Luxusná hotelová skupina Sheraton je známa po celej Európe svojimi excelentnými službami a vysokou úrovňou kuchyne. Preto sme boli zvedaví na nový päťhviezdičkový hotel tejto skupiny v Bratislave. Reštauráciu som navštívil napoludnie so známou herečkou a televíznou kuchárkou a dvoma manažérkami veľkého gastronomického objektu. Prívetivého privítania a uvedenia k stolu sme sa však nedočkali.
Pri objednávke aperitívu sme sa dozvedeli, že päťhviezdičkový Sheraton nemá žiadne otvorené Champagne, a preto sme sa museli uspokojiť s nevychladeným sektom. Pri prinesení jedálneho lístka sme si tiež objednali vínnu kartu. Po pätnásťminútovom čakaní prišiel čašník, u ktorého sme si objednali, ale na vínnu kartu sme čakali ešte ďalších pätnásť minút. Čakanie sme si skrátili takzvaným pozdravom z kuchyne, ktorý spočíval z dvoch neplných kávových lyžičiek olivovej panády, jednej kávovej lyžičky tvarohu a dvoch gramov masla – a to všetko pre štyri osoby.
Po 45 minútach sme dostali objednané predjedlá:
Escapecche z makrely, 8 eur. S escapecche toto predjedlo nemalo vôbec nič spoločné. Bola to surová (na rybu silne zapáchajúca) malá rolka makrely, cez ktorú sa vypínal most z chleba, na ktorom sedela mikromolekulárna pena neznámej chuti. Tento predkrm sme vrátili späť.
Avokádový šalát s krevetami a rukolou, 8 eur. Lacné krevety z nálevu toto opäť neochutené predjedlo nevylepšili (soľ a korenie sme si museli zadovážiť sami z vedľajšieho stola).
Parfait z foie gras a kuracích pečienok, 12 eur. Na tanieri prišli tri trojuholníky sivej a zelenkastej farby s nepríjemnou chuťou a k tomu smiešna, stará, suchá, brusnicová brioche. Všetko sedelo na neochutenom, zelerovom pyré. Tanier bol dekorovaný piatimi guľôčkami surových brusníc. Predjedlo sme opäť vrátili.
Mille-feuille z baklažánu, 8 eur. Predjedlo pozostávalo z tvrdého zatuchnutého lístkového plátku. Na ňom sme našli štyri rolky suchého grilovaného baklažánu plneného cibuľovou náplňou. K tomu bola servírovaná miska paprikového šalátu ochuteného paradajkovým pretlakom, ktorý výrazne chutil ako kečup.
Ako medzichod sme si dali špecialitu šéfa kuchyne: vyprážané chrumkavé ravioli, 12 eur. Táto špecialita musí odradiť aj tých, ktorí sa stravujú vo fast food reštauráciách. Už len syrová tyčinka servírovaná k nej by mohla slúžiť ako implantát k zlomenej kľúčnej kosti. K tomuto pokrmu bola servírovaná neochutená rukola.
Ako hlavný chod sme si objednali:
Vidiecky baraní guláš so žemľovou knedľou servírovaný v špeciálnom kotlíku, 22 eur. Škoda, že toto jedlo nebolo servírované teplé s dostatočným množstvom omáčky, mäso bolo v poriadku.
Pečené filé z morského ostrieža a artičokové pyré, 23 eur. Ryba bola v poriadku, zato pyré nebolo prepasírované, preto sme mali v ústach plno tvrdých listov. A vyprážané zemiakové špagety smrdeli starým zatuchnutým tukom.
Kukuričné kura na ryžovej placke,18 eur. Škoda, že toto kurča muselo zomrieť kvôli takej katastrofe. Boli to vysušené prsia položené na tzv. ryžovej placke, ktorá spočívala z rozvarenej, opečenej a neochutenej ryže.
Hovädzie filé s chrenovou omáčkou, 35 eur. Čašník sa ani neobťažoval opýtať sa na stupeň úpravy, mäso prišlo síce na reze ružové, ale zvonka uschnuté, skoro čierne – a o čerstvosti mäsa nás to nepresvedčilo. K tomu servírované zemiakové krokety boli nepožívateľné.
Dezert sme si nechali servírovať v kaviarni. Sedeli sme v klubovkách (kreslách), ktoré už boli také opotrebované, že nám to pripomínalo staničnú čakáreň tretej triedy v Čiernej pri Čope, a to je tento hotel necelé dva roky v prevádzke.
Mocca creme brulee za 7 eur nám chutil. Tiramisu krstný otec za 7 eur sme dostali v špinavom pohári. Pri reklamácii sa čašník urazil, dezert odniesol, ale po chvíli priniesol ten istý zase späť. Preto sme ho nejedli. Po dezerte sme si objednali espresso, ku ktorému bolo servírované studené mlieko a celý čas sme sa mohli baviť pozorovaním, ako sa čašníci pri bare nudia a bar podopierajú, aby náhodou nespadol.
Do reštaurácie sme prišli ako prví, po nás prišlo dohromady asi desať hostí, ktorí jedli denné menu za 8,50 eura na osobu. Náš účet bol 200 eur. Pri servírovaní našich predkrmov už boli títo hostia po jedle, mali zaplatené a práve odchádzali. Asi sa v tejto reštaurácii riadia heslom: „Čím viac minieš, tým horšie budeš obslúžený!“
Po obede sme chceli hovoriť so šéfkuchárom, ktorý je dekorovaný desiatkami zlatých medailí. Ten však nebol prítomný, pretože sa opäť pripravoval na nejakú súťaž. Pritom mu zrejme uniká, že momentálny katastrofálny stav kuchyne v Sheratone mu na mene nepridá a ďalšie medaily tú situáciu nezlepšia.
Dôkazom, že aj v päťhviezdičkovom hoteli môže excelentná kuchyňa fungovať, je napríklad Hotel Radisson v Prahe, ktorý práve dostal prvý michelinskú hviezdu.
| |
Exkluzívne reportáže, unikátne príbehy nášho biznisu a 18-stranový autošpeciál nájdete v dnešnej life style prílohe HN. V magazíne prečo nie?! alebo vo vašom iPade. |