Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov
Inak sa na túto otázku bude pozerať zdravý pacient a inak chorý. Zdravému je to zdanlivo jedno, s výnimkou preventívnych prehliadok, ktoré sa stále využívajú trestuhodne málo. Chorý pacient by si mal predovšetkým overiť, ako je jeho všeobecný lekár, s ktorým má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, spokojný so zdravotnou poisťovňou, do ktorej by chcel prestúpiť. Ďalej by si mal overiť, že špecialisti, ktorých často navštevuje, majú dostatočné limity v zdravotnej poisťovni, do ktorej chce prestúpiť. Až v prípade pozitívnych odpovedí lekárov by si mal preštudovať ich ponuky. Ak nájde viac výhod, ako v poisťovni, v ktorej bol doteraz, treba zvážiť prestup. Neodporúčam nechať si poradiť od rôznych náborových pracovníkov.
Čakacie zoznamy poisťovní sú pre jednotlivé diagnózy rôzne dlhé, pomerne rýchlo sa menia. Teda nemožno povedať, že by sa prestupom do inej poisťovne pacient dostal na rad skôr. A či ja osobne uprednostňujem skôr štátnu alebo súkromné zdravotné poisťovne? V kvalite služieb zdravotnej poisťovne nie je rozhodujúce, kto je jej majiteľom.
Jana Martinková, advokátska kancelária Advocatus Martinková
Súčasná legislatíva nedáva priestor, aby si poistenec mohol vyberať poisťovňu podľa svojich nárokov. Minimálne rozdiely v bezvýznamných benefitoch nemôžu byť racionálnym výberovým kritériom, rovnako ako aj čakacie listiny môžu z istého uhla pohľadu pri výbere zavádzať. Pokiaľ sa to nezmení, zostanem z principiálneho hľadiska v štátnej poisťovni. Ak by však v budúcnosti došlo k legislatívnym zmenám týkajúcim sa reálnej konkurencie medzi poisťovňami, s ústavnými parametrami poskytovania zdravotnej starostlivosti (t. j. opak súčasného stavu) pravdepodobne budem zvažovať aj súkromnú poisťovňu napriek tomu, že som od začiatku bola kritikom zisku zdravotných poisťovní, t. j. už v čase, keď 90 percent verejnosti prejavovalo presvedčenie, že majú právo na zisk rovnako ako každý iný „podnikateľ“.
Branislav Sepeši, radiačný onkológ a predseda OZ Fórum nezávislých názorov
Súčasné nastavenie systému bez definície jednotlivých druhov zdravotnej starostlivosti zatiaľ zásadné rozdiely medzi poisťovňami neprináša. Napriek tomu, existujú niektoré oblasti, v ktorých si konkurujú i ukazovatele, ktoré môžu poistencom pri výbere pomôcť. Dobrým parametrom sú čakacie doby, spôsob a miera úhrady finančne náročnej liečby či ponuka preventívnych programov. Nezanedbateľná je však i osobná skúsenosť. Podľa aktuálnych štatistík má štátna poisťovňa neúnosne dlhé čakacie lehoty. V tomto parametri teda vedú neštátne poisťovne. S úhradami liečby chronických či závažných diagnóz býva mnohokrát spojená funkcia revízneho lekára, ktorý takúto úhradu schvaľuje. Skúsenosť hovorí, že schvaľovací proces je u privátnych poisťovní prísnejší. Priznám sa, ja osobne nie som príliš častým „konzumentom“ zdravotnej starostlivosti, zatiaľ som necítil potrebu meniť zdravotnú poisťovňu. S ohľadom na to, že moje poistné tým pádom prakticky celé ide do solidárneho balíka, kritériom pre výber pre mňa je spôsob, akým poisťovňa kontroluje, za čo peniaze vynakladá. Pokiaľ ide o zisk, i keď z verejného poistenia, považujem ho pri splnení všetkých úloh zdravotných poisťovní za legitímny.
Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska
V tomto čase netreba robiť paniku. Neodporúčam pacientom žiadne prevratné zmeny – produkty poisťovní sú veľmi podobné. Pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je dôležité, aby poistencom bola uhradená komplexná zdravotná starostlivosť, bez ohľadu na príslušnosť k zdravotnej poisťovni, teda aby mali pokryté náklady. V priebehu pol roka sa vykryštalizuje, či bude reálna jedna zdravotná poisťovňa, alebo ostaneme pri pluralitnom systéme. Pri tvorbe koncepcie čakacích listín musí mať hlavné slovo ministerstvo zdravotníctva, nie zdravotné poisťovne. Pri čakacích listinách väčšinou nie je problém v danom zariadení, ale v tom, že poisťovne nemajú dostatok financií zákroky zaplatiť. Všeobecná zhoda v nemocniciach panuje v tom, že by sa súkromné zdravotné poisťovne mali orientovať najmä na služby pripoistenia – v tom sú všetci za pluralitu a zdravú konkurenciu. Problémom je, že zatiaľ nebol zadefinovaný rozsah základnej zdravotnej starostlivosti, t. j. čo je štandard a čo je nadštandard.