Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.11.2021, 00:00

Svojpomocne si postavil dom za tretinu trhovej ceny v záplavovej oblasti. Takto to dopadlo

  • Aký by mal byť moderný rodinný dom? Ekologický, energeticky úsporný či cenovo dostupný?
  • Architekt Tomáš Brix navrhol a čiastočne svojpomocne aj postavil presne taký, a to aj napriek sťaženým podmienkam pozemku.
  • „Než by som hodiny kreslil, radšej pracujem. Človek sa nesmie štítiť práce. Ušetrí tým čas aj financie," hovorí majiteľ.
Svojpomocne si postavil dom za tretinu trhovej ceny v záplavovej oblasti. Takto to dopadlo
Zdroj: Jiří Ernest

„Najlepšie je kúpiť pozemok a postaviť tam to, čo tam patrí,“ je presvedčený architekt Tomáš Brix, významný predstaviteľ českej postmoderny sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktorá otvorila aj tému udržateľnosti a rešpektovania kvalít daného miesta pre stavbu, uvádza portál iDnes.cz.

Na osemstometrovej parcele pri lese si preto postavil poschodovú, jednoducho a funkčne vybavenú drevostavbu. Najskôr sa rozhodoval medzi pozemkami v niekoľkých krajoch.

V galérii si pozrite unikátnu stavbu:

​Najviac sa mu však páčil rohový pozemok na okraji slávnej filmovej osady Kersko, v ktorej roky býval aj spisovateľ Bohumil Hrabal. Jedinou, ale nezanedbateľnou chybou bolo, že parcela leží na záplavovom území pri slepom ramene Labe. Pred sto rokmi tam prúdila voda, ale po úprave toku lokalitu zaradili do územia, kde je možné stavať.

„Musím počítať s tým, že budem mať v záhrade aj dvadsať centimetrov vody. Pre mňa ako architekta to však bola výzva. Stavanie je predovšetkým o tom, že musíte vedieť, čo chcete. Možnosť výstavby som konzultoval aj s poisťovňou, ktorá mi odporučila postaviť dom „na nohy“. Veľa pozemkov nemá totiž ideálne parametre a ľudia na nich napriek tomu postavia klasický dom bez toho, aby niečo zohľadnili. Je to aj tým, že kultivovaných investorov je dnes málo,“ hovorí architekt, ktorý si vlastný dom vybudoval ako vzorovú ukážku rešpektovania daných podmienok. Na základy z betónových pätiek je posadená konštrukcia skeletu vo veľkosti 3×3 metre.

Stávka na drevo

Nepravidelný tvar pozemku vyžadoval pôdorys stavby, ktorý kombinuje geometriu trojuholníka, obdĺžnika a kruhového výseku. Dvojpodlažný dom s úžitkovou plochou 180 m2 a dvojgarážou je prispôsobený celoročnému bývaniu. Má za sebou iba prvú letnú sezónu, tá zimná ho ešte len čaká.

Vonkajšia krytá terasa s priľahlou sezónnou kuchyňou aj sociálnym zariadením môže fungovať buď ako letný byt alebo zimná záhrada. Najflexibilnejším konštrukčným riešením bola podľa Tomáša Brixa, ktorý na projekte spolupracoval so synom architektom Tomášom Brixom mladším, drevostavba.

„V súčasnosti rastie záujem o maloformátové bývanie, čo nadväzuje na pojem sociálneho bývania v minulosti. Motiváciou sú stúpajúce náklady na kúpu pozemku aj výstavbu domu. Tento spôsob obývania aj menej technicky vybavených území, umožňuje aj priemyselnú výrobu domov. Na druhej strane však nie ideálny pre bývanie rodín s viacerými deťmi,“ pripomína Tomáš Brix.

Čo je doma, to sa počíta

„Než by som hodiny kreslil, radšej pracujem. Človek sa nesmie štítiť práce. Ušetrí tým čas aj financie. Mne sa dom podarilo postaviť za tretinu trhovej ceny. Keby som pracovníkom napríklad zadal výrobu schodiska, krútili by hlavou, bolo by to drahé a ešte by to dlho trvalo. Takto nakúpim materiál a staviam, vnímam to ako takú sochárčinu,“ konštatuje architekt, ktorý okrem toho navrhuje a sám vyrába drevený nábytok.

Do kuchyne vyrobil linku, ktorej základom sú korpusy skriniek zhotovených v outlete IKEA, ostatné časti dorobil. „Moja generácia má skúsenosť so samovýrobou. Dnešná doba priniesla aj možnosť využívať elektronické prostriedky. S pomocou internetu som objavil aj remeselníkov z regiónu. Podobne ako kedysi, keď bola dopravná dostupnosť obmedzená. Novodobými prostriedkami sa vlastne vraciam do pôvodnej podoby. Po získaní stavebného povolenia trvala stavba skoro dva roky, ale 80 percent času sa na niečo čakalo. Aspoň som mal priestor doladiť detaily,“ ešte dodáva.

Vďaka počítaču a aplikácii ušetril materiál: vyšiel mu presný počet trámov na konštrukciu drevostavby. Tá musí dýchať, aby sa neobjavil rosný bod (teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami), preto je použitá difúzna priedušná skladba fasády.

A aj preto sú vnútorné steny obložené keramickými obkladačkami len v miestach, kde sa objavuje voda (kuchyňa, kúpeľňa…), ostatné plochy chráni umývateľný náter. Steny dobre izoluje PUR pena, ktorá sa vďaka aplikácii striekaním dostane do všetkých kútov.

Inšpirácia z popola

Plastové okná s trojsklom vylepšujú tepelnoizolačné parametre stavby. Dosky z laminátu v kombinácii s drevenými okenicami zase vyriešili uzavretie prízemia, do ktorého nefúka a v lete je tak zaistená prirodzená ventilácia.

Premyslené sú aj zdroje tepla. Hybridný systém vykurovania v tomto prípade znamená, že výkon tepelného čerpadla (vzduch-vzduch) môže zastúpiť aj krbová vložka, teplý vzduch je možné prečerpávať do kúpeľne a dvoch spální.

Záleží len na tom, koľko je majiteľ ochotný platiť. Vodou sa v dome neplytvá. Nie je tu zavedená kanalizácia, ale je tu biočistička odvádzajúca takzvanú "šedú vodu" (z vane, sprchy, umývačky, umývadla) priamo do Labe.

Tomáš Brix vytvoril aj malé jazierko, ktoré pozitívne ovplyvňuje aj tunajšiu klímu. Stačilo mu na to pár korún a fólia, pod ktorou položil vrstvu filcu. Pod hladinu umiestnil prevŕtané plastové nádoby (ktoré ostali od malty) s jutou a kúskami dreva.

„Príroda si všetko vezme sama, mám tu dokonca aj žaby. Dôvodom vybudovania bolo však aj to, že stavebný poriadok požaduje využitie dažďovej vody. Vlastne som sa inšpiroval v Pompejach, ktorých obyvatelia to takto mali zavedené už pred tisícmi rokmi,“ dodáva na záver.