklad netradičné otvorené schodisko na povalu je práca môjho otca, ktorý chalupu kúpil ešte vtedy, keď nebolo nazvyš materiálu ani peňazí, tak sa vzal kmeň a urobili sa zárezy pre drevené bočnice schodiska a bolo. Schodisko nie je síce bezpečné, ale celá naša rodina si nevie predstaviť nič iné. Deti z celého príbuzenstva na ňom vyrástli. Každé chce sedieť na schodoch a obedovať alebo večerať. Na tento účel je to ideálne. Nepamätám si dieťa, ktoré by chcelo jesť pri stole," smeje sa.

Rodinné náhody

Rezba na schodoch vznikla v jej detských rokoch. "Mali sme návštevu a ja som si z obyčajných drevených špáradiel skladala obrázky. Ráno som sa prebudila a schody boli ozdobené - otecko celú noc starostlivo dlátom kopíroval môj detský umelecký výtvor, dokonca sú zvečnené aj špáradlá, ktoré mi zostali a nenašli uplatnenie v obraze," spomína.

Pri tvorbe interiérového dizajnu sa Ferencová často necháva inšpirovať pôvodom miesta alebo konkrétnymi predmetmi, často sa jej vraj stáva, že k tomu dopomôže náhoda.

"Napríklad barový pult je dielom čistej náhody. Keď spadol starý topoľ, napadlo nás, že by bola škoda také krásne drevo spáliť, na píle dokonca nebola ani taká veľká lišta, preto sú na jednotlivých kusoch tie nesúmerné zárezy. Okrúhle časti dreva sa opracovali do štvorcov a prišiel nápad z nich urobiť bar ako predĺženie kuchynskej linky. A bolo. Stoličky pri bare sú staré kovové nemocničné stoličky, ktoré slúžili pri vyšetrení. Boli poškodené a zachované boli len nohy, tak sa natreli na červeno, pridalo sa masívne drevené sedadlo a bar skvelo dopĺňajú."

A aký kus má v chalupe najradšej? "Určite liatinovú vaňu na nožičkách, to bol vždy môj sen a úplnou náhodou som ju zohnala od suseda, chcel ju dať do zberných surovín, nechala som ju zreštaurovať a teraz sa môžem odmeňovať dlhými kúpeľmi. Kúpeľňa je miesto, ktoré si mimoriadne užívam, namiesto pôvodných 3 m² má veľkorysých 12m², je elegantná, ale praktická - s otvoreným bezbariérovým sprchovacím kútom, podlahovým kúrením a už spomínanou samostatne stojacou vaňou," hovorí na koniec.