Kým Vrbové napriek svojmu slávnemu rodákovi Móricovi Beňovskému či šikmej veži dýcha skôr vidieckou atmosférou a turisti sem určite nechodia v desiatkach či stovkách, úplne iná kapitola sú desať kilometrov vzdialené Piešťany. Ani ja neodolávam a po návšteve Vrbového sa tu na hodinku zastavujem a prechádzam sa po miestach, ktoré dôverne poznám z predchádzajúcich návštev.
Barlolamač stále láme svoju palicu, Kolonádový most má stále svoje belasé zábradlie, po Váhu sa premáva turistická loď, a kúpeľný ostrov je na slovenské pomery stále veľmi upravený. Pri miestnom prameni s liečivou vodou stojí rad starších pánov, ktorí si čapujú životobudič do plastových fľašiek. Jeden z chlapcov, ktorí sa hrajú pri blízkej fontáne, pribieha a chce sa tiež napiť. Keď zisťuje, že voda má 60 stupňov a pomerne páli, s plačom na krajíčku odchádza.
Na "Winterke", miestnej pešej zóne, je kaviareň na kaviarni s cenami nepatriacimi do malého mestečka, približujúcimi sa skôr bratislavskému korzu. Sedia tu nemecky hovoriaci seniori, pohybuje sa tu množstvo spokojne vyzerajúcich vozíčkarov. Smerujem teda k ďalšej "atrakcii", novému Auparku. Nákupné centrum je tiež vreckových rozmerov, Bratislavčania či Košičania sa tu skôr pousmejú. Moslimským turistkám s vlasmi zahalenými šatkami to však očividne neprekáža a prehrabávajú sa v obchodoch ostošesť. Odchádzam spokojný, Piešťany sú stále Piešťanmi, miestom na príjemnú dvojhodinovú vychádzku.