09.01.2016, 00:00

Slovák pestuje vinič z Bordeaux. A učí Číňanov piť dobré víno

Slovák pestuje vinič z Bordeaux. A učí Číňanov piť dobré víno

Maroš Breda, Slovák a generálny manažér vinárstva Great River Hill v Čching-tao v Číne, pestuje vinič z Bordeaux. A tvrdí, že práve toto je perspektívny trh, kde by sa vínu v budúcnosti mohlo dobre dariť.


Kariéru začínal v slovenskej tokajskej oblasti na konci 90. rokov, teda v časoch, keď táto vinárska oblasť ešte bola na začiatku cesty k úspechu. Potom odišiel študovať manažment do Austrálie, riadil stavbu obchodných centier v Číne a dnes opäť skončil pri víne, ale už v Číne.

Maroš Breda (vľavo) sa v Číne vrhol na biznis s vínom. Snímka: archív Maroša Bredu
Desaťročie v krajine ekonomického draka
Do Číny sa Maroš Breda dostal pred desiatimi rokmi, keď začal pracovať pre českú firmu EMC Real Estate Investment, ktorá stavala obchodný dom v Pekingu  a v meste Čching-tao a Wuhan. Postupne sa z manažéra vypracoval na viceprezidenta firmy. „Keď sme shopping centrum otvorili a následne predali, tak ma bývalý obchodný partner oslovil, či by som mu nepomohol so stavbou vinárstva,“ opisuje Breda svoju cestu späť k vínu. Pôvodne mal vyberať architektov a zabezpečovať všetko okolo stavby. Lenže jeho čínskemu partnerovi sa nedarilo víno propagovať a ani pri výbere ľudí nemal šťastnú ruku. „Takže som dostal návrh prebrať celé riadenie firmy Chateau Nine Peaks, ktorá vlastní vinárstvo Great River Hill. Vymenil som sedemdesiat percent manažmentu a dnes mám pod sebou ľudí šiestich národností,“ dodáva. Hoci Slovák ovláda čínštinu na bežnej komunikačnej úrovni, na biznis používa angličtinu.

Monzún nad viničom
Jednými z kľúčových zamestnancov pracujúcich pre Chateau Nine Peaks sú štyria Francúzi, pretože všetky korene viniča v čínskych vinohradoch dováža firma priamo z oblasti Bordeaux. Tie sa vysádzajú do kamenistej pôdy, ktorá siaha až do metrovej hĺbky. „Razíme marketingové heslo ,vinič z Bordeaux v čínskej pôde‘, pretože sme zistili, že tu v okolí mesta Čching-tao máme podobné klimatické podmienky ako v Bordeaux,“ vysvetľuje Breda. Zimy sú tam mierne, len v lete majú čínski vinári s francúzskym know-how trocha problém s monzúnovými dažďami, ktoré im sem-tam zasiahnu vinice. Chránia sa proti nim tým, že vinič majú vysadený na terasách, kde je dosť vetra, ktorý hrozno skoro vysuší. Snažia sa skĺbiť skúsenosti z Francúzska a použiť ich v Číne. „Vinice sú ešte mladé, máme ich 150 hektárov, z  toho je v súčasnosti vysadených 100 hektárov, a vinič bude potrebovať ešte 10 až 20 rokov, aby dával to najlepšie.
 


Nový HN magazín je každý piatok vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.


 

Od najbližšieho veľkého mesta sú vinohrady v Great River Hill vzdialené až 120 kilometrov, takže povestné čínske znečistenie ovzdušia ich až tak nezasahuje. „Aby sme sa vyhli kontaminovanej pôde, navozili sme novú z pasienkov a kamene sme mali priamo z lomov,“ dodáva slovenský manažér.

Kultúra pitia
Čínski vinári pod vedením Slováka a Francúzov pestujú päť odrôd viniča od klasického Cabernet Savignonu, Syrah až po Merlot. „Číňania totiž obľubujú viac červené vína ako biele, ale máme aj Chardonnay,“ hovorí Breda. Ročne vyrobia asi 250-tisíc fliaš, čo nie je vzhľadom na veľkosť čínskeho trhu veľa. Na porovnanie – najväčší producent vína v Číne vyrobí asi 200 miliónov fliaš. „Ale to je o skôr o objeme, nie o kvalite. My sa zameriavame skôr na vínotéky a lepšie hotely ako na lacné supermarkety, ktoré chcú stláčať ceny dole a vyžadujú veľké objemy,“ vysvetľuje Breda. Firma, pre ktorú pracuje, má silný marketing na miestnych sociálnych sieťach a zaujímavú obalovú techniku. Rozvoj vínneho trhu v Číne je ešte len na začiatku, ale má veľký potenciál. „Pred rokmi v Číne takmer nikto nepil kávu, dnes je tu plno kaviarní. To isté sa deje aj s vínom. Miestni objavujú jeho chuť a čaro,“ myslí si slovenský manažér.


Vinohrady v Číne sa svojimi podmienkami blížia oblasti Bordeaux. Snímka: archív Maroša Bredu
 

Číňania sa podľa neho už nechcú rýchlo opiť z ryžovej pálenky, ale vychutnávať si víno. Rozdiel je aj v tom, že si víno nekúpia na víkendový večer s manželkou, ale len na výnimočné príležitosti, ako sú rodinné alebo firemné oslavy. Cieľová skupina pre Chateau Nine Peaks je domáca stredná vrstva. „Fľaša vína vyjde na šesť až sedem eur, ale máme aj vína v päťhviezdičkových hoteloch, ktoré sa predávajú za sto eur,“ dodáva Breda. Čína už nie je lacná krajina, akoby si niekto myslel. Náklady na jednu fľašu vinárov vyjdú podobne ako na fľašu na Morave. „No môj čínsky agronóm zarába viac ako ten na Morave,“ dodáva manažér.

Život v Číne je drahší
Okrem čínskeho trhu sa vinári z Čching-tao chcú zamerať aj na rozvíjajúci sa ázijský trh. Napríklad v Thajsku či Malajzii tiež víno ešte len objavujú. „My sa snažíme predávať v Hongkongu alebo v Macau, ale od budúceho roka skúsime preraziť aj vo Francúzsku a v USA,“ opisuje plány Breda. Okrem toho plánuje posilňovať pozíciu a značku na lokálnom trhu. Firma totiž vznikla len v roku 2009 a predtým o nej nikto nevedel. „Obrovské investície do marketingu neplánujeme, stačí nám miestny trh, ktorý je aj tak veľmi veľký, len mesto Čching-tao má sedem miliónov obyvateľov,“ myslí si Breda.

Život v Číne je čoraz nákladnejší, aj kvôli vysokej inflácii. Na Slovensku je rast cien takmer nulový, ale v krajine draka sa ceny dvíhajú každoročne o desať až dvadsať percent. Niektoré ceny sú síce regulované ako elektrina či teplo alebo taxíky, ale potraviny dražejú výrazne a sú už drahšie ako na Slovensku. „Ceny mäsa napríklad skáču ročne vyššie aj o tridsať percent,“ upozorňuje manažér. Číňania sa pred infláciou chránia investovaním do nehnuteľnosti, keďže do banky sa úspory kvôli nízkym úrokovým výnosom veľmi neoplatí dávať. Navyše pozemky sú vlastnené štátom, takže podnikaví Číňania kupujú byty. Preto vznikajú mestá duchov, lebo ani prenajať kúpené byty sa neoplatí kvôli regulovanému nájomnému. Navyše ich ceny neúmerne rastú a hrozí tam prasknutie realitnej bubliny. Ak si niekto kúpil byt v Pekingu, získal zhodnotenie za ostatné štyri roky aj 100 až 150 percent.  

„Nie je možné, aby ekonomika rástla donekonečna a rastie už vyše dvadsať rokov. To je proti všetkým ekonomickým poučkám,“ myslí si Breda. Číňania sa snažia regulovať čiastočne uvoľnené trhové hospodárstvo. Už nechcú byť len výrobnou halou sveta, ale chceli by naštartovať aj domácu spotrebu. Lenže tá je zatiaľ slabá a ešte dosť dlho potrvá, kým bude tamojšiu ekonomiku ťahať domáci dopyt. No ten po víne postupne stúpa.


Maroš Breda
Vyštudoval Poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Po škole dva roky pôsobil ako marketingový špecialista v slovenskej tokajskej oblasti vo firme Galafruit. Potom získal titul MBA v marketingu na Victoria University v austrálskom Melbourne. V roku 2005 začal pracovať pre českú developerskú firmu EMC Real Estate Investment, kde sa vypracoval až na viceprezidenta. V roku 2009 začal robiť ako projektový manažér pre firmu PPF ECM Holding v Číne. Od roku 2010 má aj vlastnú firmu Maclink Global, ktorá sa venuje manažmentu. Vo firme Chateau Nine Peaks nastúpil ako generálny manažér v roku 2012.