02.04.2017, 00:00

Vojna o malé ostrovy nechala po sebe takmer tisíc obetí. Spory trvajú dodnes

Dnes uplynie 35 rokov od Falklandskej vojny.

Vojna o malé ostrovy nechala po sebe takmer tisíc obetí. Spory trvajú dodnes
Zdroj: Reuters

Spor medzi Britániou a Argentínou o Falklandské ostrovy, ktorý dodnes pretrváva, vyústil aj do ozbrojeného konfliktu, od ktorého dnes uplynie 35 rokov. Vojenské operácie sa vtedy skončili kapituláciou argentínskych síl 14. júna 1982.

Falklandské ostrovy (Falklandy) nachádzajúce sa v Atlantickom oceáne približne 500 kilometrov juhovýchodne od pobrežia Argentíny patria od roku 1833 Británii. V rokoch 1820 až 1830 boli Falklandy argentínskym územím. Argentína britské nároky na ostrovy doteraz oficiálne neuznala a svoje územné nároky má zakotvené v ústave.

Vláda železná lady

V období vojenského konfliktu sa Argentína a Spojené kráľovstvo nachádzali v politickej a hospodárskej kríze. V Argentíne vládla od roku 1976 vojenská junta, na čele ktorej stál generál Leopold Galtieri. Britskou predsedníčkou vlády bola Margaret Thatcherová známa ako "železná lady", ktorá sa ťažkými ekonomickými reformami snažila prebudiť Britániu zo stagnácie.

Pozrite si dobové zábery z Falklandskej vojny:

Aj v dôsledku reformných snáh neboli Falklandské ostrovy v centre záujmu britskej vlády. Na ostrovoch s približne 3-tisícmi obyvateľmi vláda udržiavala len nepatrný počet vojakov, čo vtedajšia argentínska vláda chápala ako výraz tichej politickej rezignácie.

Predohrou vojny o ostrovy bolo vztýčenie argentínskej vlajky na jednom z nich. Argentínsky obchodník s kovovým odpadom spolu so štyridsiatimi mužmi priplával na lodi 19. marca 1982 k brehom ostrova Južná Georgia a vztýčil argentínsku štátnu vlajku, čo britskí vojaci vyhodnotili ako provokáciu a prišelcov z ostrova vyhnali.

Podpora pre Argentínu

Argentínske médiá prezentovali udalosť ako útok na nevinných argentínskych občanov, čo vyvolalo nacionalistické vášne. Tie vojenskej vládnucej junte vyhovovali na upevnenie moci, ktorú strácala pre vzrastajúcu nezamestnanosť a chudobu v krajine.

Británia udalosť na počiatku podcenila. Verila, že generál Galtieri nevyhrotí situáciu do ozbrojeného stretu a neposilnila vojenskú posádku na ostrovoch.

Ľahkovážnosť Spojeného kráľovstva využila argentínska vojenská vláda a 2. apríla 1982 sa na Falklandských ostrovoch vylodili argentínski vojaci, ktorí obsadili hlavné mesto Port Stanley a letisko Goose Green. Britského guvernéra, príslušníkov vojenskej posádky a niekoľkých britských vedcov internovali v uruguajskom Montevideu. Na stranu Argentíny sa postavili všetky štáty Južnej Ameriky okrem Čile.

Prevaha Argentínčanov

Nacionalistické vášne vypukli aj v Spojenom kráľovstve. Mnohí Briti, ktorí dovtedy ani netušili, kde sa nachádzajú Falklandské ostrovy vyzývali premiérku Thatcherovú na vojenskú intervenciu.

Britská odpoveď bola najprv diplomatická. Po dohode s Európskym spoločenstvom (dnes Európska únia) uvalili európske krajiny na Argentínu ekonomické sankcie. Argentínsku inváziu odsúdila aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Po vojenskej stránke sa Spojené kráľovstvo spoliehalo na svoje námorné sily. Do oblasti vyslalo námornú flotilu, ktorá zahŕňala takmer 130 rôznych druhov vojenských plavidiel. Argentína sa spoliehala na vzdušné sily, ktoré tvorili stíhačky francúzskej výroby Mirage a lietadlá Super Etendar. Prevaha Argentíny spočívala aj v počte nasadených vojakov.

Kapitulácia

Oproti siedmim tisícom Britov stálo 12-tisíc argentínskych vojakov. Aj napriek tomu Argentína nedokázala čeliť technicky lepšie vybaveným britským vojenským jednotkám. Rozhodujúci útok britských síl sa začal 21. mája 1982. Vo východofalklandskej zátoke San Carlos sa vylodilo 3-tisíc britských vojakov aj s vojenskou technikou. Britské pozemné jednotky postupne dobili hlavné mesto Port Stanley.

Po tom ako britské letectvo získalo prevahu aj vo vzduchu sa vojenský konflikt po desiatich týždňoch 14. júna 1982 skončil argentínskou kapituláciou. Konflikt si vyžiadal 655 mŕtvych na strane Argentíny a 255 padlých na britskej strane a zahynuli aj traja obyvatelia ostrovov.

Diplomatické prestrelky o Malvíny (argentínske pomenovanie Falklandských ostrovov) neukončil ani vojenský konflikt v roku 1982.

Prestrelka trvá 

V marci 2013 sa obyvatelia Falklandských ostrovov v dvojdňovom referende vyslovili za zachovanie súčasného stavu. Ostrovy pri argentínskom pobreží sú teda podľa Britov aj naďalej súčasťou samosprávneho zámorského územia Spojeného kráľovstva. Výsledky referenda Argentína oficiálne neuznala a začiatkom roka 2016 vyzvala Spojené kráľovstvo na rokovania o štatúte sporných Falklandských ostrovov.

Mauricio Macri, argentínsky prezident 2. apríla 2016 dokonca vyhlásil, že si Argentína robí územné nároky na Falklandy. Británia zase v tom istom roku neuznala rozhodnutie OSN o tom, že Falklandy ležia v námorných vodách Argentíny.

Ticketportal.sk