Unikátne spojenie masívneho dreva, poctivej remeselnej výroby a kreativity súčasného dizajnu. Vznik výrobného družstva JAVORINA siaha do povojnového obdobia.
Dnešné družstvo získava uznanie na domácich aj medzinárodných súťažiach. Rozhodujúca je bezpodmienečná kvalita, odkaz na slovenské tradície a moderný svetový dizajn.
Slovensko má len málo firiem s takou bohatou históriou a úspešným príbehom, ako je Javorina. Po úspešnej náborovej akcii v Spišskej Belej v roku 1947 zvolali zakladajúce zhromaždenie, kde jednomyseľne odhlasovali založenie rezbárskeho družstva s názvom Javorina, umeleckopriemyselné výrobné družstvo s ručením obmedzeným.
Družstvo malo 31 členov a 630 podielov. Zamestnávalo vybraných domácich pracovníkov, ktorí mu dodávali rôzne ľudovoumelecké výrobky. „Také bolo pôvodné zameranie Javoriny.
Zakladatelia videli príležitosť venovať sa výrobe v tejto oblasti. Malé drevené predmety okrem toho mali vysokú mieru pridanej hodnoty. Málo materiálu a veľa remesla, hlavne rezbárskeho a sústružníckeho (tokárskeho),“ hovorí o začiatkoch Javoriny jej súčasný predseda a zároveň hlavný dizajnér Leo Čellár.
K výrobe umeleckých predmetov postupne pribúdala ďalšia výroba. „Javorina vyrábala v tisícových sériách napríklad sústružené stolové nohy pre nábytkársky gigant Nový Domov a iné masové výrobky.
Významnou súčasťou výrobného procesu bolo tiež zariaďovanie interiérov reštaurácií či bánk.“ Čellár priznáva, že spoločnosť prechádzala úspešnými aj veľmi ťažkými obdobiami a neraz sa ocitla na hranici prežitia. „Som si ale istý, že bez našich pracovníkov, ktorí sa v kritických obdobiach dokázali uskromniť, zjednotiť a ,potiahnuť‘, by dnes Javorina neexistovala.“
Prechod na trhové hospodárstvo
V 70. rokoch malo družstvo už 88 členov, stúpal objem výroby, zisk aj majetok. Sortiment sa postupne zameral na výrobu rentabilných výrobkov a stúpala aj úroveň výroby interiérov a nábytku na zákazku.
Rozmach firmy zastavil až rok 1989. Spoločenské a ekonomické zmeny významne zasiahli aj VD Javorina. „Naše družstvo postihol hlavne takzvaný transformačný zákon, ktorý družstevníctvo na Slovensku takmer zlikvidoval.
Z Javoriny, predtým prosperujúcej firmy, odišlo veľa podielnikov a družstvo sa muselo vysporiadať s vyrovnávacími podielmi, nedostatkom výrobných pracovníkov a výrazným podfinancovaním,“ hovorí súčasný predseda družstva.
Napriek zásadným zmenám Javorina stále zostáva družstvom, tak ako to bolo v roku 1947. Podľa Čellára si chceli aj touto podnikateľskou formou zachovať tradície a ducha družstevníctva. „A to aj napriek tomu, že sme si uvedomovali, že to znie dosť socialisticky. Nakoniec, aj v západnej Európe a vo svete stále existuje veľa významných, dobre etablovaných družstiev.“
Bezpodmienečná kvalita
Hlavným biznisom Javoriny zostáva výroba kvalitného dreveného nábytku. Šéf družstva potvrdzuje, že spotrebitelia oň majú stále záujem a spoločnosť rozhodne nechce súperiť s lacným, masovo vyrábaným nábytkom.
„Zákazníkom ponúkame individuálny prístup. V našich showroomoch poskytujú dôležité informácie školení pracovníci, pracujeme s interiérovými architektmi, vieme byť ústretoví k individuálnym požiadavkám náročnejších klientov. Samozrejmosťou je doprava a montáž našimi pracovníkmi priamo na mieste.“
Aj preto sa Javorine darí udržiavať si klientelu doma i vo svete.
„Náš zákazník uvažuje obvykle racionálne, má rád kvalitu, trvácnosť a nadčasovosť. Väčšinou si kupuje nábytok na dlhý čas, často na ,doživotie‘. Charakter a trvácnosť dubového dreva to určite umožňujú.“
Prechod zo socializmu na trhové hospodárstvo mnohé nábytkárske podniky neprežili. Tento je však výnimkou a stále sa snaží hľadať súlad medzi tradíciou a moderným stvárnením.
„Toto nás odlišuje od konkurencie. Myslím si, že Javorina si za posledných dvadsať rokov vybudovala svoje významné postavenie hlavne vďaka tomuto súladu.“ Je dôležitejší materiál, teda obvykle masívne dubové drevo, alebo moderný dizajn?
„Určite je to kombinácia oboch faktorov, ktorá robí naše výrobky atraktívnymi pre nášho zákazníka. Ak k tomu pridáme ekologické aspekty, ktoré sa snažíme rešpektovať, teda povrchovú úpravu na prírodnej báze, ekologický spôsob výroby či vysádzanie mladých dubových stromčekov v mene každého nášho zákazníka, tak to všetko spolu s cieleným marketingom oslovuje určitú skupinu zákazníkov, ktorí dokážu oceniť náš nábytok a aj napriek vyššej cene si ho kúpiť.“
Leo Čellár v minulosti navrhoval dizajn výrobkov Javoriny výhradne sám. Postupne však pochopil, že prišiel čas na zmenu. Snažil sa síce držať krok s dobou a aktuálnymi trendmi, do typológie výrobkov však chcel dostať viac iskry a nápaditosti.
Preto začal oslovovať mladých dizajnérov, ktorí sa chopili šance a priniesli do Javoriny nový vietor. „Za zmienku určite stojí české štúdio Vrtiška+Žák, česko-slovenská dvojica Klimek+Damová, slovenský vysokoškolský pedagóg dizajnu pôsobiaci vo Švajčiarsku Tomáš Kráľ, no aj naša dlhoročná spolupracovníčka, dizajnérka z Talianska Eugenia Minerva.“ Kľúčovým trhom pre Javorinu stále zostáva Slovensko a Česko.
Nábytok zo Spiša však úspešne mieri aj k zákazníkom v Nemecku, Dánsku či Holandsku. Spoločnosť pravidelne vystavuje na medzinárodných veľtrhoch nábytku a dizajnu. „Veľmi nás potešili dve tohtoročné nominácie na výstave Designblok 2018 v Prahe. I keď sme ocenenie nakoniec nezískali, dve nominácie sú pre nás slušným úspechom,“ teší sa Čellár.
Masová výroba a konzum
Javorina chce ekologicky naďalej vyrábať nábytok z masívneho dreva, s moderným dizajnom a so spoľahlivou konštrukciou. Čellár zdôrazňuje, že dnes viac ako pred rokmi nábytok podlieha móde a aj v zariaďovaní domov sa prejavuje vplyv konzumnej spoločnosti.
„Ľudia si kupujú nábytok na kratší čas a chcú ho často meniť. Laminátové imitácie dreva a drevenej dyhy sú čoraz dokonalejšie. Evidentné je širšie používanie plastov a kovových súčastí. Stále viac ma prekvapuje trend integrácie technológií do nábytku, napríklad chladnička je súčasťou sedačky, audiosystémy sa nachádzajú v televíznej skrinke, stoly sa nastavujú elektronicky, súčasťou nábytku je bezdrôtové nabíjanie…“
Podľa neho nábytok bude v pomere k ostatným výdavkom domácnosti čoraz lacnejší a čoraz viac sa budú používať nové, netradičné, kompozitné materiály. „Verím však, že stále bude pretrvávať záujem o prírodné materiály spracované poctivými remeselníkmi. A tu vidím priestor pre naše výrobky.“